Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poradca poľského prezidenta: Útok na Nord Stream slúžil záujmom NATO

Poľský bezpečnostný poradca Sławomir Cenckiewicz vyzval Nemecko, aby zastavilo trestné stíhanie Ukrajincov podozrivých zo sabotáže plynovodu Nord Stream. Podľa Financial Times označil útok za akt, ktorý si zaslúži pochopenie, nie trest.

Vyšetrovanie výbuchov z roku 2022 viedlo nemeckých prokurátorov k vydaniu európskych zatykačov na ukrajinských potápačov. Poľsko i Taliansko už zadržali dvoch podozrivých.

Cenckiewicz, ktorý vedie poľský úrad národnej bezpečnosti a je kľúčovým poradcom prezidenta Karola Nawrockého, však tvrdí, že stíhanie osôb, ktoré narušili „zdroj príjmu ruského vojnového stroja“, je v rozpore so záujmami Poľska aj NATO.

Stíhanie sabotérov Nord Streamu by mohlo podľa neho slúžiť nemeckej spravodlivosti, ale aj „ruskej nespravodlivosti“.

Poľský premiér Donald Tusk sa k prípadu postavil podobne, keď označil za problém samotnú výstavbu Nord Streamu 2, nie jeho zničenie.

Aj keď Poľsko odmieta potvrdiť akúkoľvek spoluprácu s Ukrajinou na útoku, Cenckiewicz zdôraznil, že krajina by mala „chrániť všetkých“, ktorí sa mohli podieľať na sabotáži.

(max)

Minúta  |  

Kaliňák zvažuje nové samopaly, v hre je aj možnosť kúpy bez súťaže

Ministerstvo obrany zvažuje nákup najmenej 20-tisíc samopalov. Cena s príslušenstvom by sa mohla pohybovať okolo 100 miliónov eur. Aj keď sa rozhodnutie ešte len formuje, minister Robert Kaliňák (Smer) pripustil možnosť nákupu bez verejnej súťaže, a to priamo od slovenského výrobcu.

O zbrojnú zákazku má podľa spravodajského portálu STVR záujem podnikateľ Jaroslav Kuracina, ktorý argumentuje tým, že aj iné štáty chránia domácich výrobcov. Vyzýva Slovensko, aby sa zachovalo rovnako „svetovo“.

Kaliňák zatiaľ nerozhodol, ktorú cestu si Ozbrojené sily SR zvolia, no konečný verdikt má padnúť o niekoľko týždňov.

Predseda výboru pre obranu Richard Glück (Smer) síce podporuje domácu výrobu, no poukázal na výhody súťaže - lepšia cena aj vyššia kvalita. Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) skonštatoval, že bez tendra nemožno objektívne porovnať ponuky a vybrať tú najvýhodnejšiu.

(max)

Minúta  |  

Trump ocenil in memoriam zavraždeného Kirka, vyhlásil aj spomienkový deň

Donald Trump udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie, konzervatívnemu aktivistovi Charliemu Kirkovi, ktorého v septembri zastrelili počas prejavu v Utahu. Americký prezident ocenil Kirka ako „mučeníka za americkú slobodu“.

Po jeho vražde spustila Trumpova administratíva rozsiahle vyšetrovanie ľavicových organizácií za účasti FBI, ministerstva vnútornej bezpečnosti aj daňového úradu.

Na slávnosti sa zúčastnili viaceré republikánske špičky vrátane senátorov a viceprezidenta JD Vancea. Trump zároveň označil 14. október, deň Kirkových nedožitých 32. narodenín, za „Národný deň spomienky na Charlieho Kirka“.

Nebohý bol zakladateľom hnutia Turning Point USA a výraznou postavou americkej pravice.

(reuters, max)

Minúta  |  

Saková rokovala v Pekingu o investíciách, AI a rozšírení exportu

Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) počas návštevy Pekingu rokovala s čínskym vicepremiérom Che Li-fengom o pokračovaní strategického partnerstva medzi Slovenskom a Čínou, ktoré uzavreli minulý rok.

Cieľom stretnutia bolo prehĺbenie ekonomickej spolupráce, najmä v oblastiach automobilového priemyslu, obnoviteľných zdrojov energie, biomedicíny, umelej inteligencie a robotiky. Saková zdôraznila záujem o zvyšovanie vzájomných investícií a podporu slovenských firiem pri prenikaní na čínsky trh.

Ministerstvo hospodárstva plánuje aj naďalej podporovať účasť slovenských podnikov na čínskych veľtrhoch a investičných fórach.

Rokovanie sa dotklo aj obchodných prekážok medzi Čínou a Európskou úniou. „Máme záujem o otvorené obchodné vzťahy, založené na rovnakých podmienkach a v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie,“ vyjadrila sa.

Ministerka plánuje pokračovať v bilaterálnych rozhovoroch s čínskymi predstaviteľmi a podnikateľmi. Ako poznamenala, získavanie nových obchodných partnerov je kľúčové pre ďalší hospodársky rast Slovenska.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čínske aerolínie vyzvali USA, aby im nestopli prelety cez Rusko

Čínske letecké spoločnosti v utorok apelovali na administratívu Donalda Trumpa, aby zrušila plánovaný zákaz preletov nad Ruskom na letoch do a zo Spojených štátov. Argumentujú, že obmedzenie by predĺžilo časy letov o dve až tri hodiny, zvýšilo náklady, spotrebu paliva a mohlo by narušiť letecké spojenia.

Americké ministerstvo dopravy návrh odôvodnilo tým, že čínski dopravcovia majú neférovú výhodu, keďže na rozdiel od amerických aerolínií môžu využívať ruský vzdušný priestor, čo im umožňuje kratšie a efektívnejšie trasy.

USA zakázali prelety nad Ruskom v roku 2022 ako reakciu na inváziu na Ukrajinu, na čo Rusko odpovedalo rovnakým zákazom pre americké aerolínie.

Letecké spoločnosti China Eastern, Air China a China Southern varovali, že zákaz by zasiahol tisíce cestujúcich počas sviatočnej sezóny. United Airlines žiada, aby sa zákaz vzťahoval aj na hongkonskú Cathay Pacific, ktorá lety cez Rusko využíva. Združenie Airlines for America podporilo návrh, no žiada aj zachovanie parity v počte letov medzi USA a Čínou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina evakuuje obce pri fronte, hrozí opätovné dobytie Kupianska

Ukrajinské úrady nariadili v utorok evakuáciu rodín z desiatok dedín v blízkosti mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti, ktoré čelí silnému tlaku ruských síl. Dôvodom je „zhoršujúca sa bezpečnostná situácia“ v regióne.

Podľa guvernéra Olega Synehubova bolo evakuovaných 409 rodín s viac ako 600 deťmi z pôvodne 27 lokalít, neskôr rozšírených na 40.

Ruská armáda sa pokúša získať späť kontrolu nad Kupianskom, ktorý považuje za strategický bod pre ďalší postup na západ. Mesto obsadili v prvých týždňoch ruskej invázie vo februári 2022, ale ukrajinské jednotky ho neskôr dobyli späť. Teraz je znova pod silným tlakom.

Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská armáda bráni kľúčové body frontovej línie. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Moskva má strategickú výhodu na fronte.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Oleksander Syrskyj uviedol, že frontová línia sa tiahne na viac ako 1 200 kilometrov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.