Preskočiť na obsah
  |  

Trump a Putin diskutujú deň pred návštevou ukrajinského prezidenta

Vo štvrtok 16. októbra podvečer stredoeurópskeho času sa koná telefonát medzi prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Trump o tom informoval na svojej sociálnej sieti Truth Social s dôvetkom, že rozhovor prebieha a má trvať dlhšie.

Dodal, že o obsahu budú po skončení informovať obaja lídri.

Telefonát sa koná deň pred návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Ten má s Trumpom rokovať o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu, vrátane možných dodávok amerických striel dlhého doletu Tomahawk.

Trump dlhodobo deklaruje, že sa usiluje o ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň však zvýšil tlak na Moskvu po sérii nových útokov na ukrajinskú infraštruktúru. Podľa prezidenta Zelenského Rusko počas poslednej noci vypustilo viac ako tristo dronov a takmer štyridsať rakiet, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru.

(reuters, sie)

  |  

Ukrajina po útokoch Ruska prerušila prevádzku plynárenského priemyslu

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz oznámila, že niekoľko veľkých prevádzok plynárenského priemyslu prerušilo činnosť po poškodeniach, ktoré spôsobili útoky Ruska v rôznych regiónoch. Dôsledkom toho musí Kyjev nakupovať viac plynu zo zahraničia.

Podľa odhadov bývalého šéfa prevádzkovateľa tranzitu plynu Serhija Makogona bude krajina potrebovať najmenej 6,3 miliardy kubických metrov plynu na zimu 2025/2026. Ministerstvo energetiky predpokladá nižší dovoz (4,6 miliardy kubických metrov), no pripúšťa potrebu dodatočných nákupov v prípade ďalších útokov alebo možné obmedzenie dodávok pre priemysel a teplárne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že v noci na štvrtok Ruská federácia vypustila viac ako tristo dronov a desiatky rakiet. Uviedol, že útoky smerovali najmä na energetickú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje výrobu a distribúciu plynu.

Zelenskyj sa má tento týždeň stretnúť vo Washingtone s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Rokovania sa majú týkať aj energetickej spolupráce a dodávok zbraní - rakiet s dlhým doletom Tomahawk a protivzdušných systémov Patriot.

(reuters, sie)

  |  

Orbán konzultoval s Moskvou osud zmrazených ruských aktív

Maďarský premiér Viktor Orbán sa údajne obrátil na ruské politické špičky, aby zistil, ako by Moskva reagovala, keby Európska únia použila zmrazené ruské menové rezervy na podporu Ukrajiny. Informáciu priniesol portál Telex.hu.

Zaujímalo ho, či by Rusko následne pristúpilo ku konfiškácii majetku maďarských spoločností na svojom území. O téme hovoril Orbán aj vo štvrtok na zasadnutí Stálej maďarskej konferencie. Orbán neuviedol, akú odpoveď dostal, ani s kým presne rokoval.

Podľa návrhov Európskej komisie by sa pôžička pre Ukrajinu zabezpečila prostredníctvom aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú zmrazené najmä v Belgicku. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová odôvodnila, že Ukrajina by pôžičku splácala až po vyplatení reparácií zo strany Ruska, čím by sa predišlo formálnej konfiškácii.

V Bruseli sa medzitým diskutuje o zmene rozhodovacieho mechanizmu pri sankciách voči Rusku – z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu – pre obavy z možného maďarského veta.

Po poslednom európskom samite Orbán zdôraznil, že Maďarsko sa nezúčastní na žiadnom rozhodnutí, ktoré by odoberalo cudzie prostriedky. Dodal, že o osude Ukrajiny nakoniec rozhodnú Spojené štáty a Rusko a že Európa postupne stráca ekonomickú dôležitosť.

(sie)

  |  

Každé desiate auto vyrobené na Slovensku smeruje do USA

Zo Slovenska každoročne smeruje do Spojených štátov približne stotisíc automobilov, čo predstavuje každé desiate vozidlo vyrobené v krajine. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz upozornil, že nové colné opatrenia USA môžu ohroziť značnú časť slovenského exportu.

Podľa neho Slovensko vyváža do USA tovar v hodnote približne šesť miliárd eur - tri štvrtiny tvoria automobily a ich súčiastky. Lasz zároveň uviedol, že slovenskí exportéri sa zameriavajú aj na nové možnosti spolupráce v Latinskej Amerike, Vietname a Indopacifiku. Tieto regióny podľa neho predstavujú potenciál pre rozšírenie odbytu.

Zdôraznil, že Európska únia má silný výrobný potenciál a časť nových subdodávateľov by mohla pôsobiť priamo na Slovensku. Krajina však musí nastaviť priaznivé podnikateľské podmienky, aby pritiahla zahraničných investorov a využila príležitosť na posilnenie hospodárskeho rastu.

(tasr, sie)

  |  

Slovenská televízia neplánuje reláciu s Petrom Kotlárom

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) neplánuje vysielať reláciu s Petrom Kotlárom, ako vo štvrtok na tlačovej besede uviedol splnomocnenec vlády. STVR v stanovisku potvrdila, že neeviduje žiadnu schválenú, rozpracovanú ani pripravovanú reláciu s jeho účasťou. Informáciu priniesol Denník N.

Slovenská televízia dodala, že ju nikto oficiálne neoslovil so žiadosťou o spoluprácu na takejto relácii a nemá žiadne informácie o jej príprave či výrobe. „Akékoľvek verejné tvrdenia o plánovaní programu v tejto súvislosti nezodpovedajú skutočnosti,“ vyjadrila sa.

V stanovisku tiež zdôraznila, že všetky programy vo vysielaní verejnoprávneho média vznikajú podľa štandardného dramaturgického, etického a programového schvaľovacieho procesu. Tento proces pritom zabezpečuje objektívnosť, nestrannosť a redakčnú nezávislosť obsahu.

(sie)

  |  

MI5: Umelá inteligencia bez dozoru môže byť hrozbou pre bezpečnosť

Riaditeľ britskej spravodajskej služby MI5 Ken McCallum upozornil, že systémy umelej inteligencie bez ľudskej kontroly môžu v budúcnosti predstavovať bezpečnostnú hrozbu. V prejave o rizikách pre Spojené kráľovstvo zdôraznil, že krajina zatiaľ nečelí scenárom známych z filmov o vzbure strojov, no ignorovanie rizík by bolo nezodpovedné.

McCallum vysvetlil, že umelá inteligencia zefektívňuje prácu bezpečnostných služieb, zatiaľ čo teroristické skupiny ju využívajú na šírenie propagandy a sledovanie cieľov. Štátni aktéri podľa neho používajú AI aj na kybernetické útoky a ovplyvňovanie volieb.

Podľa šéfa MI5 musia bezpečnostné inštitúcie už dnes premýšľať, ako sa pripraviť na možný vznik autonómnych systémov, ktoré by mohli konať bez ľudského dohľadu. McCallum zdôraznil, že jeho úlohou nie je šíriť paniku, ale hľadať reálne riešenia na ochranu krajiny pred novými formami hrozieb.

(reuters, sie)