Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Putin prejavil záujem o koniec vojny, o Tomahawkoch bude reč

Vo Washingtone sa v piatok konalo spoločné stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Na tlačovej konferencii pred spoločným rokovaním Trump naznačil, že Putin prejavuje záujem o ukončenie konfliktu. Ako miesto samitu s ním vybral Maďarsko, pretože obaja majú dobré vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Trump potvrdil, že na stretnutí so Zelenským bude riešiť možné dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine a ďalšiu vojenskú pomoc. Dúfa však, že vojnu sa podarí ukončiť bez použitia týchto zbraní, lebo ani USA ich nemajú v dostatočnom množstve. Zopakoval svoje presvedčenie, že obe strany chcú mierovú dohodu.

Zelenskyj vyzdvihol, že Ukrajina potrebuje prímerie, bezpečnostné záruky a výrazné zbrojné posilnenie vrátane rakiet dlhého doletu, lebo má najmä drony. Prezident Ukrajiny zdôraznil, že má dôveru v Trumpovu podporu a verí, že ich spoločné rokovania prinesú pokrok k mierovému riešeniu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Hamas chce v Gaze zostať ozbrojený, hovorí o prímerí na päť rokov

Hamas plánuje udržiavať kontrolu nad bezpečnosťou v Pásme Gazy počas prechodného obdobia a nemôže sa zatiaľ zaviazať k odzbrojeniu. Uviedol to člen politbyra Hamasu Mohammed Nazzal v rozhovore pre agentúru Reuters.

Dodal, že hnutie je pripravené na prímerie v rozsahu troch až piatich rokov, aby mohlo obnoviť zničenú krajinu.

Nazzal zdôraznil, že otázky odzbrojenia a správy Gazy si vyžadujú širší palestínsky konsenzus. Izrael trvá na tom, že Hamas musí uvoľniť všetkých rukojemníkov, vzdať sa zbraní a odovzdať správu územia technokratickej vláde pod medzinárodným dohľadom podľa plánu prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa izraelskej vlády Hamas zatiaľ neplní podmienky prímeria. Trump zdôraznil, že hnutie musí dodržať dohodu, inak bude čeliť dôsledkom.

Nazzal uviedol, že Hamas súhlasí s prechodnou správou Gazy, pričom jeho členovia budú prítomní na zemi, aby chránili dodávky humanitárnej pomoci. O odzbrojení sa má rokovať v druhej fáze rozhovorov.

Hnutie zároveň žiada dlhodobé záruky, ktoré by Palestínčanom priniesli nádej na vlastný štát.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Putin môže ísť do EÚ iba na výnimku, v Maďarsku našiel otvorené dvere

Pozvanie na stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Budapešti otvára otázku, či môže ruský prezident Vladimir Putin vôbec vstúpiť na územie Európskej únie. Jeho ceste podľa Euronews bránia sankcie EÚ aj zatykač Medzinárodného trestného súdu v Haagu.

Európska únia uvalila na Putina sankcie po začatí invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tie zmrazili jeho majetok, no nezahŕňajú zákaz cestovania, aby sa zachovala diplomatická komunikácia. Problémom však zostáva uzávera európskeho vzdušného priestoru pre ruské lietadlá. Výnimky udeľujú iba členské štáty individuálne a obvykle len z humanitárnych alebo diplomatických dôvodov.

Popri sankciách čelí Putin aj platnému zatykaču Medzinárodného trestného súdu, ktorý ho viní z nezákonnej deportácie ukrajinských detí. Maďarsko, ktoré vystúpi zo štruktúr Medzinárodného trestného súdu až budúci rok, zostáva povinné rozhodnutia haagskeho tribunálu rešpektovať.

Napriek tomu Budapešť naznačila, že ruskému prezidentovi poskytne bezpečný príchod.

(sie)

Minúta  |  

Kamenický očakáva hladké schválenie budúcoročného rozpočtu

Hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026, ktoré je naplánované na utorok 21. októbra, by podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) malo prebehnúť bez komplikácií. V relácii Politika 24 televízie Joj 24 uviedol, že rozpočet by mohlo podporiť 78 až 79 poslancov koalície.

Minister predpokladá, že za návrh zahlasuje aj poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý pri konsolidačnom balíku hlasovanie vynechal. Kamenický označil Slovensko za krajinu, ktorá výrazne znižuje deficit verejných financií. Ten by podľa plánov mal v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu.

Rezort financií vidí potenciál rastu príjmov v lepšom výbere daní a v zavedení nových QR platieb. Minister uviedol, že práve efektívnejší výber daní bude kľúčovým cieľom prípravy rozpočtu na rok 2027.

Dodal, že vláda očakáva stabilné hodnotenie Slovenska od medzinárodných ratingových agentúr, ktoré zverejnia nové správy počas jesene.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Laššáková kritizuje zbrojenie, Uhrík varuje pred manipuláciou Bruselu

Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu sa rozchádzajú v hodnotení plánu obrannej pripravenosti EÚ do roku 2030, ktorý predstavila Európska komisia.

Lucia Yar (PS/Obnovme Európu), tieňová spravodajkyňa k správe o obrannej pripravenosti, plán privítala ako dôležitý krok k strategickej autonómii Únie. Zdôraznila, že prispeje k bezpečnosti občanov a ocenila spustenie celoeurópskych projektov ako Európsky vzdušný štít či iniciatívu proti dronom.

Dôležitým prvkom je podľa nej aj spoločné obstarávanie 40 percent obranných nákupov do roku 2027, čo má zrýchliť a zlacniť procesy.

Judita Laššáková (nez./Smer) tvrdí, že obrana EÚ nie je v kompetencii Bruselu a mala by zostať v rukách štátov. Upozornila na nesúlad zvyšovania zbrojárskych investícií so Zelenou dohodou. Uprednostňuje postupný rozvoj domáceho zbrojárstva namiesto rýchleho zadlžovania. Kritizovala aj vyjadrenie Komisie, že Európa musí byť pripravená na vojnu s Ruskom do roku 2030.

Skeptický bol aj Milan Uhrík (Republika), podľa ktorého Brusel manipuluje s obranou a priemyslom. Výsledkom môže byť biznis pre americké firmy či ukrajinskú oligarchiu.

(tasr, est)

Minúta  |  

Pro-liferi podpísali deklaráciu a vyzvali EÚ posilniť ochranu materstva

Viac ako dvesto účastníkov z 20 členských štátov a viacerých mimovládnych organizácií sa zišlo v Bruseli na konferencii „Skutočná voľba znamená skutočnú podporu“, ktorú zorganizovala Európska federácia One of Us v spolupráci s europoslancami.

Podujatie sa zameralo na podporu žien v zraniteľných situáciách a zdôraznilo potrebu konkrétnej pomoci pre matky a rodiny. Ženy z Portugalska, Španielska, Francúzska, Talianska, Slovinska a Holandska poskytli svedectvá o traume z umelého potratu, do ktorého ich v niektorých prípadoch dokonca donútili.

Na záver konferencie účastníci podpísali Deklaráciu o záväzku k podpore matiek. Dokument vyzýva Európsku úniu, aby zlepšila právne ustanovenia týkajúce sa materstva, zaručila rovnaký prístup k podpore pre ženy čeliace ťažkostiam a presadzovala politiky chrániace ľudský život od počatia.

„Podpora matiek v ťažkostiach nie je len morálna povinnosť – je to európsky spôsob, ako brániť dôstojnosť a slobodu,“ vyhlásil prezident federácie One of Us Tonio Borg.

Podľa organizátorov je nevyhnutné pomáhať ženám a rodinám, namiesto podpory takzvanej potratovej turistiky. Posolstvo konferencie bolo jasné: skutočná sloboda a rovnosť začínajú súcitom a konkrétnou podporou pre matky.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.