V utorok večer si chcú s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) vydiskutovať niekoľko otázok. „Ak by aj prešiel pozmeňovací návrh, bude niekde pridávať, inde uberať. Celkové čísla nechceme a nemáme záujem meniť,“ ozrejmil Richter.

V tejto súvislosti nevylúčil, že ak opoziční poslanci budú rozpravu úmyselne predlžovať, v hre je aj nočné rokovanie. Dotkol sa i prezidentovho veta zákona o takzvaných covidových amnestiách. V koalícii sa na postoji nedohodli: Smer chce veto prelomiť, Hlas sa voči tomu už skôr vyhradil.

V druhom čítaní je na programe aj rokovací poriadok parlamentu. Vládne strany podľa Richtera pripravujú pozmeňovací návrh. „Hlavne by mal riešiť, aby Matovič a podobní blázni z tohto klubu nebehali a neprovokovali vládnych poslancov. Sme presvedčení, že aspoň konštruktívna časť opozície bude mať záujem podporiť tento návrh,“ spresnil.

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že v pléne nebudú povolené žiadne transparenty ani grafiky. Zmeniť chcú aj spôsob, akým poslanca upozornia na porušovanie pravidiel alebo ho vykážu či vyvedú. Docieliť to plánujú aj prostredníctvom finančných sankcií, podľa závažnosti aj vo výške dvoch poslaneckých platov.

Riešiť chcú aj nezáväzný etický kódex poslanca upravujúci náležitosti zovňajšku zákonodarcov a ich správanie.

Návrhy na vyslovenie nedôvery

Richter pripustil, že schôdza parlamentu by mohla trvať o niekoľko dni dlhšie ako plánované dva týždne. Zároveň odmietol kritiku opozičných poslancov, že na schôdzach nie je priestor na ich návrhy a že sa tieto návrhy presúvajú.

Poukázal na to, že na minulej schôdzi opozícii prepadlo 37 návrhov z dôvodu, že v pléne nebol prítomný spravodajca ani predkladateľ z jej radov.

Dodal, že nevie, či NR SR stihne prebrať aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu a viacerým ministrom. Podľa neho to závisí od toho, ako dlho bude opozícia rokovať o rozpočte.

„Ak k tomuto bodu príde, budeme navrhovať zlúčenú rozpravu. Má to aj úplnú logiku, lebo jedným z návrhov je vyslovenie nedôvery vláde, čo znamená, že sa nebude individuálne rokovať o jednotlivých rezortoch. Keď ide o vyslovenie nedôvery vláde, je prirodzené, že každý minister bude mať záujem obhájiť svoje pozície,“ ozrejmil.

Rozpočet

Vláda schválila rozpočet 10. októbra. Celkové príjmy verejnej správy sa v návrhu rozpočtujú na úrovni 62 miliárd eur, čo zodpovedá 43 percentám HDP. Výdavky majú dosiahnuť 67,9 miliardy eur (47,1 percenta HDP). Z týchto údajov vyplýva rozpočtový schodok vo výške 5,9 miliardy eur, teda 4,1 percenta HDP.

V rámci štátneho rozpočtu sa počíta s hotovostnými príjmami vo výške 27,8 miliardy eur a výdavkami 33,5 miliardy eur, čo znamená deficit približne 5,8 miliardy eur. Tieto čísla odrážajú snahu vlády o postupnú, hoci miernu konsolidáciu verejných financií. 

Ministerstvo financií zapracovalo do návrhu rozpočtu konsolidáciu v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Z toho 1,4 miliardy eur sa má dosiahnuť na strane príjmov, najmä vplyvom prijatej legislatívy. Ďalších 1,3 miliardy eur sa očakáva úsporami vo výdavkoch.

Z už schválených legislatívnych zmien by malo dôjsť k zníženiu výdavkov o 152 miliónov eur. Ďalšie úspory vo výške 535 miliónov eur majú vyplynúť zo zmrazenia platov vo verejnej správe (160 miliónov eur) a zo zníženia výdavkov jednotlivých rezortov a úradov (375 miliónov eur).

(max)