Preskočiť na obsah
  |  

Svetová banka odhaduje obnovu Gazy na 70 miliárd dolárov

Finanční predstavitelia z celého sveta tento týždeň vyjadrili ochotu pomôcť s obnovou Pásma Gazy. Svetová banka a OSN zároveň dokončujú nový odhad nákladov, ktorý dosahuje 70 miliárd dolárov.

Generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iwealová potvrdila, že ministri a zástupcovia Medzinárodného menového fondu rokovali o výzvach spojených s obnovou Gazy. Uviedla, že medzinárodné spoločenstvo víta prímerie a dúfa v pokojný vývoj situácie.

Podľa údajov OSN denné dodávky potravín po prímerí dosahujú približne 560 ton, čo nestačí na pokrytie potrieb obyvateľstva. Zástupca Rozvojového programu OSN Haoliang Xu oznámil, že plánovanie rekonštrukčnej konferencie pokračuje, no termín zatiaľ nestanovili.

Predchádzajúci odhad obnovy územia bol 50 miliárd dolárov, no rozsah škôd a potreba odstrániť viac než 60 miliónov ton sutín zvyšujú celkové náklady na rekonštrukciu.

(reuters, sie)

  |  

EÚ zvažuje využiť ruské aktíva na nákup lokálnych zbraní pre Ukrajinu

Európska únia diskutuje o návrhu, podľa ktorého by pôžička pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, pochádzajúca zo zmrazených ruských aktív, mohla smerovať najmä na nákup zbraní vyrábaných v Európe. Vyplýva to z dokumentu, ktorý získala agentúra AFP.

Európska komisia predstavila plán, ako využiť približne 200 miliárd eur z aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú momentálne zaistené v rámci EÚ. Cieľom návrhu je poskytnúť Kyjevu ďalšie finančné prostriedky v jeho boji proti Rusku.

O návrhu budú lídri členských krajín rokovať na nadchádzajúcom samite. Väčšinu zmrazených aktív spravuje organizácia Euroclear v Belgicku, pričom belgická vláda požaduje spoločné záruky od partnerov v Únii.

Dokument uvádza, že hlavnú časť prostriedkov by mali získať európske obranné podniky, zatiaľ čo zvyšok by mohol smerovať na podporu ukrajinského rozpočtu. Časť peňazí by teoreticky mohla pokryť aj nákup zbraní zo Spojených štátov. Európska komisia zároveň vyzýva krajiny G7, aby prijali podobný postup pri zaobchádzaní so zmrazenými ruskými aktívami.

(tasr, sie)

  |  

Trump: Putin prejavil záujem o koniec vojny, o Tomahawkoch bude reč

Vo Washingtone sa v piatok konalo spoločné stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Na tlačovej konferencii pred spoločným rokovaním Trump naznačil, že Putin prejavuje záujem o ukončenie konfliktu. Ako miesto samitu s ním vybral Maďarsko, pretože obaja majú dobré vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Trump potvrdil, že na stretnutí so Zelenským bude riešiť možné dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine a ďalšiu vojenskú pomoc. Dúfa však, že vojnu sa podarí ukončiť bez použitia týchto zbraní, lebo ani USA ich nemajú v dostatočnom množstve. Zopakoval svoje presvedčenie, že obe strany chcú mierovú dohodu.

Zelenskyj vyzdvihol, že Ukrajina potrebuje prímerie, bezpečnostné záruky a výrazné zbrojné posilnenie vrátane rakiet dlhého doletu, lebo má najmä drony. Prezident Ukrajiny zdôraznil, že má dôveru v Trumpovu podporu a verí, že ich spoločné rokovania prinesú pokrok k mierovému riešeniu.

(reuters, sie)

  |  

Hamas chce v Gaze zostať ozbrojený, hovorí o prímerí na päť rokov

Hamas plánuje udržiavať kontrolu nad bezpečnosťou v Pásme Gazy počas prechodného obdobia a nemôže sa zatiaľ zaviazať k odzbrojeniu. Uviedol to člen politbyra Hamasu Mohammed Nazzal v rozhovore pre agentúru Reuters.

Dodal, že hnutie je pripravené na prímerie v rozsahu troch až piatich rokov, aby mohlo obnoviť zničenú krajinu.

Nazzal zdôraznil, že otázky odzbrojenia a správy Gazy si vyžadujú širší palestínsky konsenzus. Izrael trvá na tom, že Hamas musí uvoľniť všetkých rukojemníkov, vzdať sa zbraní a odovzdať správu územia technokratickej vláde pod medzinárodným dohľadom podľa plánu prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa izraelskej vlády Hamas zatiaľ neplní podmienky prímeria. Trump zdôraznil, že hnutie musí dodržať dohodu, inak bude čeliť dôsledkom.

Nazzal uviedol, že Hamas súhlasí s prechodnou správou Gazy, pričom jeho členovia budú prítomní na zemi, aby chránili dodávky humanitárnej pomoci. O odzbrojení sa má rokovať v druhej fáze rozhovorov.

Hnutie zároveň žiada dlhodobé záruky, ktoré by Palestínčanom priniesli nádej na vlastný štát.

(reuters, sie)

  |  

Putin môže ísť do EÚ iba na výnimku, v Maďarsku našiel otvorené dvere

Pozvanie na stretnutie s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Budapešti otvára otázku, či môže ruský prezident Vladimir Putin vôbec vstúpiť na územie Európskej únie. Jeho ceste podľa Euronews bránia sankcie EÚ aj zatykač Medzinárodného trestného súdu v Haagu.

Európska únia uvalila na Putina sankcie po začatí invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tie zmrazili jeho majetok, no nezahŕňajú zákaz cestovania, aby sa zachovala diplomatická komunikácia. Problémom však zostáva uzávera európskeho vzdušného priestoru pre ruské lietadlá. Výnimky udeľujú iba členské štáty individuálne a obvykle len z humanitárnych alebo diplomatických dôvodov.

Popri sankciách čelí Putin aj platnému zatykaču Medzinárodného trestného súdu, ktorý ho viní z nezákonnej deportácie ukrajinských detí. Maďarsko, ktoré vystúpi zo štruktúr Medzinárodného trestného súdu až budúci rok, zostáva povinné rozhodnutia haagskeho tribunálu rešpektovať.

Napriek tomu Budapešť naznačila, že ruskému prezidentovi poskytne bezpečný príchod.

(sie)

  |  

Kamenický očakáva hladké schválenie budúcoročného rozpočtu

Hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026, ktoré je naplánované na utorok 21. októbra, by podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) malo prebehnúť bez komplikácií. V relácii Politika 24 televízie Joj 24 uviedol, že rozpočet by mohlo podporiť 78 až 79 poslancov koalície.

Minister predpokladá, že za návrh zahlasuje aj poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý pri konsolidačnom balíku hlasovanie vynechal. Kamenický označil Slovensko za krajinu, ktorá výrazne znižuje deficit verejných financií. Ten by podľa plánov mal v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu.

Rezort financií vidí potenciál rastu príjmov v lepšom výbere daní a v zavedení nových QR platieb. Minister uviedol, že práve efektívnejší výber daní bude kľúčovým cieľom prípravy rozpočtu na rok 2027.

Dodal, že vláda očakáva stabilné hodnotenie Slovenska od medzinárodných ratingových agentúr, ktoré zverejnia nové správy počas jesene.

(tasr, sie)