Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tomáš chce zaviesť reformu financovania sociálnych služieb

Ministerstvo práce predstavilo návrh reformy financovania sociálnych služieb, ktorý putuje do medzirezortného pripomienkového konania. Erik Tomáš (Hlas) skonštatoval, že reformu budú zavádzať postupne. Prvú fázu od júla 2026, zvyšné časti od januára 2027. Európska komisia už predbežne súhlasila s návrhom aj jeho fázovaním.

Hlavnou zmenou bude zavedenie príspevku pre osobu odkázanú na pomoc. Tá si vyberie, či ho použije na domácu starostlivosť prostredníctvom príbuzných alebo formálnych opatrovateľov.

Príspevok sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti: piaty stupeň bude na úrovni 1 010 eur, štvrtý 830 eur (ak ide o dieťa, tak o 200 eur viac v oboch stupňoch), tretí 600 eur, druhý 460 eur a prvý 230 eur.

Pri vyšších stupňoch odkázanosti bude možná aj neformálna starostlivosť. V nižších troch bude príspevok viazaný na formálne služby, ktoré sú podporované štátom či formálnymi inštitúciami.

Novinkou má byť aj možnosť kombinovať starostlivosť: až traja opatrovatelia a 80 hodín mesačne formálnej pomoci. Reforma má zmeniť tiež financovanie pobytových zariadení - paušálne platby podľa typu zariadenia a služby, pričom neverejné zariadenia bude spolufinancovať župa.

Zavedú aj pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti s platom sanitára a preplácaním výkonov poisťovňou. Celkovo má do sektora pritiecť o 300 miliónov eur viac.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nobelovu cenu za ekonómiu tento rok udelili za prácu o inováciách

Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2025 získali Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt za prácu, ktorá osvetľuje mechanizmy hospodárskeho rastu poháňaného inováciami. Cenu udelila Kráľovská švédska akadémia vied a je spojená so sumou 1,2 milióna dolárov (v prepočte približne milión eur). Mokyr získal polovicu z nej, druhú si delia Aghion a Howitt.

Výbor ocenil ich prínos k pochopeniu, prečo rast nie je automatický, ale závisí od neustáleho technologického pokroku. Mokyr vo svojom výskume čerpal z histórie, aby identifikoval podmienky, ktoré umožňujú dlhodobý rast založený na inováciách.

Aghion a Howitt zas vytvorili model kreatívnej deštrukcie, a teda procesu, v ktorom nové technológie nahrádzajú zastarané riešenia a udržiavajú ekonomiky v pohybe.

Ocenenie podčiarkuje význam inovácií ako motora pokroku a varuje pred samozrejmosťou rastu. Nobelova cena za ekonómiu začala písať svoju históriu až v roku 1969 a uzatvára každoročné udeľovanie cien, ktoré tradične zahŕňajú medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a mier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Britský online zákon v praxi. Americký web dostal pokutu a hrozí mu zablokovanie

Británia udelila internetovému fóru 4chan pokutu vo výške necelých 23-tisíc eur za neplnenie povinností podľa zákona o online bezpečnosti. Podľa regulačného orgánu Ofcom portál neposkytol požadované hodnotenie rizík týkajúcich sa nelegálneho obsahu a ignoroval aj následnú žiadosť o informácie.

Ide o prvú pokutu udelenú podľa nového zákona, ktorého cieľom je chrániť deti a zraniteľné osoby pred škodlivým online materiálom.

Ministerka technológií Liz Kendallová uviedla, že vláda plne podporuje rozhodnutie Ofcomu. Pokuta má podľa nej slúžiť ako varovanie ostatným platformám, ktoré odmietajú zodpovednosť za obsah na svojich stránkach.

Ak 4chan neposkytne informácie ani naďalej, pokuta sa bude denne zvyšovať o niečo viac ako 100 eur počas nasledujúcich 60 dní. V krajnom prípade môže nastať aj zablokovanie prístupu na stránku z územia Spojeného kráľovstva.

4chan a fórum Kiwi Farms už v auguste podali žalobu v USA, podľa ktorej Ofcom porušuje ich právo na slobodu prejavu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šéf nemeckých tajných: Rusko môže zaútočiť na NATO aj pred rokom 2029

Riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby (BND) v pondelok vyhlásil, že Rusko sa nebude báť vojenského útoku proti členskému štátu Severoatlantickej aliancie.

Martin Jäger na parlamentnom vypočutí popredných spravodajských dôstojníkov povedal, že cieľom Ruska je zastrašiť Európu do bodu paralýzy a kapitulácie.

Dodal, že nikto by sa nemal spoliehať na nejaké odhady, že Rusko bude pripravené zaútočiť na NATO do roku 2029, pretože takýto krok môže nastať aj skôr.

Nielen nemecké, ale aj britské spravodajské služby v posledných mesiacoch čoraz častejšie upozorňujú na hybridné operácie, kybernetické útoky a snahy Kremľa ovplyvňovať verejnú mienku v štátoch Únie. Nie tak dávno navrhla aj Česká republika obmedzenia týkajúce sa pohybu ruských diplomatov.

Návrh reaguje na obavy zo sabotáží a špionáže. Ruské ministerstvo zahraničia označilo informácie zatiaľ za neoficiálne, no pohrozilo odvetou v prípade ich zavedenia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia chce pomôcť mieru v regióne, obnoví misiu na hranici Gazy a Egypta

Európska únia v stredu obnoví svoju civilnú monitorovaciu misiu na hraničnom priechode medzi Gazou a Egyptom. Oznámila to šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová s tým, že EÚ tak prispeje k zabezpečeniu mieru v regióne.

„Zabezpečenie mieru v Gaze bude mimoriadne zložité,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od piatka a je výsledkom diplomatických snáh USA, Egypta, Kataru a Turecka. V pondelok začala výmena zadržaných medzi oboma stranami konfliktu.

Americký prezident Donald Trump počas cesty do Izraela vyhlásil, že vojna v Gaze sa skončila. Šéf Bieleho domu má vystúpiť aj v izraelskom parlamente a následne zamieriť na mierový samit v Egypte, kde sa očakáva definovanie ďalších krokov k stabilizácii regiónu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Macron odoláva výzvam na rezignáciu, chce naďalej zaručovať stabilitu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyhlásil, že sa bude naďalej snažiť zaisťovať stabilitu v krajine, pričom ignoroval opakované výzvy opozície na jeho rezignáciu uprostred najhoršej politickej krízy za posledné desaťročia.

„Nikdy nezabudnite, že mandát, ktorý vám dal francúzsky ľud, je slúžiť, slúžiť a slúžiť. Poskytovať odpovede na otázky bežných francúzskych ľudí a robiť všetko, čo je v našich silách, pre nezávislosť Francúzska,“ povedal Macron novinárom v Egypte len niekoľko dní po opätovnom vymenovaní premiéra Sébastiena Lecornua za predsedu svojej vlády.

„To je jediné, na čom záleží. Zvyšok je vecou vlády. Budem naďalej zabezpečovať stabilitu,“ dodal Macron, ktorého druhé a posledné funkčné obdobie sa končí v roku 2027.

Francúzsko zažilo minulý týždeň v pondelok bezprecedentnú situáciu. Premiér Sébastien Lecornu, blízky spojenec Macrona, odstúpil len pár hodín po tom, ako jeho nová vláda mala zasadnúť na prvom rokovaní.

V nedeľu večer oznámil vytvorenie novej vlády, v ktorej je viacero členov z predošlých kabinetov, z Macronovho centristického tábora a jeho konzervatívnych spojencov, ako aj ľudia mimo politickej sféry.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.