Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Letisko Košice zavádza EES, odporúča prísť tri hodiny pred odletom

Letisko Košice od 21. októbra zavádza nový systém vstup/výstup (EES), ktorého cieľom je posilniť kontrolu hraníc a znížiť riziko nelegálnej migrácie. Zmeny sa dotknú najmä cestujúcich smerujúcich mimo schengenského priestoru, ktorí by mali prísť na letisko minimálne tri hodiny pred odletom.

Dôvodom sú dlhšie časy pasovej kontroly v dôsledku nového systému, ktorý bude zaznamenávať údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Letisko zároveň predĺži otváracie hodiny vybavovacích a bezpečnostných oddelení. Vedúca prevádzky Lucia Kočišová upozornila, že kontrola bude náročnejšia, a vyzvala cestujúcich, aby sa na letisko dostavili včas a vyhli sa stresu či riziku zmeškania letu.

EES je súčasťou širšej snahy EÚ lepšie riadiť pohyb osôb cez svoje vonkajšie hranice. Týka sa krátkodobých ciest osôb z krajín mimo EÚ, či už ide o vízových, alebo bezvízových cestujúcich.

(tasr, lup)

Minúta  |  

NATO vyvíja novú zbraň pre Ukrajinu na boj proti dronom

Ukrajina sa v spolupráci s NATO blíži k nasadeniu novej technológie proti dronom typu Šáhid a riadeným bombám KAB, uvádza portál Jevropejska pravda.

V rámci spoločnej iniciatívy JATEC boli vyvinuté inovatívne obranné systémy, ktoré využívajú roje dronov a umelú inteligenciu. Technológia, ktorú testovali aj v reálnych podmienkach na Ukrajine, sa ukázala ako účinná najmä proti iránskym dronom.

O jej efektivite proti kĺzavým bombám ešte rozhodnú záverečné testy vo Francúzsku.

Do výzvy NATO sa zapojilo viac ako 40 firiem, z ktorých tri najlepšie riešenia postúpili do finále. Ukrajinskí odborníci zozbierané návrhy posudzovali priamo na základe skúseností z bojovej praxe.

Ak sa technológia osvedčí, Ukrajina ju plánuje zaradiť do výzbroje s pomocou koaličného financovania. Pokrok v obrane proti dronom s optickým vláknom zatiaľ zaostáva, no vývoj pokračuje.

Záujem o tieto systémy už prejavili aj niektoré európske štáty, keďže EÚ chystá vlastný systém ochrany pred dronmi.

(lup)

Minúta  |  

Trump varuje pred námornou daňou OSN, hrozí sankciami podporovateľom

Medzinárodná námorná organizácia pri OSN chce zaviesť ekologickú daň pre lodnú dopravu, ktorá by motivovala k znižovaniu emisií a priblížila sektor k uhlíkovej neutralite do roku 2050, uvádza portál Echo24 s odvolaním sa na The Wall Street Journal.

Poplatok by sa týkal lodí nad päťtisíc ton a vypočítaval by sa za každú tonu CO₂ nad stanovený limit – v rozpätí od 100 do 380 dolárov. Výnos v hodnote 10 až 12 miliárd dolárov ročne by smeroval do špeciálneho fondu na podporu inovácií a pomoc štátom zasiahnutým klimatickými zmenami.

Proti návrhu vystúpila administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá ho označila za „globálne zdanenie bez zastúpenia“ a hrozí sankciami štátom, ktoré ho podporia. Môže ísť o obmedzenia víz, vyššie prístavné poplatky či protimonopolné vyšetrovania.

Návrh však podporili EÚ, Čína, Veľká Británia aj Japonsko. Podľa Bruselu ide o dôležitý krok smerom k čistejšiemu sektoru námornej dopravy.

Ak návrh schvália dve tretiny členov Medzinárodnej námornej organizácie pri OSN, vstúpi do platnosti po 18 mesiacoch – ak ho dovtedy nezablokuje dostatočne veľká časť krajín podľa tonáže.

(lup)

Minúta  |  

Trump zvažuje útoky na kartely vo Venezuele, Maduro mobilizuje armádu

Americký prezident Donald Trump naznačil možnosť útokov na venezuelské drogové kartely priamo na pevnine. Tvrdí, že more majú USA už pod kontrolou a pozornosť sa presúva na súš.

Vyhlásenie prišlo po viacerých zásahoch v Karibiku, pri ktorých zahynulo najmenej 27 osôb podozrivých z pašovania drog.

Trump odmietol potvrdiť správy o poverení CIA tajnými operáciami, no tiež ich priamo nevyvrátil. Na otázku o údajnom pláne „odstrániť“ Madura reagoval vyhýbavo.

Prezident Venezuely Nicolás Maduro označil americké kroky za pokus o štátny prevrat organizovaný CIA a nariadil mobilizáciu armády, polície i civilnej obrany. USA obviňuje z vojenskej provokácie.

V americkom Kongrese sa zároveň ozývajú kritické hlasy – niektorí republikáni aj demokrati žiadajú vysvetlenie právneho základu útokov. Podľa nich môže ísť o porušenie amerického aj medzinárodného práva.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tisíce mladých Ukrajincov mieria do Nemecka po povolení odchodu

Po povolení cestovať do zahraničia pre ukrajinských mužov do 22 rokov sa počet mladých Ukrajincov žiadajúcich o azyl v Nemecku desaťnásobne zvýšil – z približne sto na tisíc týždenne.

Ako píše portál UNN, nemecké ministerstvo vnútra potvrdilo, že po úprave pravidiel z 28. augusta zaznamenali rekordný prílev tejto vekovej skupiny. Dňa 4. októbra 2025 evidovali v Centrálnom registri cudzincov vyše 1,29 milióna Ukrajincov.

V septembri dorazilo 18 755 nových utečencov, čo je výrazný nárast oproti máju. Koncom septembra nemecké úrady „už odhlásili z pobytu“ približne 450-tisíc ukrajinských občanov.

Berlín poskytuje Ukrajincom povolenie na pobyt podľa § 24 zákona o pobyte, čo znamená aj prístup na pracovný trh. Hoci niektoré nemecké médiá si všímajú prudký nárast mladých mužov, Kyjev uisťuje, že povolenie nebude mať vplyv na obranu krajiny.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že nové opatrenie obranyschopnosť štátu neoslabí.

(lup)

Minúta  |  

Lecornu pozastaví dôchodkovú reformu, chce prežiť hlasovania o nedôvere

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu balansuje na hrane politického prežitia, no jeho taktické ústupky mu pravdepodobne zachránia kreslo. V snahe získať podporu ľavice súhlasil s pozastavením dôchodkovej reformy – jedného z hlavných bodov agendy prezidenta Emmanuela Macrona.

Socialisti túto ponuku prijali a nebudú podporovať návrhy na vyslovenie nedôvery, o ktorých sa vo štvrtok hlasuje. Aj napriek tomu ostáva výsledok otvorený, keďže niektorí zákonodarcovia môžu hlasovať inak, než avizovali.

Lecornu sľúbil novelizáciu zákona už v novembri, čím by sa reforma pozastavila. V takom prípade by Macron po ôsmich rokoch vo funkcii zostal s minimom domácich úspechov.

Politická scéna vo Francúzsku je hlboko rozdelená a menšinová vláda sa snaží cez parlament pretlačiť rozpočty na znižovanie deficitu. Socialisti si v stredu stanovili za cieľ zahrnúť do rozpočtu na budúci rok daň pre miliardárov.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.