Preskočiť na obsah
  |  

V rámci shutdownu končia aj programy sexuálnej výchovy pre LGBT

V dôsledku vládneho shutdownu administratíva Donalda Trumpa prepustila tisíce zamestnancov Ministerstva zdravotníctva USA, vrátane pracovníkov z oblastí plánovaného rodičovstva a zdravotnej starostlivosti o LGBT komunitu, informuje Life Site News.

Prepustený poradca za Bidenovej vlády Adrian Shanker tieto kroky označil za ideologické a zamerané proti programom podporujúcim „reprodukčné a queer zdravie“.

Úrad pre populačné záležitosti, ktorý bol fakticky zatvorený, poskytoval sexuálnu výchovu pre LGBT mládež a spravoval program Title X, ktorý financuje antikoncepciu a často podporuje organizácie ako Planned Parenthood.

Prezident Trump otvorene priznal, že škrty smerujú hlavne na demokratmi podporované programy, ktoré podľa neho nemajú medzi republikánmi podporu. Shutdown oficiálne začal 1. októbra a vedie k masívnemu znižovaniu štátneho aparátu.

(mja)

  |  

KDH očakáva, že premiér pri výhrade svedomia dodrží slovo

KDH opäť vyzvalo premiéra Roberta Fica, aby splnil svoj verejný sľub a dotiahol do praxe výhradu vo svedomí podľa Vatikánskej zmluvy.

Hnutie pripomenulo, že návrh na ústavnú garanciu výhrady predložilo už na jar, no parlament ho vtedy odmietol. Podľa KDH však na realizáciu záväzku voči Vatikánu nie je nutná zmena ústavy – postačí politická vôľa.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter však upozornil, že výhrada bola jednou z podmienok KDH pri rokovaniach o ústavnej novele, no koalícia ju neprijala.

Fico krátko pred hlasovaním ponúkal ochotu tému riešiť mimo ústavy, no nezískal potrebnú podporu v radoch KDH. Podľa Richtera Smer túto otázku v tomto volebnom období otvárať nebude.

(tasr, mja)

  |  

Izrael obmedzuje pomoc do Gazy, Hamas zatiaľ odovzdal len štyri telá

Izrael zredukoval počet kamiónov s humanitárnou pomocou pre Gazu na 300 denne, teda polovicu pôvodne dohodnutého počtu.

Zároveň zakázal dovoz paliva a plynu, s výnimkou nevyhnutných potrieb humanitárnej infraštruktúry. Rozhodnutie súvisí s tým, že Hamas podľa Tel Avivu porušil dohodu o prímerí, keď neodovzdal dohodnutý počet tiel izraelských rukojemníkov.

Kým mal Hamas v rámci dohody vrátiť 28 tiel, zatiaľ odovzdal len štyri. Hnutie tvrdí, že má problém nájsť ostatky. Pod tlakom Izraela prisľúbilo, že od utorkového večera začne s ďalším odovzdávaním tiel.

V reakcii na to Izrael vrátil telá 45 Palestínčanov a v pondelok prepustil takmer 2-tisíc palestínskych väzňov.

(reuters, mja)

  |  

Úrad vlády odmieta výhrady Benátskej komisie k zákonu o mimovládkach

Úrad vlády SR odmietol výhrady Benátskej komisie k zákonu o transparentnosti mimovládnych organizácií. Komisia označila legislatívu za neprimeraný zásah do slobody združovania a súkromia, pričom vyzvala na jej zrušenie alebo prepracovanie.

Slovenský úrad vlády však tvrdí, že stanovisko ignoruje nález Ústavného súdu aj názory expertov Rady Európy, podľa ktorých je zverejňovanie finančných údajov legitímne vzhľadom na využívanie verejných prostriedkov.

Úrad ďalej upozorňuje na riziko zneužívania vplyvu mimovládok, najmä ak nepodliehajú demokratickej kontrole, a poukazuje na prebiehajúce vyšetrovania prípadov manipulácie volieb a subvenčných podvodov. Z týchto dôvodov považuje zavedenie prísnejších pravidiel za legitímne a potrebné.

(tasr, mja)

  |  

Maďarsko začne výstavbu jadrovej elektrárne, sankcie mu už nebránia

Výstavba dvoch nových blokov jadrovej elektrárne Paks II v Maďarsku, realizovaná ruskou spoločnosťou Rosatom, má začať začiatkom roka 2026, kedy sa má naliať prvý betón na základy.

Podľa ministra Pétera Szijjártóa sa projekt posúva vpred, keďže už mu nebránia sankcie – ani európske, ani americké. Očakáva sa, že nové reaktory budú pripojené do siete okolo roku 2032.

Elektráreň Paks, vzdialená približne 100 km od Budapešti, dnes pokrýva tretinu domácej spotreby elektriny. Nové bloky majú nahradiť starnúce reaktory vybudované ešte v 70. a 80. rokoch.

Projekt Paks II vznikol na základe dohody Viktora Orbána s Vladimirom Putinom z roku 2014 a je financovaný aj ruskou pôžičkou vo výške 10 miliárd eur.

(tasr, mja)

  |  

Parlament Madagaskaru obžaloval prezidenta, moc prešla do rúk armády

Madagaskar zažil dramatický politický zvrat. Dolná komora parlamentu schválila ústavnú žalobu na prezidenta Andryho Rajoelinu za zanedbanie povinností.

Za návrh hlasovalo 130 zo 163 poslancov vrátane jeho vlastnej strany IRMAR. Rajoelina sa pokúsil pred hlasovaním rozpustiť parlament, no opozícia označila jeho krok za neplatný.

Po schválení impeachmentu prebrala moc v krajine vojenská jednotka CAPSAT, ktorá oznámila vytvorenie výboru zloženého z armády, polície a žandárstva s cieľom nahradiť prezidenta.

Veliteľ Michael Randrianirina uviedol, že čoskoro zriadia civilnú vládu. Podľa správ Rajoelina opustil krajinu na palube francúzskeho vojenského lietadla po tom, ako čelil pokusom o atentát. Protesty, ktoré sa začali koncom septembra, cez víkend podporili aj vojaci a bezpečnostné zložky.

(tasr, mja)