Preskočiť na obsah
  |  

Austrália zakáže sociálne siete deťom, internetový vyhľadávač hovorí o riziku

Google varuje, že Austrália bude len ťažko schopná vynucovať nový zákon, ktorý zakazuje osobám mladším ako 16 rokov používať sociálne siete. Podľa spoločnosti legislatíva nezabezpečí vyššiu online bezpečnosť detí a môže viesť k neželaným dôsledkom.

Austrália sa pritom stane prvou krajinou, ktorá takýto zákaz zavedie, a technologické firmy na celom svete túto iniciatívu pozorne sledujú. Namiesto overovania veku budú platformy povinné používať umelú inteligenciu a behaviorálne dáta na jeho odhad.

YouTube, ktorý patrí pod Google, najnovšie zaradili medzi platformy, na ktoré sa nové pravidlá vzťahujú. Pôvodná výnimka ho zo zákazu vyňala kvôli jeho vzdelávaciemu využitiu. Google však oponuje, že ide o platformu na zdieľanie videí, nie sociálnu sieť.

Zástupkyňa spoločnosti Rachel Lordová zdôraznila, že cieľ zákona je dobrý, ale neefektívny. Riešením podľa nej nie je odpojiť deti od internetu, ale ponúkať kvalitné nástroje pre rodičov a zabezpečené prostredie. Spoločnosti majú čas na implementáciu pravidiel do 10. decembra.

(reuters, max)

  |  

Trump: Môžeme dať Kyjevu Tomahawky, ak Putin neukončí vojnu

Americký prezident Donald Trump cez víkend diskutoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o žiadosti o zbrane, vrátane raktie Tomahawk. Tie majú dolet 2 500 km, a teda by stačili aj na zásah Moskvy.

Trump v nedeľu povedal, že USA by rakety priamo Ukrajine nepredali, ale poskytli by ich NATO, ktoré ich potom môže ponúknuť Ukrajincom. „Áno, možno by som mu (Putinovi) povedal, že ak sa vojna nevyrieši, je celkom možné, že to urobíme. Možno nie, ale možno áno… Chcú riskovať, že na ich stranu poletia Tomahawky? Nemyslím si,“ vyhlásil Trump.

Kremeľ varoval pred akýmkoľvek poskytnutím Tomahawkov Ukrajine, lebo sa nedajú používať bez priamej účasti amerického vojenského personálu. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina by to vyvolalo „kvalitatívne novú fázu eskalácie“.

Zelenskyj uviedol, že rakety s dlhým doletom by použili len na vojenské ciele a že ruské obavy vníma ako dôvod pokračovať ďalej. „Vidíme a počujeme, že Rusko sa obáva, že nám Američania môžu poskytnúť Tomahawky — a že práve takýto tlak môže fungovať v prospech mieru,“ povedal Zelenskyj.

(reuters, est)

  |  

Zelenskyj hovorí o postupe armády v Záporožskej a Doneckej oblasti

Kyjev niekoľko týždňov uvádza, že jeho sily pokročili okolo mesta Dobropiľľa neďaleko logistického uzla Pokrovsk, jedného z hlavných cieľov ruských jednotiek pomaly postupujúcich na západ cez Doneckú oblasť.

Volodymyr Zelenskyj vo večernom videopríhovore povedal, že ukrajinská armáda postúpila za deň viac ako tri kilometre ďalej na juh v Záporožskej oblasti. „V tomto čase ukrajinské jednotky pokračujú v našich protiofenzívnych aktivitách neďaleko Dobropille, ale tiež v iných sektoroch - najmä v Záporožskej oblasti neďaleko Orichiva,“ vyhlásil.

Ukrajinská armáda oznámila, že dostala pod kontrolu dedinu Mali Ščerbaky, nachádzajúcu sa medzi Orichivom a riekou Dneper.

Ruské ministerstvo obrany vo svojej v správe nespomenulo ukrajinský postup ani zmienenú dedinu. Uviedlo však, že ruská armáda zasiahla ukrajinské jednotky a techniku v Záporožskej oblasti vrátane dediny Novoandrijivka, ktorá sa nachádza neďaleko dediny Mali Ščerbaky a mesta Orichiv.

Reuters pripomína, že nemohol nezávisle overiť správy z bojiska jednej ani druhej strany.

(tasr, reuters)

  |  

Francúzsky premiér Lecornu oznámil vytvorenie novej vlády

Staronový francúzsky premiér Sébastien Lecornu oznámil v nedeľu večer vytvorenie novej vlády. Jeho predošlý kabinet vydržal len 14 hodín, prezident Emmanuel Macron však Lecornua znova vrátil do funkcie s cieľom urgentne prijať rozpočet a zabrániť zhoršovaniu politickej krízy v krajine.

V novej vláde je viacero členov predošlých kabinetov, z Macronovho centristického tábora a jeho konzervatívnych spojencov, ako aj ľudia mimo politickej sféry.

Ministrom zahraničných vecí zostane Jean-Noel Barrot, rezort spravodlivosti naďalej povedie Gérald Darmanin a rezort obrany prevezme doterajšia ministerka práce Catherine Vautrinová, vyplýva zo zoznamu zverejneného Elyzejským palácom. Ministrom vnútra bude veliteľ parížskej polície Laurent Nuňez a post ministra financií bude mať na starosti Roland Lescure.

Nie je jasné, ako dlho bude táto vláda vo funkcii. Macron, ktorého funkčné obdobie sa končí v roku 2027, nemá v parlamente hlboko rozdelenom na tábory pravice, centristov a ľavice väčšinu. Opoziční poslanci žiadajú nové voľby alebo rezignáciu prezidenta.

Lecornu (39), centrista a blízky spojenec Macrona, bude musieť s novým tímom hľadať kompromisy, aby sa vyhol okamžitému hlasovaniu o nedôvere v Národnom zhromaždení. Pravica chce podať návrh na takého hlasovanie už v pondelok. Socialisti, ktorí by mohli vládu zosadiť, si ponechávajú možnosti otvorené.

Lecornu musí predložiť návrh štátneho rozpočtu do stredy. Podmienkou na predloženie rozpočtu je vymenovaná vláda.

(tasr, ap, afp, reuters)

  |  

Nemecký minister: Mnohí migranti neuznávajú právny štát

Člen nemeckej Spolkovej rady a minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska za CDU Herbert Reul v rozhovore pre denník Bild pomenoval bezpečnostné výzvy súčasnosti.

Upozorňuje, že tradičné hrozby ako bankové lúpeže nahradili kyberútoky a spoločnosť zároveň trpí stratou dôvery, pretože ľudia stratili ukotvenie v tradičných štruktúrach.

Migrácia podľa neho mení bezpečnostné pomery. Spomenul najmä príchod mladých mužov z kultúr, kde je násilie bežné, čo podľa jeho názoru môže znásobiť kriminalitu.

Problém vidí aj v tom, že mnohí nepoznajú pravidlá právneho štátu, preto ho neuznávajú a fungujú podľa paralelných štruktúr, ako je rodinné právo.

Reul tiež kritizuje dlhodobé prehliadanie problémov z dôvodu politickej korektnosti a tvrdí, že to podkopalo dôveru občanov, čo podľa neho viedlo k rastu podpory pre stranu AfD.

(mja)

  |  

Drony menia front na zónu smrti. Ukrajina stavila na robotické vozidlá

Drony menia ukrajinské bojisko na smrteľné „zóny zabitia“, kde sa aj malý pohyb môže skončiť útokom, píše web časopisu Forbes. V reakcii na túto patovú situáciu obe strany nasadzujú bezposádkové pozemné vozidlá (UGV), ktoré slúžia na zásobovanie aj evakuáciu zranených.

UGV dokážu preniknúť cez nebezpečné územia bez rizika pre ľudské životy a vďaka autonómnej navigácii a malým rozmerom sa vyhýbajú hlavným trasám aj pozornosti dronov.

Ukrajina aktívne vyvíja domáce UGV cez iniciatívu Brave1 – napríklad vozidlo Termit unesie 300 kilogramov záťaže, väčší model Protector až 700 kilogramov.

Spoločný český a ukrajinský projekt UNEX plánuje nasadiť obojživelné UGV s nosnosťou do 1 700 kilogramov.

Aj keď sa vozidlá ešte rutinne nevyužívajú na evakuáciu ranených, testy a vývoj v tomto smere prebiehajú.

(mja)