Preskočiť na obsah
  |  

Trump sa vyhráža Hamasu, ten hľadá telá rukojemníkov pod troskami

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom čelí vážnemu napätiu. Sporným bodom je vrátenie tiel izraelských rukojemníkov. Hamas tvrdí, že ich plánuje odovzdať, no mnohé sú pochované pod troskami zbombardovaných budov alebo v zasypaných tuneloch, čo vyžaduje čas a prístup ťažkej techniky.

Izrael trvá na okamžitom vrátení tiel a zároveň obviňuje Hamas z porušovania dohody. Ten obvinenia odmieta a tvrdí, že Izrael od piatka zabil desiatky Palestínčanov.

Situáciu ďalej komplikuje izraelská výzva na odzbrojenie Hamasu a jeho stiahnutie sa, čo islamistická skupina dôrazne odmieta. Namiesto toho pokračuje vo vojenských zásahoch na územiach, ktoré izraelské jednotky opustili.

Do situácie zasiahol aj prezident USA Donald Trump, ktorý Hamas varoval, že ak neprestane zabíjať, „postarajú sa o nich“. Pôjde o operáciu bez zapojenia amerických jednotiek, ale bude prebiehať pod záštitou USA.

V Gaze medzitým pretrváva ťažká humanitárna kríza – OSN upozorňuje na riziko hladomoru a žiada výrazné zvýšenie pomoci, ktorá je podľa miestnych len „kvapkou v mori“.

(reuters, lup)

  |  

V Amsterdame sa rozhoduje o vylúčení Smeru z európskych socialistov

V Amsterdame sa začal zjazd Strany európskych socialistov (PES), kde sa očakáva definitívne vylúčenie slovenskej vládnej strany Smer premiéra Roberta Fica. Dôvodom je odklon od hodnôt PES a vstup do koalície so Slovenskou národnou stranou.

Členstvo strany Hlas Petra Pellegriniho ostáva pozastavené. Chorvátsky europoslanec Tonino Picula označil plánované vylúčenie za „odkaz pre autokratov“. Smer reagoval tým, že jeho europoslanci dostali mandát rokovať o prípadnom vstupe do inej frakcie.

Kongres zároveň volí nové vedenie – jediným kandidátom na predsedu je Švéd Stefan Löfven. Očakáva sa, že vo funkcii ostane aj generálny tajomník Giacomo Filibeck.

Na zjazde sa diskutuje aj o väčšej autonómii Európy voči USA, vrátane napätia medzi španielskym premiérom Pedrom Sánchezom a prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Delegáti sa venujú aj téme prímeria v Pásme Gazy a čelia tlaku zo strany Európskej ľudovej strany na zrušenie Zelenej dohody.

(tasr, lup)

  |  

Francúzsko a Británia navrhujú OSN misiu na stabilizáciu Pásma Gazy

Francúzsko a Británia finalizujú spolu so Spojenými štátmi návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá má položiť právny základ pre budúce medzinárodné stabilizačné sily v Pásme Gazy.

Hoci nepôjde o klasickú mierovú misiu OSN, cieľom je získať mandát, ktorý umožní nasadenie jednotiek a legitimizuje ich prítomnosť v regióne.

Medzi krajinami ochotnými prispieť je aj Indonézia, ktorá už ponúkla 20-tisíc vojakov. Paríž a Londýn koordinujú s USA návrh na vytvorenie právneho rámca, inšpiráciou je model nasadenia na Haiti.

Britský premiér Keir Starmer však upozornil, že proces bude náročný a to aj časovo.

Medzinárodné rokovania sa zintenzívnili po krehkom prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Zatiaľ je v regióne len niekoľko amerických vojakov, ktorí pôsobia ako koordinátori.

Návrh sa opiera o predchádzajúcu deklaráciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá podporila vytvorenie dočasnej misie v Gaze ako súčasť snahy o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

(reuters, lup)

  |  

Francúzska polícia zmarila pokus o atentát na ruského opozičníka

Francúzska vnútorná spravodajská služba DGSI v pondelok zadržala štyroch mužov vo veku od 26 do 38 rokov, podozrivých z prípravy atentátu na ruského disidenta Vladimira Osečkina, ktorý dlhodobo žije vo francúzskom meste Biarritz. Informuje denník Parisien.

Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT) prevzala vedenie vyšetrovania pre podozrenie zo „založenia teroristickej skupiny s cieľom spáchať zločin proti osobe“.

Podľa vyšetrovateľov muži francúzskej a ruskej národnosti sledovali okolie bydliska Osečkina a pripravovali sa na možný útok. Na telefóne jedného z nich polícia našla videá zachytávajúce dom a jeho okolie. Skupina sa mala počas plánovania pohybovať medzi Parížom, Nantes a španielskym San Sebastiánom.

Vladimir Osečkin je známy ako zakladateľ webu Gulagu.net, ktorý zverejňuje dôkazy o mučení v ruských väzniciach a pomáha svedkom vojnových zločinov dostať sa do bezpečia. V minulosti už dostal viacero vyhrážok a od roku 2022 je pod policajnou ochranou. Francúzske úrady teraz preverujú, či za pripravovaným útokom nestáli ruské tajné služby.

(sie)

  |  

Ukrajina zavádza celoštátne obmedzenia dodávok elektriny

Ukrajina vo štvrtok zaviedla celoštátne obmedzenia dodávok elektriny. Podľa štátneho prevádzkovateľa rozvodnej siete Ukrenerho je dôvodom zintenzívnenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru a pokles teplôt.

Ruské jednotky vo štvrtok skoro ráno zasiahli zariadenia plynárenského priemyslu na východe krajiny, čo spôsobilo rozsiahle poruchy v rozvodnej sieti.

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko cez noc vypustilo viac než 300 útočných dronov, vrátane dronov s kazetovou muníciou, a zároveň odpálilo 37 rakiet. Podľa jeho slov ruské sily útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru denne.

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme boli vo všetkých oblastiach núdzovo prerušené dodávky prúdu,“ oznámila spoločnosť Ukrenerho. Výpadky sú plánované tak, aby sa elektrina rozdeľovala rovnomerne, pričom úrady vyzývajú obyvateľstvo na zníženie spotreby.

Po štvrtkových útokoch hlásil prevádzkovateľ núdzové výpadky v ôsmich oblastiach. Médiá informujú, že poškodených je približne 60 percent produkcie zemného plynu a útoky na elektrárne pripravili o prúd státisíce ľudí.

(reuters, sie)

  |  

V Pásme Gazy treba odstrániť desiatky miliónov ton trosiek

V palestínskom Pásme Gazy treba po ozbrojenom konflikte medzi Izraelom a hnutím Hamas odstrániť viac než 65 miliónov ton trosiek a stavebného odpadu. Uviedlo to ministerstvo informácií v Gaze, na ktoré sa odvoláva denník Haarec.

Trosky vznikli po zničení obytných domov, verejných budov a základnej infraštruktúry. Podľa miestnych úradov práce komplikuje zákaz používania ťažkej techniky, ktorý uplatňuje Izrael.

Ministerstvo odhaduje, že v oblasti sa stále nachádza približne 20-tisíc neskontrolovaných bômb a rakiet. Nevybuchnuté zbrane musia pyrotechnici odstrániť ešte pred začiatkom čistiacich prác.

Predseda vlády Palestínskej samosprávy Muhammad Mustafá predstavil v Ramalláhu plán obnovy Pásma Gazy. Program zahŕňa tri etapy počas piatich rokov s predpokladanými nákladmi 65 miliárd dolárov.

Dokument zahŕňa obnovu bývania, školstva aj verejnej správy. Mustafá zdôraznil, že Gaza má byť otvorenou a prepojenou súčasťou budúceho Palestínskeho štátu, o čom vedie rokovania aj s Európskou úniou.

(tasr, sie)