Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko a Británia navrhujú OSN misiu na stabilizáciu Pásma Gazy

Francúzsko a Británia finalizujú spolu so Spojenými štátmi návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá má položiť právny základ pre budúce medzinárodné stabilizačné sily v Pásme Gazy.

Hoci nepôjde o klasickú mierovú misiu OSN, cieľom je získať mandát, ktorý umožní nasadenie jednotiek a legitimizuje ich prítomnosť v regióne.

Medzi krajinami ochotnými prispieť je aj Indonézia, ktorá už ponúkla 20-tisíc vojakov. Paríž a Londýn koordinujú s USA návrh na vytvorenie právneho rámca, inšpiráciou je model nasadenia na Haiti.

Britský premiér Keir Starmer však upozornil, že proces bude náročný a to aj časovo.

Medzinárodné rokovania sa zintenzívnili po krehkom prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Zatiaľ je v regióne len niekoľko amerických vojakov, ktorí pôsobia ako koordinátori.

Návrh sa opiera o predchádzajúcu deklaráciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá podporila vytvorenie dočasnej misie v Gaze ako súčasť snahy o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Francúzska polícia zmarila pokus o atentát na ruského opozičníka

Francúzska vnútorná spravodajská služba DGSI v pondelok zadržala štyroch mužov vo veku od 26 do 38 rokov, podozrivých z prípravy atentátu na ruského disidenta Vladimira Osečkina, ktorý dlhodobo žije vo francúzskom meste Biarritz. Informuje denník Parisien.

Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT) prevzala vedenie vyšetrovania pre podozrenie zo „založenia teroristickej skupiny s cieľom spáchať zločin proti osobe“.

Podľa vyšetrovateľov muži francúzskej a ruskej národnosti sledovali okolie bydliska Osečkina a pripravovali sa na možný útok. Na telefóne jedného z nich polícia našla videá zachytávajúce dom a jeho okolie. Skupina sa mala počas plánovania pohybovať medzi Parížom, Nantes a španielskym San Sebastiánom.

Vladimir Osečkin je známy ako zakladateľ webu Gulagu.net, ktorý zverejňuje dôkazy o mučení v ruských väzniciach a pomáha svedkom vojnových zločinov dostať sa do bezpečia. V minulosti už dostal viacero vyhrážok a od roku 2022 je pod policajnou ochranou. Francúzske úrady teraz preverujú, či za pripravovaným útokom nestáli ruské tajné služby.

(sie)

Minúta  |  

Ukrajina zavádza celoštátne obmedzenia dodávok elektriny

Ukrajina vo štvrtok zaviedla celoštátne obmedzenia dodávok elektriny. Podľa štátneho prevádzkovateľa rozvodnej siete Ukrenerho je dôvodom zintenzívnenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru a pokles teplôt.

Ruské jednotky vo štvrtok skoro ráno zasiahli zariadenia plynárenského priemyslu na východe krajiny, čo spôsobilo rozsiahle poruchy v rozvodnej sieti.

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko cez noc vypustilo viac než 300 útočných dronov, vrátane dronov s kazetovou muníciou, a zároveň odpálilo 37 rakiet. Podľa jeho slov ruské sily útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru denne.

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme boli vo všetkých oblastiach núdzovo prerušené dodávky prúdu,“ oznámila spoločnosť Ukrenerho. Výpadky sú plánované tak, aby sa elektrina rozdeľovala rovnomerne, pričom úrady vyzývajú obyvateľstvo na zníženie spotreby.

Po štvrtkových útokoch hlásil prevádzkovateľ núdzové výpadky v ôsmich oblastiach. Médiá informujú, že poškodených je približne 60 percent produkcie zemného plynu a útoky na elektrárne pripravili o prúd státisíce ľudí.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V Pásme Gazy treba odstrániť desiatky miliónov ton trosiek

V palestínskom Pásme Gazy treba po ozbrojenom konflikte medzi Izraelom a hnutím Hamas odstrániť viac než 65 miliónov ton trosiek a stavebného odpadu. Uviedlo to ministerstvo informácií v Gaze, na ktoré sa odvoláva denník Haarec.

Trosky vznikli po zničení obytných domov, verejných budov a základnej infraštruktúry. Podľa miestnych úradov práce komplikuje zákaz používania ťažkej techniky, ktorý uplatňuje Izrael.

Ministerstvo odhaduje, že v oblasti sa stále nachádza približne 20-tisíc neskontrolovaných bômb a rakiet. Nevybuchnuté zbrane musia pyrotechnici odstrániť ešte pred začiatkom čistiacich prác.

Predseda vlády Palestínskej samosprávy Muhammad Mustafá predstavil v Ramalláhu plán obnovy Pásma Gazy. Program zahŕňa tri etapy počas piatich rokov s predpokladanými nákladmi 65 miliárd dolárov.

Dokument zahŕňa obnovu bývania, školstva aj verejnej správy. Mustafá zdôraznil, že Gaza má byť otvorenou a prepojenou súčasťou budúceho Palestínskeho štátu, o čom vedie rokovania aj s Európskou úniou.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Silové zložky v USA budú dostávať platy aj napriek vládnej paralýze

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa informovala niektorých federálnych pracovníkov silových zložiek, že počas trvania uzavretia vlády dostanú výplatu. Oznámenie sa týka predovšetkým pracovníkov pohraničnej stráže a colných úradníkov. Informácie potvrdila interná komunikácia, do ktorej nahliadla agentúra Reuters.

K rozhodnutiu došlo po tom, čo vláda oznámila vyplácanie miezd aj vojenským jednotkám a agentom Federálneho úradu pre vyšetrovanie. Státisíce iných federálnych zamestnancov však naďalej zostávajú bez platu od 1. októbra, keď sa zastavila časť vládnych činností.

Zástupcovia colnej a pohraničnej správy oznámili odborovým organizáciám, že niektoré pracovné miesta klasifikujú ako „vyňaté“. Takýto status umožní zamestnancom dostať mzdu napriek tomu, že pôvodný plán zverejnený ministerstvom vnútornej bezpečnosti vyplácanie nepredpokladal.

Podľa interného e‑mailu ide o pozície agentov letectva a námornej služby, pohraničných agentov a colných úradníkov. Odborový zväz colných zamestnancov svojim členom potvrdil, že dostanú plat.

Podobné kroky oznámila aj Správa pre bezpečnosť dopravy, ktorá informovala federálnych leteckých maršalov, že im uhradí prácu počas uzavretia vládnych úradov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Maraček v Bruseli riešil verejné obstarávanie a čerpanie eurofondov

Štátny tajomník ministerstva investícií Richard Maraček absolvoval v Bruseli pracovné rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie, ktoré sa týkali verejného obstarávania, regionálneho rozvoja a čerpania eurofondov. Podľa jeho slov si Slovensko kladie za cieľ zefektívniť systém obstarávania, ktorý často spomaľuje realizáciu projektov financovaných z európskych zdrojov.

Maraček potvrdil, že Slovensko je v polovici programového obdobia 2021 – 2027, a Európska únia teraz hodnotí, ako sa prostriedky využívajú. Dodal, že časť nevyužitých peňazí sa presunie na projekty s rýchlejším a efektívnejším čerpaním.

Zástupcov komisie informoval aj o projektoch s dvojakým využitím – nemocnici v Prešove a križovatke v Rohožníku. Zdôraznil, že vláda neplánuje odobrať regiónom 200 miliónov eur, ale zachová tieto prostriedky pre rozvojové investície.

Cieľom rokovaní je presvedčiť Európsku komisiu o súlade predložených návrhov s podmienkami Programu Slovensko. „Chceme, aby Slovensko do Vianoc videlo výsledky našej práce,“ uviedol Maraček.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.