Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko plánuje vybudovať pri hraniciach so Slovenskom takzvané Údolie dronov

Samospráva poľského Podkarpatského vojvodstva, ktoré hraničí s Prešovským krajom, plánuje vytvoriť takzvané Údolie dronov a podporiť rozvoj technológií bezpilotných lietadiel v regióne.

Projekt v hodnote 10 miliónov eur majú financovať z fondov Európskej únie a jeho súčasťou bude vybudovanie pristávacej plochy, hangáru, výcvikového centra a centra certifikácie a testovania dronov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa informácií vojvodstva.

Maršalek Podkarpatského vojvodstva Wladyslaw Ortyl v piatok uviedol, že cieľom projektu je rozvíjať kompetencie regiónu v oblasti letectva a kozmonautiky, ktoré patria medzi jeho inteligentné špecializácie. Dodal, že poloha pri hranici s vojnou zasiahnutou Ukrajinou núti región premýšľať aj o otázkach bezpečnosti.

Členka vedenia vojvodstva Malgorzata Jarosiňska-Jedynak zdôraznila, že takzvané Údolie dronov umožní rozvíjať technológie využiteľné v obrannom aj civilnom sektore.

Partnerom samosprávy má byť Klaster bezpilotných systémov. Jeho prezidentka Aneta Lobodziňska uviedla, že údolie poskytne bezpečný priestor na vývoj, testovanie a certifikáciu dronov.

Projekt zapadá do širšej stratégie rozvoja bezpilotných technológií v regióne. Podkarpatsko sa stalo lídrom v tejto oblasti po víťazstve v súťaži Poľskej agentúry leteckej navigácie, v rámci ktorej vznikne Centrum kompetencií pre bezpilotné lietadlá. Ďalší projekt v tejto oblasti sa sústreďuje v meste Krosno, ktoré leží asi 30 kilometrov od hraníc so Slovenskom.

Ortyl dodal, že región chce spojiť všetky vznikajúce projekty do jednotného systému, ktorý urobí z Podkarpatska najväčší priestor v Poľsku určený na testovanie a prevádzku dronov.

Cieľom týchto iniciatív je vytvoriť sieť deviatich centier kompetencií v Poľsku, ktoré podporia rozvoj národného trhu s dronmi a prinesú nové služby, inovácie a pracovné miesta v technologickom sektore.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nobelov výbor uprednostnil politiku pred mierom, tvrdí hovorca Bieleho domu

Hovorca Bieleho domu Steven Cheung v piatok kritizoval rozhodnutie Nobelovho výboru udeliť cenu za mier venezuelskej opozičnej líderke namiesto prezidenta USA Donalda Trumpa.

„Prezident Trump bude pokračovať v uzatváraní mierových dohôd, ukončovaní vojen a záchrane životov. Má srdce humanistu a nikdy nebude nikto ako on, kto dokáže silou svojej vôle pohnúť horami,“ uviedol v príspevku na platforme X.

Neskôr k svojmu vyjadreniu pridal tvrdenie: „Nobelov výbor dokázal, že uprednostňuje politiku pred mierom.“

Nobelovu cenu za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová za jej odvážny boj za demokraciu v krajine, ktorá dlhodobo čelí autoritatívnej vláde.

Trump intenzívne loboval za získanie tejto ceny a len tento týždeň oznámil dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorá má ukončiť vojnu v Gaze.

Prezident zatiaľ rozhodnutie Nobelovho výboru nekomentoval, no v piatok ráno zverejnil na svojej platforme Truth Social tri videá, na ktorých jeho podporovatelia oslavujú dohodu o Gaze.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Hajko chce, aby štátne inštitúcie šetrili na energiách

Opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH) predložil na rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti návrhy dvoch uznesení, ktoré by zaviazali vládu šetriť spotrebu energií.

Povedal to po skončení výboru. „Prvé uznesenie bolo o tom, aby sa energie nakupovali centralizovane vo všetkých štátnych inštitúciách a druhé uznesenie zaväzuje vládu, aby inštitúcie spotrebovali na energie, to znamená na elektrinu, teplo a plyn budúci rok o 15 percent menej ako tento rok,“ uviedol Hajko.

Uznesenia podľa neho podporili na výbore len opoziční poslanci, pričom tí koaliční sa zdržali akéhokoľvek stanoviska.

Na prerokovanie by sa však mohli dostať už na októbrovú schôdzu parlamentu. „Tieto uznesenia sú stále aktuálne, pretože návrhy štátneho rozpočtu, podľa ktorého by vláda mala šetriť na sebe nejaké peniaze budúci rok, považujeme za nekonkrétne, pričom tieto uznesenia sú vyslovene konkrétne a smerujú k tomu, aby sa šetrili peniaze štátneho rozpočtu,“ dodal Hajko.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ruské útoky prerušili prítok vody pre dva milióny Kyjevčanov

Ruský útok v noci zo štvrtka na piatok poškodil infraštruktúru v Kyjeve. Dočasne sa tak prerušili dodávky vody pre približne dva milióny obyvateľov hlavného mesta. Podľa informácií zverejnených podpredsedom vlády Oleksijom Kulebom zostalo bez vody štyritisíc budov. Technici pracujú na obnovení zásobovania.

V rovnakom čase v rozsiahlych oblastiach Kyjeva vypadla elektrina. Po celej Ukrajine stratilo dočasne elektrickú energiu okolo 600-tisíc domácností.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski oznámil, že Poľsko poskytne Ukrajine generátory, náhradné dodávky elektriny, kapacitu v LNG terminály Świnoujście a urýchli výstavbu elektrických prepojení medzi oboma štátmi.

Poľský ropný koncern Orlen pokračuje v dodávkach plynu na Ukrajinu. Mesačne smeruje do krajiny 100 miliónov kubických metrov plynu, pričom tento rok Poľsko už exportovalo 430 miliónov kubických metrov. Skvapalnené palivo dovážajú zo Spojených štátov do terminálu v Świnoujścii a cez Poľsko ho prepravujú na Ukrajinu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Pellegrini: Slovensko má záujem o organizáciu samitu Arraiolos v roku 2028

Slovensko prejavilo záujem o organizáciu samitu hláv štátov neformálnej skupiny Arraiolos v roku 2028. V estónskom Tallinne to po pracovnom obede s partnermi v piatok oznámil prezident SR Peter Pellegrini, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Chcem povedať, že som požiadal a vyjadril záujem, že Slovensko by bolo veľmi rado, ak by v roku 2028 sme mohli na našom území hostiť stretnutie prezidentov skupiny Arraiolos,“ uviedol prezident a dodal, že tento návrh prijali pozitívne.

Na tohtoročnom stretnutí sa na pozvanie estónskeho prezidenta Alara Karisa okrem Pellegriniho zúčastnili aj prezidenti Rakúska (Alexander Van der Bellen), Bulharska (Rumen Radev), Nemecka (Frank-Walter Steinmeier), Grécka (Konstantinos Tasulas), Talianska (Sergio Mattarella), Lotyšska (Edgars Rinkevičs), Poľska (Karol Nawrocki), Portugalska (Marcelo Rebelo de Sousa) a Slovinska (Nataša Pircová Musarová).

Skupina Arraiolos je neformálne politické fórum prezidentov časti členských krajín EÚ. Jej názov je odvodený od portugalského mesta Arraiolos, kde sa uskutočnilo prvé stretnutie v roku 2003.

Slovenskú republiku zastupovala po prvý raz na stretnutí skupiny v roku 2022 bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Pellegrini na stretnutí zastupuje krajinu druhýkrát.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Šaško: V rozpočte rátame aj s podporou psychiatrických stacionárov

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol na piatkovej tlačovej konferencii pri príležitosti Dňa duševného zdravia, že v návrhu budúcoročného rozpočtu je priamo vyčlenená položka na podporu a udržateľnosť psychiatrických stacionárov a personálu.

Peniaze majú ísť z verejného zdravotného poistenia, presnú sumu nechcel uvádzať, odhad je približne 20 miliónov eur. Pripomenul, že z plánu obnovy už išlo vyše 15 miliónov eur na 11 psychosociálnych centier, rozšírenie siete stacionárov a modernizáciu lôžok.

Rezort plánuje otvoriť detské stacionáre v Prešove a Martine, štyri autistické centrá a ďalší stacionár pre poruchy príjmu potravy na východe Slovenska.

Zdôraznil potrebu udržateľnosti po vyčerpaní zdrojov plánu obnovy a dodal, že rezort prekročil cieľ vo vzdelávaní odborníkov.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.