Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europoslanci schválili zákaz dovozu ruského plynu od roku 2026

Výbory Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a pre medzinárodný obchod (INTA) vo štvrtok schválili návrh zákazu dovozu ruského plynu do štátov Európskej únie. Opatrenie má začať platiť 1.  januára 2026.

Podľa Európskeho parlamentu ide o kroky na ochranu energetických záujmov Únie pred politickým zneužívaním dodávok zo strany Ruskej federácie.

Za návrh hlasovalo 83 poslancov, deväť bolo proti a jeden sa zdržal. Zákaz sa vzťahuje na dovoz plynu potrubím aj v skvapalnenej forme. Výnimky sa budú týkať len existujúcich krátkodobých zmlúv do 17.  júna 2026 a dlhodobých kontraktov platných najneskôr do 1.  januára 2027, ak nevznikli po 17.  júni 2025.

Europoslanci zároveň navrhli zákaz dočasného skladovania LNG ruského pôvodu a sprísnenie colnej kontroly pri dovoze ropy a plynu. Prevádzkovatelia budú musieť preukazovať pôvod suroviny a získavať colné povolenia. Nové pravidlá cielia aj na obchádzanie sankcií prostredníctvom preoznačenia tovaru či prepravy cez tretie krajiny.

Schválený text posilňuje presadzovanie regulácií zavedením sankcií za ich porušenie. Výbory odsúhlasili aj začatie rokovaní s Radou Európskej únie, ktorej predsedá Dánsko. O výsledkoch rokovania má plénum Európskeho parlamentu diskutovať na zasadnutí od 20.  do 24. októbra.

(tasr, sie)

Minúta  |  

V českej Smržovke sa strieľalo, na mieste sú dvaja mŕtvi

V okrese Jablonec nad Nisou v Českej republike došlo vo štvrtok k streľbe, na mieste sú dvaja mŕtvi a jeden ťažko zranený. Incident sa odohral blízko základnej školy, avšak s jej prevádzkou podľa servera Novinky.cz nesúvisel. Podozrivého polícia zadržala.

Server iDNES.cz napísal s odvolaním sa na susedov, že ťažko zranenou osobou je podozrivý strelec. Túto informáciu neskôr potvrdila aj polícia. K incidentu vraj došlo popoludní vonku pri rodinnom dome niekoľko stoviek metrov od základnej školy.

Jeden zo susedov popísal strelca ako tichého samotára, ktorý žil s chorou ženou, o ktorú sa čiastočne staral. Po streľbe sa podľa suseda pokúsil o samovraždu. Televízia Nova zistila, že išlo o dôchodcu. Svedkyňa streľby televízii povedala, že počula štyri či päť výstrelov v krátkom slede.

„Policajti na mieste vykonali potrebné opatrenia a vyrozumeli ľudí v okolí, aby nevychádzali. V tejto chvíli je zrejme iba náhoda, že k udalosti došlo v blízkosti školy a nemá to s ňou nič spoločné,“ povedala zhruba hodinu po streľbe hovorkyňa polície Klára Jeníčková.

Ďalšie informácie polícia bezprostredne neposkytla.

(tasr, est)

Minúta  |  

Šutaj Eštok a Babiš chcú obnoviť spoločné rokovania vlád

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa vo štvrtok stretol s predsedom českého hnutia ANO Andrejom Babišom, ktorého strana uspela v nedávnych parlamentných voľbách.

Po pracovnom obede v Bratislave sa zhodli na obnovení spoločných zasadnutí vlád Slovenskej a Českej republiky. Podľa ministra obaja považujú za dôležité oživenie bežnej spolupráce medzi oboma krajinami aj posilnenie aktivít v rámci skupiny V4.

Šutaj Eštok ocenil, že prvá zahraničná cesta Andreja Babiša povedie na Slovensko. Diskutovali o viacerých témach, vrátane emisných povoleniek ETS2, ktoré minister označil za nevhodné zaťaženie domácností. Podľa neho tieto poplatky zvyšujú životné náklady rodín a  treba ich prehodnotiť.

Témou stretnutia bola aj nelegálna migrácia. Obaja politici odmietli migračné kvóty a pokuty za neprijatie migrantov. Šutaj Eštok zdôraznil, že krajiny musia samostatne rozhodovať o pobytu cudzincov na svojom území.

V diskusii zaznela aj téma prevencie a modernej liečby onkologických ochorení, ktorú Babiš označil za prioritu. Minister uviedol, že po vytvorení novej českej vlády sa uskutoční pracovné stretnutie ministrov zdravotníctva oboch krajín.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump a Putin diskutujú deň pred návštevou ukrajinského prezidenta

Vo štvrtok 16. októbra podvečer stredoeurópskeho času sa koná telefonát medzi prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Trump o tom informoval na svojej sociálnej sieti Truth Social s dôvetkom, že rozhovor prebieha a má trvať dlhšie.

Dodal, že o obsahu budú po skončení informovať obaja lídri.

Telefonát sa koná deň pred návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Ten má s Trumpom rokovať o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu, vrátane možných dodávok amerických striel dlhého doletu Tomahawk.

Trump dlhodobo deklaruje, že sa usiluje o ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň však zvýšil tlak na Moskvu po sérii nových útokov na ukrajinskú infraštruktúru. Podľa prezidenta Zelenského Rusko počas poslednej noci vypustilo viac ako tristo dronov a takmer štyridsať rakiet, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ukrajina po útokoch Ruska prerušila prevádzku plynárenského priemyslu

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz oznámila, že niekoľko veľkých prevádzok plynárenského priemyslu prerušilo činnosť po poškodeniach, ktoré spôsobili útoky Ruska v rôznych regiónoch. Dôsledkom toho musí Kyjev nakupovať viac plynu zo zahraničia.

Podľa odhadov bývalého šéfa prevádzkovateľa tranzitu plynu Serhija Makogona bude krajina potrebovať najmenej 6,3 miliardy kubických metrov plynu na zimu 2025/2026. Ministerstvo energetiky predpokladá nižší dovoz (4,6 miliardy kubických metrov), no pripúšťa potrebu dodatočných nákupov v prípade ďalších útokov alebo možné obmedzenie dodávok pre priemysel a teplárne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že v noci na štvrtok Ruská federácia vypustila viac ako tristo dronov a desiatky rakiet. Uviedol, že útoky smerovali najmä na energetickú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje výrobu a distribúciu plynu.

Zelenskyj sa má tento týždeň stretnúť vo Washingtone s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Rokovania sa majú týkať aj energetickej spolupráce a dodávok zbraní - rakiet s dlhým doletom Tomahawk a protivzdušných systémov Patriot.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Orbán konzultoval s Moskvou osud zmrazených ruských aktív

Maďarský premiér Viktor Orbán sa údajne obrátil na ruské politické špičky, aby zistil, ako by Moskva reagovala, keby Európska únia použila zmrazené ruské menové rezervy na podporu Ukrajiny. Informáciu priniesol portál Telex.hu.

Zaujímalo ho, či by Rusko následne pristúpilo ku konfiškácii majetku maďarských spoločností na svojom území. O téme hovoril Orbán aj vo štvrtok na zasadnutí Stálej maďarskej konferencie. Orbán neuviedol, akú odpoveď dostal, ani s kým presne rokoval.

Podľa návrhov Európskej komisie by sa pôžička pre Ukrajinu zabezpečila prostredníctvom aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú zmrazené najmä v Belgicku. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová odôvodnila, že Ukrajina by pôžičku splácala až po vyplatení reparácií zo strany Ruska, čím by sa predišlo formálnej konfiškácii.

V Bruseli sa medzitým diskutuje o zmene rozhodovacieho mechanizmu pri sankciách voči Rusku – z jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu – pre obavy z možného maďarského veta.

Po poslednom európskom samite Orbán zdôraznil, že Maďarsko sa nezúčastní na žiadnom rozhodnutí, ktoré by odoberalo cudzie prostriedky. Dodal, že o osude Ukrajiny nakoniec rozhodnú Spojené štáty a Rusko a že Európa postupne stráca ekonomickú dôležitosť.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.