Preskočiť na obsah
  |  

SaS podala podnet na disciplinárne konanie voči šéfovi SIS Gašparovi

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) doručila do Prezidentského paláca podnet na začatie disciplinárneho konania voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi. SaS zároveň vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby v prípade Gašpara využil svoje disciplinárne právomoci.

Podľa poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej má prezident zodpovednosť za dohľad nad činnosťou riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Pripomenula, že ak člen bezpečnostného zboru spôsobí dopravnú nehodu, štandardne nasleduje disciplinárne konanie. Dodala, že prezident by sa mal zaujímať aj o majetkové pomery šéfa tajnej služby.

SaS plánuje zvolať aj mimoriadnu schôdzu parlamentu na prerokovanie návrhu na Gašparovo odvolanie. Riaditeľ SIS bol v auguste účastníkom dopravnej nehody v Nitre, pri ktorej utrpelo dieťa ľahké zranenie. Dychové skúšky u oboch vodičov boli negatívne.

Prezidentská kancelária pripomenula, že Peter Pellegrini šéfovi tajnej služby naďalej dôveruje a jeho víkendové stanovisko zostáva v platnosti. Prezident zdôraznil, že nedôveru by vyslovil len v prípade zlyhania služby.

(tasr, sie)

  |  

Británia chce viac investícií do sektora farmácie, hovorí ministerka financií

Británia sa usiluje udržať atraktívne prostredie pre farmaceutické spoločnosti, no vláda zároveň očakáva väčší prílev zahraničných investícií do tohto odvetvia.

Uviedla to ministerka financií Rachel Reevesová počas návštevy vo Washingtone, kde sa zúčastňuje na stretnutí finančných predstaviteľov z celého sveta.

Reevesová zdôraznila potrebu konkurencieschopného prostredia aj v oblasti cien liekov, pričom vyzvala farmaceutické firmy, aby viac investovali do britského trhu.

Jej vyjadrenia nasledovali po tom, čo prezident USA Donald Trump apeloval na európske krajiny, aby platili viac za americké lieky. Niektoré globálne farmaceutické spoločnosti zastavili nové projekty v Británii pre zložité podnikateľské podmienky.

Minister pre vedu Patrick Vallance pripomenul, že britský Národný zdravotný systém musí zvrátiť trend klesajúcich výdavkov na lieky. Vláda zároveň rokuje so Spojenými štátmi o znížení ciel na farmaceutické produkty po tom, čo Trump avizoval zavedenie 100-percentného cla na firmy bez výrobných kapacít v USA.

(reuters, sie)

  |  

Progresívne Slovensko žiada odvolanie ministra Migaľa

Opozičné Progresívne Slovensko plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom odvolať ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Informoval o tom podpredseda hnutia Michal Truban na štvrtkovom brífingu.

Strana ministrovi vytýka pomalé čerpanie eurofondov, zmrazenie prostriedkov pre samosprávy a postup pri verejnom obstarávaní IT riešení pre portál slovensko.sk. Truban uviedol, že návrh na odvolanie podávajú, pretože považujú fungovanie ministerstva za neefektívne a dôležité projekty podľa neho stagnujú.

Podľa neho Slovensko čerpá fondy Európskej únie tak pomaly, že pri súčasnom tempe by celú alokáciu vyčerpalo až do roku 2044. Dodal, že už v budúcom roku hrozí strata prvých stoviek miliónov eur.

Poslanec Progresívneho Slovenska Ján Hargaš tvrdí, že minister Migaľ nakupuje tak, že k zákazke nemá takmer žiadnu dokumentáciu. „Má k tomu pár strán A4, ktoré vyzerajú, ako keby ich písala umelá inteligencia. Nemá k tomu žiadne schválenia, obchádza všetky procesy, ktoré by mal on sám v prvom rade dodržiavať, on by mal strážiť, aby sa tieto procesy dodržiavali v celom štáte a on sám prvý ich porušuje,“ dodal.

(tasr, sie)

  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov vidí politikov ako zdroj polarizácie

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS pre televíziu Markíza si približne 70 percent Slovákov myslí, že politici svojím správaním a výrokmi prispievajú k polarizácii spoločnosti.

Z prieskumu vyplýva, že najviac respondentov, teda 31 percent, sa domnieva, že k polarizácii prispievajú rovnako koaliční aj opoziční politici. Túto možnosť uvádzajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia východného Slovenska.

Dovedna 22 percent opýtaných verí, že polarizáciu spôsobujú najmä koaliční politici, a 17 percent obviňuje opozičných politikov. Šestnásť percent respondentov tvrdí, že politici k rozdeleniu spoločnosti neprispievajú.

Mladší ľudia pripisujú polarizáciu skôr koalícii, zatiaľ čo staršia generácia vo veku 61 a viac rokov vidí za polarizáciou skôr opozičné strany.

Analýza tiež ukazuje, že voliči koaličných strán väčšinovo vinia z polarizácie opozičných politikov a naopak. Špecifické názory majú aj voliči mimoparlamentných strán, kde napríklad 76 percent voličov Demokratov prisudzuje polarizáciu koaličným stranám.

(sie)

  |  

Európska komisia predložila štyri projekty v príprave na sebaobranu EÚ

Európska komisia predložila štyri obranné projekty s cieľom zvýšiť pripravenosť Európy na obranu do roku 2030.

Medzi navrhované projekty patrí protidronový systém a plán na posilnenie východnej hranice Únie. Tieto návrhy sú súčasťou „cestovnej mapy“ obranných politík, ktorá reflektuje obavy vyvolané vojnou na Ukrajine a zvýšeným tlakom zo strany USA, ktoré vyzývajú Európu na väčšiu samostatnosť v oblasti bezpečnosti.

Európska únia plánuje spustiť projekty Európska iniciatíva na obranu proti dronom (European Drone Defence Initiative) a Východná hliadka (Eastern Flank Watch) na posilnenie pozemnej, vzdušnej a námornej kontroly východných hraníc.

Obidva by mali začať fungovať do konca budúceho roka, avšak plná funkčnosť protidronového systému je plánovaná na rok 2027, a Východnej hliadky na koniec roku 2028.

Ďalšími projektmi sú Európsky vzdušný štít (European Air Shield) na obranu pred raketovými a vzdušnými hrozbami a Európsky vesmírny obranný štít (European Defence Space Shield) na ochranu európskych satelitných služieb. Poslanci vlád 27 členských krajín EÚ rozhodnú o schválení týchto projektov.

(reuters, sie)

  |  

Peter Stano povedie Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

Peter Stano sa stal novým vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Európska komisia o jeho vymenovaní informovala vo štvrtok prostredníctvom tlačového vyhlásenia.

V novej funkcii bude Stano zastupovať Komisiu a spolupracovať s domácimi inštitúciami pod politickým vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. Termín jeho nástupu na post určia neskôr.

Stano v rokoch 2019 až 2024 pôsobil ako hlavný hovorca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Predtým zastával viaceré diplomatické a komunikačné pozície na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Pracoval aj ako veľvyslanec s osobitným poslaním pre migráciu, zástupca veľvyslanca a konzul v Libanone. V minulosti pôsobil v Európskej komisii ako hovorca pre rozširovanie a susedskú politiku.

Komisia pripomenula, že jej zastúpenia fungujú vo všetkých hlavných mestách členských štátov EÚ a zabezpečujú komunikáciu s vládami, organizáciami a verejnosťou.

(tasr, sie)