Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko podporí spoločné opatrenia EÚ na ochranu detí online

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky sa zúčastnilo na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie pre telekomunikácie v dánskom meste Horsens.

Štátny tajomník Radoslav Štefánek na ňom predstavil slovenský postoj k ochrane detí v online prostredí a potrebu rešpektovať súkromie používateľov. Štefánek podpísal Záväzok Slovenska k ochrane detí na internete v ére umelej inteligencie.

Európske krajiny sa dohodli na spoločnom postupe pri zavádzaní bezpečného a dôveryhodného systému overovania veku.

Slovensko podporuje riešenia založené na digitálnej identite, ako je pripravovaný Európsky digitálny preukaz totožnosti EUDI Wallet. Domáci systém digitálnej identity umožní aj bezpečné overenie veku používateľov v súlade s európskymi pravidlami.

(tasr, sie)

  |  

Emmanuel Macron v najbližších hodinách vymenuje nového premiéra

Francúzsky centristický líder Laurent Panifous oznámil, že prezident Emmanuel Macron plánuje v najbližších hodinách vymenovať nového premiéra. Toto rozhodnutie oznámil Panifous po stretnutí hlavy štátu s lídrami politických strán.

Panifous zároveň uviedol, že prezident neplánuje rozpustiť parlament.

Hlavnou témou diskusie medzi Macronom a lídrami strán bola reforma dôchodkového systému, ktorá vyvoláva veľké spoločenské debaty a spôsobuje aj rozpočtové nezhody.

Líderka francúzskych Zelených Marine Tondelierova uviedla, že Macron nevyberie premiéra zo skupiny jej spojencov. Pripomenula, že prezident počas stretnutia naznačil možný odklad ďalšieho zavádzania dôchodkovej reformy až do prezidentských volieb v roku 2027. Tento krok však podľa nej nie je dostatočný, aby Zelení akceptovali rozpočet.

Okrem Zelených vyjadrili svoje obavy aj predstavitelia ďalších opozičných strán, vrátane socialistov a komunistov. Tí odmietajú akceptovať premiéra, ktorý by pochádzal výlučne z Macronovho politického tábora, najmä ak nedostanú jasné odpovede na ich požiadavky.

(reuters, sie)

  |  

KDH: Vláda schválila nižšie odvody pre herne a kasína, čím pomáha hazardu

Opozičné hnutie KDH kritizuje rozhodnutie vlády znížiť odvody pre herne a kasína oproti pôvodne plánovanej úrovni v rámci konsolidácie verejných financií. Podľa KDH tento krok zvýhodňuje sektor hazardu na úkor pracujúcich, živnostníkov a firiem.

Pôvodný návrh počítal s dodatočnými príjmami vo výške 19 miliónov eur zo zvýšených odvodov z hazardu, avšak po schválení nižších sadzieb sa očakávaný prínos znížil na približne 12 miliónov. Najvýraznejšie úľavy získali kasína, kde ročný poplatok klesol o viac ako polovicu.

KDH označuje hazard za spoločensky škodlivé odvetvie s vysokými ziskami, ktoré by malo prispievať viac do štátneho rozpočtu. Pripomína aj predchádzajúce rozhodnutie vlády umožniť meniť sadzby prostredníctvom nariadenia, čo podľa hnutia otvorilo priestor pre lobing.

(tasr, sie)

  |  

Španielska vláda odmieta Trumpovu hrozbu vylúčenia z NATO

Španielska vláda odmieta slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o vylúčení Španielska z NATO pre nezvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP do roku 2035. Informáciu priniesol El Pais.

Španielsky minister pre predsedníctvo, spravodlivosť a vzťahy s parlamentom Félix Bolaños potvrdil, že členstvo v Aliancii nie je ohrozené a Španielsko zostáva lojálnym partnerom. Podľa jeho slov sú aktuálne výdavky na obranu na úrovni dvoch percent, čo je percento, na ktorom sa dohodli s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Vláda tvrdí, že navýšenie výdavkov by zasiahlo dôležité sociálne programy. Ministerka obrany Margarita Robles uviedla, že Španielsko má tritisíc vojakov na misiách NATO v Európe a Stredomorí, pričom záväzky voči Aliancii považuje za trvalé pre krajinu.

Opozičná Ľudová strana (PP) vníma Trumpove vyjadrenia ako nepodložené, keďže Severoatlantická zmluva neumožňuje nútené vylúčenie člena. Španielsko tento rok po prvý raz splní cieľ dve percentá HDP na obranu, ktorý stanovili ešte v roku 2014.

(sie)

  |  

Von der Leyenová po obvineniach nesuspenduje maďarského komisára

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa plánuje stretnúť s eurokomisárom Olivérom Várhelyim, aby s ním prerokovala obvinenia z údajnej maďarskej špionáže. V súčasnej fáze však jeho suspendovanie odmieta. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová zdôraznila, že ide zatiaľ len o tvrdenia a Komisia ich preveruje.

Podľa spoločného vyšetrovania médií Der Spiegel, De Tijd a Direkt36 sa maďarskí agenti pod diplomatickým krytím pokúsili získať prístup k informáciám z inštitúcií Európskej únie a nadviazať spoluprácu s jej predstaviteľmi. Incident mal nastať v období, keď Várhelyi pôsobil ako veľvyslanec Maďarska pri Únii.

Európska komisia v reakcii uviedla, že berie tieto podozrenia vážne vzhľadom na ich potenciálne dôsledky pre bezpečnosť a integritu inštitúcií. Von der Leyenová zdôraznila záväzok chrániť pracovníkov, interné informácie a siete pred nelegálnym zhromažďovaním dát.

(tasr, sie)

  |  

Rusko vyvíja nové strategické zbrane, oznámil Putin

Prezident Vladimir Putin oznámil, že Rusko vyvíja nové strategické zbrane. Vyhlásil tiež, že predĺženie zmluvy Nový START nevníma ako „veľký problém“.

Považoval by však za škodu, ak by medzi Moskvou a Washingtonom nezostal žiadny rámec kontroly zbraní, keďže obe krajiny disponujú najväčšími jadrovými arzenálmi na svete.

Na samite v Tadžikistane Putin pripomenul, že "preteky v zbrojení sa už konajú". Rusko je ochotné dobrovoľne predĺžiť limity na jadrové hlavice, ak k rovnakému kroku pristúpia Spojené štáty. Doteraz však z americkej strany neprišla formálna odpoveď. Podľa Putina má na rozhodnutie o predĺžení zo strany USA stačiť niekoľko mesiacov, ak existuje politická vôľa.

Putin spomenul, že iné krajiny môžu uskutočniť jadrové testy, čo by mohlo podnietiť aj Rusko k rovnakému kroku. Upozornil, že takýto scenár by mal významné bezpečnostné dôsledky, no zároveň by zintenzívnil zbrojné súperenie.

(reuters, sie)