Preskočiť na obsah
  |  

Lecornu pozastaví dôchodkovú reformu, chce prežiť hlasovania o nedôvere

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu balansuje na hrane politického prežitia, no jeho taktické ústupky mu pravdepodobne zachránia kreslo. V snahe získať podporu ľavice súhlasil s pozastavením dôchodkovej reformy – jedného z hlavných bodov agendy prezidenta Emmanuela Macrona.

Socialisti túto ponuku prijali a nebudú podporovať návrhy na vyslovenie nedôvery, o ktorých sa vo štvrtok hlasuje. Aj napriek tomu ostáva výsledok otvorený, keďže niektorí zákonodarcovia môžu hlasovať inak, než avizovali.

Lecornu sľúbil novelizáciu zákona už v novembri, čím by sa reforma pozastavila. V takom prípade by Macron po ôsmich rokoch vo funkcii zostal s minimom domácich úspechov.

Politická scéna vo Francúzsku je hlboko rozdelená a menšinová vláda sa snaží cez parlament pretlačiť rozpočty na znižovanie deficitu. Socialisti si v stredu stanovili za cieľ zahrnúť do rozpočtu na budúci rok daň pre miliardárov.

(reuters, lup)

  |  

Trump: Módí mi sľúbil, že India prestane kupovať ruskú ropu

Americký prezident Donald Trump oznámil, že indický premiér Naréndra Módí mu prisľúbil ukončenie nákupov ruskej ropy. Podľa Trumpa ide o významný krok v úsilí izolovať Moskvu a prinútiť ju k mierovým rokovaniam.

Indické veľvyslanectvo však zatiaľ dohodu nepotvrdilo.

India je najväčším odberateľom ruskej ropy a nákupy doteraz obhajovala ako strategickú potrebu. Trump pritvrdil voči Indii aj ekonomicky – zaviedol vysoké clá, čo vyvolalo v Indii rozhorčenie.

Krok Indie by mohol spustiť dominový efekt medzi ďalšími odberateľmi. Čína, ktorá tiež výrazne dováža ruskú ropu, zatiaľ podobnému tlaku čelí len okrajovo.

Americký minister financií zároveň informoval o očakávaniach voči Japonsku, aby ukončilo dovoz ruskej energie.

(reuters, lup)

  |  

Izrael obnovuje pomoc pre Gazu, prímerie však ohrozuje spor o telá

Do Pásma Gazy prichádza 600 kamiónov s humanitárnou pomocou, ale podľa OSN to nestačí. Izrael obnovuje prípravy na otvorenie hraničného priechodu Rafah aj pre civilistov.

Hamas pokračuje v odovzdávaní tiel izraelských rukojemníkov, no izraelské úrady označujú tento proces za príliš pomalý a hrozia obmedzením pomoci či dokonca obnovením bojov.

Americký prezident Donald Trump, ktorý sprostredkoval prímerie, varoval, že ak sa Hamas neodzbrojí, Izrael má jeho podporu na opätovný zásah. Súčasťou dohody je aj návrat tiel palestínskych obetí, z ktorých Izrael už odovzdal prvú skupinu.

V Gaze je situácia naďalej kritická – väčšina obyvateľov je bez domova, zdravotníctvo kolabuje a panuje hladomor. Hamas robí verejné popravy údajných kolaborantov, ktorí kritizujú USA aj palestínske vedenie.

Prímerie ohrozujú viaceré otvorené otázky – od odzbrojenia Hamasu cez budúcu správu Gazy až po formovanie medzinárodných stabilizačných síl.

(reuters, lup)

  |  

Africká únia pozastavila Madagaskaru členstvo, armáda zvrhla prezidenta

Africká únia (AÚ) pozastavila členstvo Madagaskaru v riadiacich orgánoch organizácie po tom, čo tamojšia armáda zvrhla prezidenta Andryho Rajoelinu. Predseda Komisie AÚ Mahamoud Ali Youssouf označil tento vojenský prevrat za protiústavný a vyzval na čo najrýchlejšie obnovenie ústavného poriadku.

Zároveň navrhol vyslanie pozorovateľskej misie na Madagaskar. Prevrat viedol plukovník Michael Randrianirina krátko po odhlasovaní prezidentovho odvolania v parlamente.

Rajoelina je podľa dostupných informácií na úteku. V hlavnom meste Antananarivo prebiehajú rokovania o vytvorení prechodnej vlády pod vedením armády. Randrianirina by mal v piatok zložiť sľub ako dočasný prezident.

Politickú krízu sprevádzajú masové protesty mladých ľudí, ktorí žiadajú nové voľby, lepšie životné podmienky a reformu školstva. Madagaskar čelí vážnym problémom ako nezamestnanosť, chudoba či výpadky vody a elektriny.

(tasr, mja)

  |  

Litva zvýši výdavky na obranu na 5,38 percenta, predbehne aj cieľ NATO

Litva plánuje v roku 2026 zvýšiť obranné výdavky na 5,38 percenta HDP, čím prekročí päťpercentný cieľ, ktorý presadzuje americký prezident Donald Trump v rámci NATO. Premiérka Inga Ruginiené to oznámila pri predstavovaní rozpočtového plánu.

Ide o reakciu na rastúce bezpečnostné hrozby na východnom krídle Aliancie po ruskej invázii na Ukrajinu. V roku 2024 Litva vyčlenila na obranu 4,05 percenta HDP, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.

Ruginiené zdôraznila, že okrem výzbroje pôjdu investície aj do infraštruktúry vrátane ciest vedúcich do vojenských výcvikových priestorov.

K susedným krajinám sa pridávajú aj Estónsko, ktoré plánuje dosiahnuť 5 percent, Lotyšsko so 4,9 percenta a Poľsko so 4,8 percenta HDP.

V júni sa NATO dohodlo na zvýšení obranných výdavkov na päť percent, pričom do cieľa sa môžu započítať aj výdavky na kritickú infraštruktúru. Podľa odhadov však viac ako štvrtina členských krajín nesplnila ani pôvodný dvojpercentný záväzok.

(tasr, mja)

  |  

Lietadlo s Hegsethom neplánovane pristálo v Británii

Lietadlo s americkým ministrom obrany Peteom Hegsethom na palube v stredu neplánovane pristálo v Spojenom kráľovstve pre prasklinu v čelnom skle. O incidente informovalo americké ministerstvo obrany, podľa ktorého je šéf Pentagónu v poriadku.

„Lietadlo pristálo podľa štandardných postupov a všetci na palube vrátane ministra Hegsetha sú v bezpečí,“ napísal hovorca Pentagónu Sean Parnell v príspevku na sieti X.

Pripomenula, že nejde o prvý prípad, čo americké vojenské lietadlo prepravujúce vysokých predstaviteľov malo mechanické problémy.

Začiatkom tohto roka bolo lietadlo amerického letectva, ktoré prepravovalo ministra zahraničných vecí Marca Rubia do Mníchova, tiež nútené vrátiť sa do Washingtonu pre mechanický problém.

(tasr, mja)