Preskočiť na obsah
  |  

Silové zložky v USA budú dostávať platy aj napriek vládnej paralýze

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa informovala niektorých federálnych pracovníkov silových zložiek, že počas trvania uzavretia vlády dostanú výplatu. Oznámenie sa týka predovšetkým pracovníkov pohraničnej stráže a colných úradníkov. Informácie potvrdila interná komunikácia, do ktorej nahliadla agentúra Reuters.

K rozhodnutiu došlo po tom, čo vláda oznámila vyplácanie miezd aj vojenským jednotkám a agentom Federálneho úradu pre vyšetrovanie. Státisíce iných federálnych zamestnancov však naďalej zostávajú bez platu od 1. októbra, keď sa zastavila časť vládnych činností.

Zástupcovia colnej a pohraničnej správy oznámili odborovým organizáciám, že niektoré pracovné miesta klasifikujú ako „vyňaté“. Takýto status umožní zamestnancom dostať mzdu napriek tomu, že pôvodný plán zverejnený ministerstvom vnútornej bezpečnosti vyplácanie nepredpokladal.

Podľa interného e‑mailu ide o pozície agentov letectva a námornej služby, pohraničných agentov a colných úradníkov. Odborový zväz colných zamestnancov svojim členom potvrdil, že dostanú plat.

Podobné kroky oznámila aj Správa pre bezpečnosť dopravy, ktorá informovala federálnych leteckých maršalov, že im uhradí prácu počas uzavretia vládnych úradov.

(reuters, sie)

  |  

Maraček v Bruseli riešil verejné obstarávanie a čerpanie eurofondov

Štátny tajomník ministerstva investícií Richard Maraček absolvoval v Bruseli pracovné rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie, ktoré sa týkali verejného obstarávania, regionálneho rozvoja a čerpania eurofondov. Podľa jeho slov si Slovensko kladie za cieľ zefektívniť systém obstarávania, ktorý často spomaľuje realizáciu projektov financovaných z európskych zdrojov.

Maraček potvrdil, že Slovensko je v polovici programového obdobia 2021 – 2027, a Európska únia teraz hodnotí, ako sa prostriedky využívajú. Dodal, že časť nevyužitých peňazí sa presunie na projekty s rýchlejším a efektívnejším čerpaním.

Zástupcov komisie informoval aj o projektoch s dvojakým využitím – nemocnici v Prešove a križovatke v Rohožníku. Zdôraznil, že vláda neplánuje odobrať regiónom 200 miliónov eur, ale zachová tieto prostriedky pre rozvojové investície.

Cieľom rokovaní je presvedčiť Európsku komisiu o súlade predložených návrhov s podmienkami Programu Slovensko. „Chceme, aby Slovensko do Vianoc videlo výsledky našej práce,“ uviedol Maraček.

(tasr, sie)

  |  

Únia miest: Rozpočet na rok 2026 zhorší situáciu v samosprávach

Únia miest Slovenska (ÚMS) upozorňuje, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 prehĺbi už existujúce problémy miest a zvýši finančné zaťaženie samospráv.

Hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová informovala, že predstava štátu o konsolidácii verejných financií stojí na vyššom zaťažení obyvateľov, podnikateľov a samospráv, aj keď tieto subjekty nesú zodpovednosť za zadlženie len čiastočne.

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček uviedol, že mestá podporujú potrebu ozdravovania verejných financií, no nesúhlasia s predloženým spôsobom. Únia poukazuje na znižovanie rozsahu a kvality služieb, ktoré mestá poskytujú, ako aj na rastúci nedostatok investičných prostriedkov. Samosprávy musia vraj čoraz častejšie využívať úvery na bežné výdavky, čo ohrozuje ich rozvoj.

Únia miest Slovenska varuje aj pred zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v mestách, ktorú spája so sociálnymi dôsledkami navrhovanej konsolidácie.

Organizácia vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby začala rokovania o systémovej zmene financovania miest a obcí. Pripomína, že už pred tromi rokmi predstavila návrh, ktorý by zvýšil ich príjmy a znížil štátne výdavky na samosprávu.

(tasr, sie)

  |  

Do nemocníc v Košickom kraji smeruje 20 miliónov eur

Financie z plánu obnovy smerujú hlavne do rekonštrukcií a modernizácie nemocníc v Košiciach a Kráľovskom Chlmci. Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura získa takmer 6,2 milióna eur na modernizáciu urgentného príjmu a ďalších 4,2 milióna eur na chirurgický robotický systém.

Detská fakultná nemocnica v Košiciach dostane 5,2 milióna eur na novú magnetickú rezonanciu, nemocnica v Kráľovskom Chlmci viac ako 3,5 milióna eur na zníženie energetickej náročnosti budovy.

Minister upozornil aj na nedostatok lôžok pre detských pacientov a potrebu rozšíriť psychiatrickú starostlivosť. Dodal, že v kraji sa ešte tento rok zrealizujú ďalšie investície do informačných systémov, kybernetickej bezpečnosti a protipožiarnych opatrení.

Riaditelia nemocníc označili projekty za kľúčové pre rozvoj zdravotníctva v regióne. Nové technológie a moderné pracoviská majú pritiahnuť aj mladých lekárov, ktorí chcú zostať pracovať na východnom Slovensku.

(tasr, sie)

  |  

Šéf MI5 kritizuje zlyhanie vyšetrovania prípadu čínskej špionáže

Riaditeľ britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum vyjadril nespokojnosť so zastavením vyšetrovania údajných prípadov čínskej špionáže v Británii. Podľa neho takáto situácia oslabuje dôveru v schopnosť štátu reagovať na bezpečnostné hrozby. McCallum tvrdí, že čínski aktéri predstavujú pre Spojené kráľovstvo každodennú hrozbu.

Korunná prokuratúra Veľkej Británie minulý mesiac zrušila obvinenia voči dvom britským občanom, ktorí mali odovzdávať citlivé informácie Pekingu. Vláda jej neposkytla dôkazy o tom, že Británia považuje Čínu za hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Premiér Keir Starmer čelí kritike, že sa usiluje zmierniť napätie s Pekingom, aby upevnil ekonomické vzťahy. Vláda zverejnila výpovede zástupcu poradcu pre národnú bezpečnosť Matthewa Collinsa, ktorý označil Čínu za „najväčšiu štátnu ekonomickú hrozbu“, no zároveň zdôraznil potrebu pozitívnej spolupráce.

Čínske veľvyslanectvo v Londýne odmietlo obvinenia a označilo ich za nepodložené. Britské parlamentné výbory avizovali vyšetrovanie okolností celého prípadu.

(reuters, sie)

  |  

Europoslanci schválili zákaz dovozu ruského plynu od roku 2026

Výbory Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a pre medzinárodný obchod (INTA) vo štvrtok schválili návrh zákazu dovozu ruského plynu do štátov Európskej únie. Opatrenie má začať platiť 1.  januára 2026.

Podľa Európskeho parlamentu ide o kroky na ochranu energetických záujmov Únie pred politickým zneužívaním dodávok zo strany Ruskej federácie.

Za návrh hlasovalo 83 poslancov, deväť bolo proti a jeden sa zdržal. Zákaz sa vzťahuje na dovoz plynu potrubím aj v skvapalnenej forme. Výnimky sa budú týkať len existujúcich krátkodobých zmlúv do 17.  júna 2026 a dlhodobých kontraktov platných najneskôr do 1.  januára 2027, ak nevznikli po 17.  júni 2025.

Europoslanci zároveň navrhli zákaz dočasného skladovania LNG ruského pôvodu a sprísnenie colnej kontroly pri dovoze ropy a plynu. Prevádzkovatelia budú musieť preukazovať pôvod suroviny a získavať colné povolenia. Nové pravidlá cielia aj na obchádzanie sankcií prostredníctvom preoznačenia tovaru či prepravy cez tretie krajiny.

Schválený text posilňuje presadzovanie regulácií zavedením sankcií za ich porušenie. Výbory odsúhlasili aj začatie rokovaní s Radou Európskej únie, ktorej predsedá Dánsko. O výsledkoch rokovania má plénum Európskeho parlamentu diskutovať na zasadnutí od 20.  do 24. októbra.

(tasr, sie)