Fico avizuje konsolidačné opatrenia aj v roku 2026. Vláda pritvrdí boj proti tieňovej ekonomike

Štát chce nových investorov

V oblasti hospodárstva premiér avizoval podporu investícií a príchod zahraničných partnerov, vrátane plánovanej návštevy v Spojených arabských emirátoch. „Chceme, aby prostredie pre investorov bolo atraktívne, najmä v automobilovom priemysle,“ dodáva Fico.

Avizuje, že v decembri vláda plánuje prijať opatrenia na „zoštíhľovanie štátu“, napríklad spojenie Protimonopolného úradu s Úradom pre verejné obstarávanie a redukciu dotačných schém.

Šéf kabinetu sa ostro vyjadril aj k tieňovej ekonomike. Zopakoval informácie, ktoré zazneli už na sobotňajšom sneme strany Smer. Problémom je podľa neho viac ako 200-tisíc živnostníkov, ktorí nezaplatia na daniach ani cent.

Oznámil, že finančná správa pripravuje reformy výberu daní a že „sa musíme poučiť z úspešného systému Maďarska“. Legislatívne zmeny by pritom mali začať platiť už od 1. januára 2026.

Bankrot krajine nehrozí, tvrdí Fico

Premiér zároveň kritizoval jednostranné zameranie EÚ na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny: „Téma číslo jedna Ukrajina, téma číslo dva peniaze pre Ukrajinu, (…) až na konci niečo o konkurencieschopnosti,“ konštatuje s dôvetkom, že Slovensko bude blokovať 19. balík sankcií voči Rusku, pokiaľ sa v záveroch Európskej rady neobjavia opatrenia na podporu automobilového priemyslu, ktorý tvorí „10 percent HDP a 44 percent exportu Slovenska“.

Na záver Fico odmietol tvrdenia o hroziacom bankrote krajiny. „Ak sme dali dohromady tri miliardy (eur) v rámci konsolidácie, o akom bankrote hovoríme?“ pýta sa premiér, pričom zdôraznil nízku nezamestnanosť, rast reálnych miezd a potrebu „pozitívneho prístupu pri riadení krajiny“.

Krajina čelí vplyvom vonkajšieho prostredia

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zasa vysvetlil, že časť chýbajúcej miliardy v rozpočte ide „na vrub makra“ – teda slabšieho makroekonomického odhadu, čo spôsobili najmä vonkajšie šoky (clá, obchodné vojny).

Poukázal na to, že Slovensko je otvorená ekonomika. „Keď si v Nemecku kýchnu, my máme chrípku,“ konštatuje.

Šéf rezortu financií zdôraznil, že k nemalej časti problému prispeli aj neefektívne výdavky na úrovni EÚ, napríklad Green Deal, a tiež vysoké ceny energií v porovnaní so svetom, čo škodí konkurencieschopnosti.

Pripomenul dlhodobú snahu znižovať daňovú medzeru. V roku 2012 dosahovala 35 percent, čo bolo podľa neho historicky najvyššie číslo. Dodal, že potom nasledovali opatrenia – kontrolný výkaz DPH, elektronické registračné pokladnice v roku 2019 –, ktoré zlepšili výber daní.

Zopakoval premiérove slová, že konsolidácia je „upratovanie špiny po bývalej vláde“ a že cieľom je dostať deficit smerom k trom percentám (HDP) alebo aj menej pri udržateľnom raste.

K návrhu rozpočtu vyčíslil, že vláda navrhuje aj balík na investície pre budúci rok – z neho dve miliardy eur zo štátneho rozpočtu, takmer 1,5 miliardy eur z plánu obnovy a európskych fondov a 300 miliónov eur na rozvoj vedy a výskumu. Celkovo podľa neho ide zhruba o štyri miliardy eur investícií v čase konsolidácie.

Varoval pred masívnym zadlžovaním podľa príkladu Nemecka a upozornil na rast nákladov na obsluhu dlhu.

Zhrnul aj kľúčové opatrenia zamerané na boj s daňovými únikmi. Zo zásadných nástrojov vyzdvihol zavedenie QR kódov pre bezhotovostné platby s plánovaným štartom 1. januára 2026 - prvé tri mesiace budú dobrovoľné, potom povinné - a e-faktúru so začiatkom účinnosti 1. januára 2027, aby štát vedel, kde kto fakturuje.

QR platby majú podľa neho znížiť poplatky pre podnikateľov a zároveň zlepšiť výber DPH. „Čím viac sa zlepší výber daní, tým menej budú potrebné nepopulárne úsporné opatrenia,“ uzatvára s dôvetkom, že prioritou ostáva schválenie rozpočtu a následná realizácia balíka opatrení na zlepšenie výberu daní a konsolidáciu verejných financií.

Prioritou je zníženie únikov a daňovej medzery

Prezident Finančnej správy Jozef Kiss označil daňové úniky a podvody za „veľký spoločenský problém“, ktorý brzdí ekonomiku a znevýhodňuje poctivých podnikateľov.

Slovensko má podľa údajov Európskej komisie daňovú medzeru 14,6 percenta, čo pri výbere daní predstavuje oproti priemeru EÚ rozdiel okolo 1,4 miliardy eur. Ďalším problémom sú podľa neho nedoplatky vo výške 2,8 miliardy eur.

Kiss predstavil hlavné opatrenia: e-faktúru (už vo verejnom obstarávaní) a QR platby – momentálne v testovaní s bankami.

Potvrdil slová ministra Kamenického, že ich zavedenie sa plánuje od nového roka na dobrovoľnej báze a povinne od apríla. Reštaurácie a hotely už systém podľa Kissa využívajú. Cieľom je, aby sa 90 až 95 percent platieb uskutočňovalo bezhotovostne, po vzore škandinávskych krajín.

Prezident informoval, že finančná správa presunula kapacity z administratívy na kontrolu, ich počet sa zvýšil o 11 percent a vykonáva ich viac ako tisíc mesačne. Úspešnosť kontrol DPH dosahuje 82 až 90 percent.

Avizoval, že v roku 2025 sa plánuje celkovo 20-tisíc kontrolných nákupov, pričom po akcii Horúce leto tržby kontrolovaných podnikov vzrástli o dva milióny eur.

Kiss prezentoval aj návrh opatrenia na zamedzenie zneužívania registrácie DPH, zavedenie split paymentu (priamej platby DPH štátu), tvrdší postup proti „bielym koňom“ a zavedenie osobnej zodpovednosti konateľov za daňové dlhy.

Súčasťou balíka je aj obmedzenie hotovostných platieb a princíp „trikrát a dosť“. Cieľom je podľa Kissa vytvoriť „spravodlivé podnikateľské prostredie a stabilný výber daní“.