Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina evakuuje obce pri fronte, hrozí opätovné dobytie Kupianska

Ukrajinské úrady nariadili v utorok evakuáciu rodín z desiatok dedín v blízkosti mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti, ktoré čelí silnému tlaku ruských síl. Dôvodom je „zhoršujúca sa bezpečnostná situácia“ v regióne.

Podľa guvernéra Olega Synehubova bolo evakuovaných 409 rodín s viac ako 600 deťmi z pôvodne 27 lokalít, neskôr rozšírených na 40.

Ruská armáda sa pokúša získať späť kontrolu nad Kupianskom, ktorý považuje za strategický bod pre ďalší postup na západ. Mesto obsadili v prvých týždňoch ruskej invázie vo februári 2022, ale ukrajinské jednotky ho neskôr dobyli späť. Teraz je znova pod silným tlakom.

Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská armáda bráni kľúčové body frontovej línie. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Moskva má strategickú výhodu na fronte.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksander Syrskyj uviedol, že frontová línia sa tiahne na viac ako 1 200 kilometrov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Asadov režim tajne premiestnil tisíce tiel z masového hrobu

Režim Bašára Asada podľa zistení agentúry Reuters v rokoch 2019–2021 utajene previezol tisíce tiel z masového hrobu v meste Kutajfa na nové miesto v púšti pri Dumajre, údajne s cieľom zahladiť dôkazy o vojnových zločinoch.

Hrob pri Dumajre má obsahovať až 34 veľkých jám, ktoré môžu ukrývať desaťtisíce tiel. Operácia prebiehala takmer každý týždeň štyri noci, pričom sa na nej podieľalo šesť až osem nákladných áut.

Tí, ktorí na operácii pracovali, tvrdia, že cieľom bolo zahladiť stopy po masových vraždách, keď sa Asad pokúšal o rehabilitáciu svojho medzinárodného imidžu.

Po jeho zosadení v decembri 2024 boli všetky pôvodné hroby prázdne. Podľa sýrskych ľudskoprávnych skupín zmizlo za Asadovho režimu vyše 160-tisíc ľudí. Ich telá môžu byť roztrúsené po desiatkach masových hrobov, ktorých exhumácia by mohla vniesť svetlo do rozsahu zločinov.

(tasr, reuters, mja)

Minúta  |  

Británia sprísňuje jazykové podmienky pre migrantov aj ich rodiny

Britská vláda sprísňuje jazykové požiadavky pre migrantov. Nové pravidlá vyžadujú, aby žiadatelia o víza cez vybrané legálne cesty ovládali angličtinu na začiatočníckej úrovni A1 – v hovorení, počúvaní, čítaní aj písaní.

Testovanie prebieha cez schválených poskytovateľov a výsledky budú podmienkou pri udeľovaní víz, informuje GB News.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová zároveň zavedie povinnosť zvládnuť aspoň úroveň B2 pre tých, ktorí sa chcú usadiť alebo získať občianstvo.

Zároveň bude nutné preukázať aspoň základnú znalosť (A1) aj pre dospelých rodinných príslušníkov pracovníkov a študentov.

Vláda zároveň oznámila zavedenie vízovej povinnosti pre občanov Botswany – kvôli nárastu prípadov, keď prichádzali ako turisti a následne žiadali o azyl. Krok má zabrániť zneužívaniu imigračného systému.

(mja)

Minúta  |  

Hamas po uzavretí prímeria verejne popravil údajných „kolaborantov“

Hamas zverejnil video, na ktorom jeho bojovníci pred davom verejne popravia ôsmich mužov označených za „kolaborantov“, pričom zdroj z hnutia potvrdil autenticitu nahrávky.

Zábery sa rýchlo rozšírili po sociálnych sieťach a vyvolali ostrú kritiku miestnych i medzinárodných ľudskoprávnych aktérov, ktorí takéto mimosúdne popravy odsúdili ako trestný a neospravedlniteľný čin.

Podľa správ média The Times of Israel a ďalších zdrojov ide iba o jeden z opakovaných prípadov, keď Hamas počas prímeria a po ňom zasahuje proti konkurenčným skupinám a ľuďom obvineným zo spolupráce s Izraelom.

Táto vlna násilia a snahy o „obnovenie poriadku“ v Gaze zintenzívnila obavy domácich z nedostatku právneho štátu a zneužívania moci.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Grécko chce zaviesť 13-hodinový pracovný čas. Ľudia vyšli do ulíc

Grécko sa pripravuje na zavedenie zákona, ktorý umožní 13-hodinový pracovný čas počas jedného dňa v súkromnom sektore – ako prvý štát EÚ, informuje web Politico.

Parlament má o návrhu hlasovať v stredu, pričom vláda má podporu na jeho schválenie. Zákon zavádza možnosť pracovať šesť dní v týždni so 40 percentným príplatkom za šiesty deň, a maximálne 13 hodín denne.

Podľa vlády ide o dobrovoľnú možnosť, no odbory upozorňujú na zneužiteľnosť a absenciu kontrol. Nové pravidlá majú riešiť nedostatok pracovnej sily a podporiť flexibilitu.

Návrh vyvolal ostrý odpor – krajinu zasiahli štrajky a protesty. Kritici hovoria o legalizácii prepracovanosti a rozvrate pracovného života.

Grécko má už teraz jednu z najdlhších pracovných záťaží v rámci OECD a druhú najnižšiu kúpnu silu v EÚ. Pracujúci musia mať často dve zamestnania, aby pokryli rastúce životné náklady.

(mja)

Minúta  |  

Trump podporil Mileiho a konštatoval, že Putin nechce ukončiť vojnu

Donald Trump počas stretnutia s argentínskym prezidentom Javierom Mileim v Bielom dome varoval, že Spojené štáty nebudú „štedré“ voči Argentíne, ak Milei prehrá nadchádzajúce voľby. Trump kritizoval jeho oponenta ako člena „krajnej ľavice“, ktorú viní z hospodárskeho úpadku krajiny.

Trump uviedol, že počas svojho prezidentovania mal „dobrý vzťah s Vladimirom Putinom“, no zároveň konštatoval, že ruský prezident „nechce ukončiť vojnu“ na Ukrajine.

Informoval tiež, že tento piatok očakáva stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa Trumpa má Zelenskyj záujem získať americké strely Tomahawk

V rovnakom vystúpení Trump adresoval aj Hamasu ultimátum: ak sa militantná skupina dobrovoľne neodzbrojí, USA ju podľa neho „odzbroja rýchlo a možno aj násilne“.

Trump sa vyjadril aj k Číne – vzťah označil za férový, no zároveň varoval, že si USA musia dávať pozor, pretože Peking má tendenciu zneužívať situácie. Dodal, že má s prezidentom Si Ťin-pchingom „dobrý vzťah“, no ten je občas vystavený skúške.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.