Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sa po telefonáte s Putinom mierni v otázke Tomahawkov a sankcií

Americký prezident Donald Trump po telefonáte s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom ohlásil druhý samit, tentoraz v Budapešti. Stretnutie prezentuje ako míľnik k mieru na Ukrajine.

Ako píše portál Bloomberg, prezident zároveň pred novinármi odmietol garantovať dodávky rakiet Tomahawk Ukrajine. „Potrebujú ich aj Spojené štáty, takže neviem, čo s tým môžeme urobiť,“ povedal. Práve strely dlhého doletu sú jedným z kľúčových bodov piatkovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome.

V otázke sankcií voči štátom, ktoré nakupujú ruské energie a iné exportné komodity, Trump zas uviedol, že „nemusí byť ideálny čas“.

Tieto postoje sklamali Kyjev, ktorý dúfal, že Trumpova frustrácia z Putina povedie k väčšej vojenskej pomoci a ekonomickým zásahom, konštatuje Bloomberg s dôvetkom, že pozícia Zelenského tým pred piatkovým stretnutím oslabla.

(lup)

Minúta  |  

Poľsko rozhodne o vydaní Ukrajinca v súvislosti s výbuchmi Nord Streamu

Poľský súd v piatok rozhodne, či vydá Ukrajinca Volodymyra Žuravľova do Nemecka, kde čelí obvineniam zo sabotáže v prípade výbuchov plynovodu Nord Stream. Podľa nemeckých úradov bol súčasťou skupiny, ktorá výbušniny umiestnila.

Varšava však vysiela zmiešané signály. Tvrdí, že rozhodnutie je výlučne na súdoch, ale premiér Donald Tusk vyhlásil, že vydanie obvineného nie je v záujme Poľska. Poukázal na to, že problémom nie je útok, ale samotná existencia plynovodov.

Nord Stream dlhodobo rozdeľuje Poľsko a Nemecko. Poľský prokurátor tvrdí, že neexistuje právny dôvod nevydávať podozrivého.

Ukrajinský právnik Žuravľova tvrdí, že jeho klient je nevinný a spochybňuje, či je útok na ruský majetok počas vojny trestný čin.

Medzitým taliansky súd z procesných dôvodov zablokoval vydanie druhého Ukrajinca.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump sa vyhráža Hamasu, ten hľadá telá rukojemníkov pod troskami

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom čelí vážnemu napätiu. Sporným bodom je vrátenie tiel izraelských rukojemníkov. Hamas tvrdí, že ich plánuje odovzdať, no mnohé sú pochované pod troskami zbombardovaných budov alebo v zasypaných tuneloch, čo vyžaduje čas a prístup ťažkej techniky.

Izrael trvá na okamžitom vrátení tiel a zároveň obviňuje Hamas z porušovania dohody. Ten obvinenia odmieta a tvrdí, že Izrael od piatka zabil desiatky Palestínčanov.

Situáciu ďalej komplikuje izraelská výzva na odzbrojenie Hamasu a jeho stiahnutie sa, čo islamistická skupina dôrazne odmieta. Namiesto toho pokračuje vo vojenských zásahoch na územiach, ktoré izraelské jednotky opustili.

Do situácie zasiahol aj prezident USA Donald Trump, ktorý Hamas varoval, že ak neprestane zabíjať, „postarajú sa o nich“. Pôjde o operáciu bez zapojenia amerických jednotiek, ale bude prebiehať pod záštitou USA.

V Gaze medzitým pretrváva ťažká humanitárna kríza – OSN upozorňuje na riziko hladomoru a žiada výrazné zvýšenie pomoci, ktorá je podľa miestnych len „kvapkou v mori“.

(reuters, lup)

Minúta  |  

V Amsterdame sa rozhoduje o vylúčení Smeru z európskych socialistov

V Amsterdame sa začal zjazd Strany európskych socialistov (PES), kde sa očakáva definitívne vylúčenie slovenskej vládnej strany Smer premiéra Roberta Fica. Dôvodom je odklon od hodnôt PES a vstup do koalície so Slovenskou národnou stranou.

Členstvo strany Hlas Petra Pellegriniho ostáva pozastavené. Chorvátsky europoslanec Tonino Picula označil plánované vylúčenie za „odkaz pre autokratov“. Smer reagoval tým, že jeho europoslanci dostali mandát rokovať o prípadnom vstupe do inej frakcie.

Kongres zároveň volí nové vedenie – jediným kandidátom na predsedu je Švéd Stefan Löfven. Očakáva sa, že vo funkcii ostane aj generálny tajomník Giacomo Filibeck.

Na zjazde sa diskutuje aj o väčšej autonómii Európy voči USA, vrátane napätia medzi španielskym premiérom Pedrom Sánchezom a prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Delegáti sa venujú aj téme prímeria v Pásme Gazy a čelia tlaku zo strany Európskej ľudovej strany na zrušenie Zelenej dohody.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Francúzsko a Británia navrhujú OSN misiu na stabilizáciu Pásma Gazy

Francúzsko a Británia finalizujú spolu so Spojenými štátmi návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá má položiť právny základ pre budúce medzinárodné stabilizačné sily v Pásme Gazy.

Hoci nepôjde o klasickú mierovú misiu OSN, cieľom je získať mandát, ktorý umožní nasadenie jednotiek a legitimizuje ich prítomnosť v regióne.

Medzi krajinami ochotnými prispieť je aj Indonézia, ktorá už ponúkla 20-tisíc vojakov. Paríž a Londýn koordinujú s USA návrh na vytvorenie právneho rámca, inšpiráciou je model nasadenia na Haiti.

Britský premiér Keir Starmer však upozornil, že proces bude náročný a to aj časovo.

Medzinárodné rokovania sa zintenzívnili po krehkom prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Zatiaľ je v regióne len niekoľko amerických vojakov, ktorí pôsobia ako koordinátori.

Návrh sa opiera o predchádzajúcu deklaráciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá podporila vytvorenie dočasnej misie v Gaze ako súčasť snahy o dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Francúzska polícia zmarila pokus o atentát na ruského opozičníka

Francúzska vnútorná spravodajská služba DGSI v pondelok zadržala štyroch mužov vo veku od 26 do 38 rokov, podozrivých z prípravy atentátu na ruského disidenta Vladimira Osečkina, ktorý dlhodobo žije vo francúzskom meste Biarritz. Informuje denník Parisien.

Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT) prevzala vedenie vyšetrovania pre podozrenie zo „založenia teroristickej skupiny s cieľom spáchať zločin proti osobe“.

Podľa vyšetrovateľov muži francúzskej a ruskej národnosti sledovali okolie bydliska Osečkina a pripravovali sa na možný útok. Na telefóne jedného z nich polícia našla videá zachytávajúce dom a jeho okolie. Skupina sa mala počas plánovania pohybovať medzi Parížom, Nantes a španielskym San Sebastiánom.

Vladimir Osečkin je známy ako zakladateľ webu Gulagu.net, ktorý zverejňuje dôkazy o mučení v ruských väzniciach a pomáha svedkom vojnových zločinov dostať sa do bezpečia. V minulosti už dostal viacero vyhrážok a od roku 2022 je pod policajnou ochranou. Francúzske úrady teraz preverujú, či za pripravovaným útokom nestáli ruské tajné služby.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.