Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Wadephul: Bez tlaku na Hamas mier nebude. Arabské štáty žiadajú odzbrojenie

Nemecký minister zahraničných vecí v pondelok vyhlásil, že Katar, Egypt, Turecko a ďalšie arabské štáty vyvíjajú tlak na militantnú skupinu Hamas v Gaze, aby sa odzbrojila a podporila tak ďalšie mierové rokovania s Izraelom.

„Všetky tieto štáty nechcú, aby Hamas naďalej pôsobil. Chcú odzbrojenie a v tomto smere máme dobrý scenár pre tlak, pretože bez tlaku to nebude fungovať,“ povedal minister Johann Wadephul pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od piatka a je výsledkom diplomatických snáh USA, Egypta, Kataru a Turecka. V pondelok začala výmena zadržaných medzi oboma stranami konfliktu.

Americký prezident Donald Trump počas cesty do Izraela vyhlásil, že vojna v Gaze sa skončila. Šéf Bieleho domu má vystúpiť aj v izraelskom parlamente a následne zamieriť na mierový samit v Egypte.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sakovej novela podľa PS oberá občanov o možnosť brániť sa voči ťažbe

Progresívne Slovensko ostro kritizuje návrh novely banského zákona, ktorú predložilo ministerstvo hospodárstva. Podľa opozície návrh výrazne obmedzuje práva občanov, samospráv či farmárov, čím otvára dvere ťažobným spoločnostiam na úkor verejného záujmu.

Podľa podpredsedníčky výboru pre životné prostredie Tamary Stohlovej novela ruší možnosť odvolania sa voči rozhodnutiam banského úradu a povoľuje extrémne krátke lehoty na vyjadrenie - aj iba jeden deň. Naopak, ťažobné firmy si podľa návrhu budú môcť konania prerušiť aj na neurčito a žiadosti dopĺňať celé roky.

Europoslanec Martin Hojsík varuje, že návrh prekrúca zámery európskej legislatívy o kritických surovinách a môže umožniť ťažiarom vyhnúť sa zodpovednosti za ekologické katastrofy, ako bolo znečistenie rieky Slaná.

Upozorňuje, že zákon sa neopiera o európske pravidlá, ale skôr ich zneužíva v prospech úzkej skupiny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hamas prepustil prvých rukojemníkov, zadržaní Izraelom sedia v autobusoch

Izraelská armáda potvrdila, že prvých sedem rukojemníkov prepustených Hamasom prekročilo hranice do Izraela. Od Hamasu ich prevzal Červený kríž. Očakáva sa ďalšie prepustenie, dokopy má Hamas vydať 20 živých rukojemníkov a telá 28 zosnulých.

Na oplátku má Izrael prepustiť 250 palestínskych väzňov, 1 700 ďalších zadržiavaných osôb a telá 360 militantov. V pondelok ráno predstaviteľ zapojený do tejto výmeny potvrdil, že všetkých 1 966 palestínskych zadržiavaných nastúpilo do autobusov.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od piatka a je výsledkom diplomatických snáh USA, Egypta, Kataru a Turecka. Donald Trump počas cesty do Izraela vyhlásil, že vojna v Gaze sa skončila.

Napriek optimizmu a vyjadreniam izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o „novom začiatku“ čelí Gaza humanitárnej kríze. V oblasti je množstvo nevybuchnutej munície. Odhady hovoria, že na ubytovanie 1,5 milióna vysídlených Palestínčanov bude potrebných 300-tisíc stanov.

Trump má vystúpiť aj v izraelskom parlamente a následne zamieriť na mierový samit v Egypte.

(reuters, max)

Minúta  |  

Holandsko zasiahlo proti čipovej firme z Číny pre bezpečnostné riziko

Čínska polovodičová spoločnosť Wingtech oznámila, že podnikne právne kroky a bude žiadať vládnu podporu po tom, čo holandská vláda zasiahla do fungovania jej dcérskej spoločnosti Nexperia. Tá patrí medzi popredných svetových výrobcov základných čipov, ktoré sa používajú v automobilovom a spotrebnom priemysle.

Holandské úrady tvrdia, že zásah bol nevyhnutný pre administratívne nedostatky a obavy z možného úniku kľúčových technológií do Číny. Umožní im zablokovať rozhodnutia, ktoré by mohli ohroziť národnú bezpečnosť, pričom samotná výroba má pokračovať bez prerušenia.

Wingtech, ktorá je čelí americkým sankciám, upozornila, že kontrolu nad Nexperiou dočasne obmedzia, čo zasiahne jej prevádzkovú efektivitu. V reakcii začala konzultovať právne kroky a hľadá podporu aj na politickej úrovni. Hodnota akcií firmy klesla o desať percent.

Hovorca dcérskej spoločnosti zdôraznil, že dodržiavajú všetky zákony vrátane vývozných obmedzení. Holandská strana zásah označila za „veľmi výnimočný“ a nevylúčila, že sa stane predmetom súdneho sporu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Austrália zakáže sociálne siete deťom, internetový vyhľadávač hovorí o riziku

Google varuje, že Austrália bude len ťažko schopná vynucovať nový zákon, ktorý zakazuje osobám mladším ako 16 rokov používať sociálne siete. Podľa spoločnosti legislatíva nezabezpečí vyššiu online bezpečnosť detí a môže viesť k neželaným dôsledkom.

Austrália sa pritom stane prvou krajinou, ktorá takýto zákaz zavedie, a technologické firmy na celom svete túto iniciatívu pozorne sledujú. Namiesto overovania veku budú platformy povinné používať umelú inteligenciu a behaviorálne dáta na jeho odhad.

YouTube, ktorý patrí pod Google, najnovšie zaradili medzi platformy, na ktoré sa nové pravidlá vzťahujú. Pôvodná výnimka ho zo zákazu vyňala kvôli jeho vzdelávaciemu využitiu. Google však oponuje, že ide o platformu na zdieľanie videí, nie sociálnu sieť.

Zástupkyňa spoločnosti Rachel Lordová zdôraznila, že cieľ zákona je dobrý, ale neefektívny. Riešením podľa nej nie je odpojiť deti od internetu, ale ponúkať kvalitné nástroje pre rodičov a zabezpečené prostredie. Spoločnosti majú čas na implementáciu pravidiel do 10. decembra.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Môžeme dať Kyjevu Tomahawky, ak Putin neukončí vojnu

Americký prezident Donald Trump cez víkend diskutoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o žiadosti o zbrane, vrátane raktie Tomahawk. Tie majú dolet 2 500 km, a teda by stačili aj na zásah Moskvy.

Trump v nedeľu povedal, že USA by rakety priamo Ukrajine nepredali, ale poskytli by ich NATO, ktoré ich potom môže ponúknuť Ukrajincom. „Áno, možno by som mu (Putinovi) povedal, že ak sa vojna nevyrieši, je celkom možné, že to urobíme. Možno nie, ale možno áno… Chcú riskovať, že na ich stranu poletia Tomahawky? Nemyslím si,“ vyhlásil Trump.

Kremeľ varoval pred akýmkoľvek poskytnutím Tomahawkov Ukrajine, lebo sa nedajú používať bez priamej účasti amerického vojenského personálu. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina by to vyvolalo „kvalitatívne novú fázu eskalácie“.

Zelenskyj uviedol, že rakety s dlhým doletom by použili len na vojenské ciele a že ruské obavy vníma ako dôvod pokračovať ďalej. „Vidíme a počujeme, že Rusko sa obáva, že nám Američania môžu poskytnúť Tomahawky — a že práve takýto tlak môže fungovať v prospech mieru,“ povedal Zelenskyj.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.