Preskočiť na obsah
  |  

PS: Ráž priznal šéfovi Letových prevádzkových služieb odmenu 42-tisíc eur

Po tom, ako minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru) zmenil zmluvu riaditeľovi štátneho podniku Letové prevádzkové služby Miroslavovi Boháčovi, mu následne priznal mimoriadnu odmenu vo výške viac ako 42-tisíc eur. To je len ďalší príklad toho, ako si Smer predstavuje spravovanie štátu, vyhlásil odborník na dopravu opozičného PS Martin Pekár.

„Je neprijateľné, aby v čase, keď železnice chátrajú, infraštruktúra je v dezolátnom stave a ministerstvo nemá peniaze na opravu ciest, minister Ráž podpisoval dodatky, ktoré umožňujú neprimerané odmeny jeho dlhoročným známym,“ povedal Pekár. Ide podľa neho o ukážku starého systému, v ktorom sa lojalita odmeňuje viac než výsledky.

Pekár uviedol, že Ráž s Boháčom boli spolupracovníkmi na ministerstve zdravotníctva počas tretej vlády Roberta Fica (Smer). „Namiesto odbornej kontroly a transparentnosti tu vidíme uzavretý kruh kamarátov, ktorí si navzájom dvíhajú platy a odmeny z peňazí daňových poplatníkov,“ dodal.

(tasr, lud)

  |  

Česká armáda potvrdila výskyt neznámych dronov nad vojenskými objektami

Česká armáda potvrdila, že nad vojenskými objektmi a inou infraštruktúrou v krajine sa pohybujú cudzie bezpilotné lietadlá. Uviedla, že disponuje prostriedkami na ich zachytenie a zneškodnenie. Správu priniesol portál Echo24.cz s odvolaním sa na informácie z Generálneho štábu Armády Českej republiky.

Hovorkyňa armády Zdeňka Sobarňa Košvancová uviedla, že konkrétne lokality, kde sa drony objavili, nie je možné zverejniť, pretože ide o utajované údaje. Doplnila, že armáda pravidelne komunikuje s aliančnými partnermi a informácie si vymieňajú v zabezpečenom režime.

Podľa hovorkyne je armáda pripravená použiť proti dronom elektronické rušenie alebo ich aj zostreľovať. Pri takýchto zásahoch však zohľadňujú riziko vzniku sekundárnych škôd. Možnosti použitia armády na území Českej republiky upravujú príslušné zákony.

Na zásahy proti bezpilotným lietadlám majú oprávnenie aj polícia a vojenská polícia. Podobné incidenty s dronmi zaznamenali v uplynulých týždňoch viaceré európske štáty vrátane Nemecka, Dánska, Belgicka a Nórska. Pôvod týchto preletov zatiaľ nie je známy.

(sie)

  |  

Poľsko plánuje vybudovať pri hraniciach so Slovenskom takzvané Údolie dronov

Samospráva poľského Podkarpatského vojvodstva, ktoré hraničí s Prešovským krajom, plánuje vytvoriť takzvané Údolie dronov a podporiť rozvoj technológií bezpilotných lietadiel v regióne.

Projekt v hodnote 10 miliónov eur majú financovať z fondov Európskej únie a jeho súčasťou bude vybudovanie pristávacej plochy, hangáru, výcvikového centra a centra certifikácie a testovania dronov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa informácií vojvodstva.

Maršalek Podkarpatského vojvodstva Wladyslaw Ortyl v piatok uviedol, že cieľom projektu je rozvíjať kompetencie regiónu v oblasti letectva a kozmonautiky, ktoré patria medzi jeho inteligentné špecializácie. Dodal, že poloha pri hranici s vojnou zasiahnutou Ukrajinou núti región premýšľať aj o otázkach bezpečnosti.

Členka vedenia vojvodstva Malgorzata Jarosiňska-Jedynak zdôraznila, že takzvané Údolie dronov umožní rozvíjať technológie využiteľné v obrannom aj civilnom sektore.

Partnerom samosprávy má byť Klaster bezpilotných systémov. Jeho prezidentka Aneta Lobodziňska uviedla, že údolie poskytne bezpečný priestor na vývoj, testovanie a certifikáciu dronov.

Projekt zapadá do širšej stratégie rozvoja bezpilotných technológií v regióne. Podkarpatsko sa stalo lídrom v tejto oblasti po víťazstve v súťaži Poľskej agentúry leteckej navigácie, v rámci ktorej vznikne Centrum kompetencií pre bezpilotné lietadlá. Ďalší projekt v tejto oblasti sa sústreďuje v meste Krosno, ktoré leží asi 30 kilometrov od hraníc so Slovenskom.

Ortyl dodal, že región chce spojiť všetky vznikajúce projekty do jednotného systému, ktorý urobí z Podkarpatska najväčší priestor v Poľsku určený na testovanie a prevádzku dronov.

Cieľom týchto iniciatív je vytvoriť sieť deviatich centier kompetencií v Poľsku, ktoré podporia rozvoj národného trhu s dronmi a prinesú nové služby, inovácie a pracovné miesta v technologickom sektore.

(tasr, lud)

  |  

Nobelov výbor uprednostnil politiku pred mierom, tvrdí hovorca Bieleho domu

Hovorca Bieleho domu Steven Cheung v piatok kritizoval rozhodnutie Nobelovho výboru udeliť cenu za mier venezuelskej opozičnej líderke namiesto prezidenta USA Donalda Trumpa.

„Prezident Trump bude pokračovať v uzatváraní mierových dohôd, ukončovaní vojen a záchrane životov. Má srdce humanistu a nikdy nebude nikto ako on, kto dokáže silou svojej vôle pohnúť horami,“ uviedol v príspevku na platforme X.

Neskôr k svojmu vyjadreniu pridal tvrdenie: „Nobelov výbor dokázal, že uprednostňuje politiku pred mierom.“

Nobelovu cenu za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová za jej odvážny boj za demokraciu v krajine, ktorá dlhodobo čelí autoritatívnej vláde.

Trump intenzívne loboval za získanie tejto ceny a len tento týždeň oznámil dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktorá má ukončiť vojnu v Gaze.

Prezident zatiaľ rozhodnutie Nobelovho výboru nekomentoval, no v piatok ráno zverejnil na svojej platforme Truth Social tri videá, na ktorých jeho podporovatelia oslavujú dohodu o Gaze.

(reuters, sie)

  |  

Hajko chce, aby štátne inštitúcie šetrili na energiách

Opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH) predložil na rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti návrhy dvoch uznesení, ktoré by zaviazali vládu šetriť spotrebu energií.

Povedal to po skončení výboru. „Prvé uznesenie bolo o tom, aby sa energie nakupovali centralizovane vo všetkých štátnych inštitúciách a druhé uznesenie zaväzuje vládu, aby inštitúcie spotrebovali na energie, to znamená na elektrinu, teplo a plyn budúci rok o 15 percent menej ako tento rok,“ uviedol Hajko.

Uznesenia podľa neho podporili na výbore len opoziční poslanci, pričom tí koaliční sa zdržali akéhokoľvek stanoviska.

Na prerokovanie by sa však mohli dostať už na októbrovú schôdzu parlamentu. „Tieto uznesenia sú stále aktuálne, pretože návrhy štátneho rozpočtu, podľa ktorého by vláda mala šetriť na sebe nejaké peniaze budúci rok, považujeme za nekonkrétne, pričom tieto uznesenia sú vyslovene konkrétne a smerujú k tomu, aby sa šetrili peniaze štátneho rozpočtu,“ dodal Hajko.

(tasr, lud)

  |  

Ruské útoky prerušili prítok vody pre dva milióny Kyjevčanov

Ruský útok v noci zo štvrtka na piatok poškodil infraštruktúru v Kyjeve. Dočasne sa tak prerušili dodávky vody pre približne dva milióny obyvateľov hlavného mesta. Podľa informácií zverejnených podpredsedom vlády Oleksijom Kulebom zostalo bez vody štyritisíc budov. Technici pracujú na obnovení zásobovania.

V rovnakom čase v rozsiahlych oblastiach Kyjeva vypadla elektrina. Po celej Ukrajine stratilo dočasne elektrickú energiu okolo 600-tisíc domácností.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski oznámil, že Poľsko poskytne Ukrajine generátory, náhradné dodávky elektriny, kapacitu v LNG terminály Świnoujście a urýchli výstavbu elektrických prepojení medzi oboma štátmi.

Poľský ropný koncern Orlen pokračuje v dodávkach plynu na Ukrajinu. Mesačne smeruje do krajiny 100 miliónov kubických metrov plynu, pričom tento rok Poľsko už exportovalo 430 miliónov kubických metrov. Skvapalnené palivo dovážajú zo Spojených štátov do terminálu v Świnoujścii a cez Poľsko ho prepravujú na Ukrajinu.

(reuters, sie)