Preskočiť na obsah
  |  

MI5: Umelá inteligencia bez dozoru môže byť hrozbou pre bezpečnosť

Riaditeľ britskej spravodajskej služby MI5 Ken McCallum upozornil, že systémy umelej inteligencie bez ľudskej kontroly môžu v budúcnosti predstavovať bezpečnostnú hrozbu. V prejave o rizikách pre Spojené kráľovstvo zdôraznil, že krajina zatiaľ nečelí scenárom známych z filmov o vzbure strojov, no ignorovanie rizík by bolo nezodpovedné.

McCallum vysvetlil, že umelá inteligencia zefektívňuje prácu bezpečnostných služieb, zatiaľ čo teroristické skupiny ju využívajú na šírenie propagandy a sledovanie cieľov. Štátni aktéri podľa neho používajú AI aj na kybernetické útoky a ovplyvňovanie volieb.

Podľa šéfa MI5 musia bezpečnostné inštitúcie už dnes premýšľať, ako sa pripraviť na možný vznik autonómnych systémov, ktoré by mohli konať bez ľudského dohľadu. McCallum zdôraznil, že jeho úlohou nie je šíriť paniku, ale hľadať reálne riešenia na ochranu krajiny pred novými formami hrozieb.

(reuters, sie)

  |  

Disciplinárne konanie s Danielom Lipšicom odložili na november

Disciplinárny proces s prokurátorom a bývalým šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry Danielom Lipšicom by sa mohol začať 16. novembra. Termín pojednávania presunuli zo začiatku októbra pre práceneschopnosť obhajcu obvineného.

Hovorkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Marie Stracenská potvrdila, že Daniel Lipšic čelí trom disciplinárnym obvineniam – z dvoch etických a jedného odborného pre porušenie povinností prokurátora.

Disciplinárny návrh na Daniela Lipšica podal generálny prokurátor Maroš Žilinka koncom novembra minulého roka.

(tasr, sie)

  |  

SaS podala podnet na disciplinárne konanie voči šéfovi SIS Gašparovi

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) doručila do Prezidentského paláca podnet na začatie disciplinárneho konania voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Pavlovi Gašparovi. SaS zároveň vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby v prípade Gašpara využil svoje disciplinárne právomoci.

Podľa poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej má prezident zodpovednosť za dohľad nad činnosťou riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Pripomenula, že ak člen bezpečnostného zboru spôsobí dopravnú nehodu, štandardne nasleduje disciplinárne konanie. Dodala, že prezident by sa mal zaujímať aj o majetkové pomery šéfa tajnej služby.

SaS plánuje zvolať aj mimoriadnu schôdzu parlamentu na prerokovanie návrhu na Gašparovo odvolanie. Riaditeľ SIS bol v auguste účastníkom dopravnej nehody v Nitre, pri ktorej utrpelo dieťa ľahké zranenie. Dychové skúšky u oboch vodičov boli negatívne.

Prezidentská kancelária pripomenula, že Peter Pellegrini šéfovi tajnej služby naďalej dôveruje a jeho víkendové stanovisko zostáva v platnosti. Prezident zdôraznil, že nedôveru by vyslovil len v prípade zlyhania služby.

(tasr, sie)

  |  

Británia chce viac investícií do sektora farmácie, hovorí ministerka financií

Británia sa usiluje udržať atraktívne prostredie pre farmaceutické spoločnosti, no vláda zároveň očakáva väčší prílev zahraničných investícií do tohto odvetvia.

Uviedla to ministerka financií Rachel Reevesová počas návštevy vo Washingtone, kde sa zúčastňuje na stretnutí finančných predstaviteľov z celého sveta.

Reevesová zdôraznila potrebu konkurencieschopného prostredia aj v oblasti cien liekov, pričom vyzvala farmaceutické firmy, aby viac investovali do britského trhu.

Jej vyjadrenia nasledovali po tom, čo prezident USA Donald Trump apeloval na európske krajiny, aby platili viac za americké lieky. Niektoré globálne farmaceutické spoločnosti zastavili nové projekty v Británii pre zložité podnikateľské podmienky.

Minister pre vedu Patrick Vallance pripomenul, že britský Národný zdravotný systém musí zvrátiť trend klesajúcich výdavkov na lieky. Vláda zároveň rokuje so Spojenými štátmi o znížení ciel na farmaceutické produkty po tom, čo Trump avizoval zavedenie 100-percentného cla na firmy bez výrobných kapacít v USA.

(reuters, sie)

  |  

Progresívne Slovensko žiada odvolanie ministra Migaľa

Opozičné Progresívne Slovensko plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom odvolať ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Informoval o tom podpredseda hnutia Michal Truban na štvrtkovom brífingu.

Strana ministrovi vytýka pomalé čerpanie eurofondov, zmrazenie prostriedkov pre samosprávy a postup pri verejnom obstarávaní IT riešení pre portál slovensko.sk. Truban uviedol, že návrh na odvolanie podávajú, pretože považujú fungovanie ministerstva za neefektívne a dôležité projekty podľa neho stagnujú.

Podľa neho Slovensko čerpá fondy Európskej únie tak pomaly, že pri súčasnom tempe by celú alokáciu vyčerpalo až do roku 2044. Dodal, že už v budúcom roku hrozí strata prvých stoviek miliónov eur.

Poslanec Progresívneho Slovenska Ján Hargaš tvrdí, že minister Migaľ nakupuje tak, že k zákazke nemá takmer žiadnu dokumentáciu. „Má k tomu pár strán A4, ktoré vyzerajú, ako keby ich písala umelá inteligencia. Nemá k tomu žiadne schválenia, obchádza všetky procesy, ktoré by mal on sám v prvom rade dodržiavať, on by mal strážiť, aby sa tieto procesy dodržiavali v celom štáte a on sám prvý ich porušuje,“ dodal.

(tasr, sie)

  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov vidí politikov ako zdroj polarizácie

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS pre televíziu Markíza si približne 70 percent Slovákov myslí, že politici svojím správaním a výrokmi prispievajú k polarizácii spoločnosti.

Z prieskumu vyplýva, že najviac respondentov, teda 31 percent, sa domnieva, že k polarizácii prispievajú rovnako koaliční aj opoziční politici. Túto možnosť uvádzajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia východného Slovenska.

Dovedna 22 percent opýtaných verí, že polarizáciu spôsobujú najmä koaliční politici, a 17 percent obviňuje opozičných politikov. Šestnásť percent respondentov tvrdí, že politici k rozdeleniu spoločnosti neprispievajú.

Mladší ľudia pripisujú polarizáciu skôr koalícii, zatiaľ čo staršia generácia vo veku 61 a viac rokov vidí za polarizáciou skôr opozičné strany.

Analýza tiež ukazuje, že voliči koaličných strán väčšinovo vinia z polarizácie opozičných politikov a naopak. Špecifické názory majú aj voliči mimoparlamentných strán, kde napríklad 76 percent voličov Demokratov prisudzuje polarizáciu koaličným stranám.

(sie)