Preskočiť na obsah
  |  

Princ Andrew sa pre kauzu s Epsteinom vzdal titulu vojvodu z Yorku

Britský princ Andrew v piatok oznámil, že sa vzdáva svojho titulu vojvodu z Yorku aj všetkých poct, ktoré mu udelili. Urobil tak v súvislosti s kauzou prepojenou na zosnulého amerického finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Andrew vo vyhlásení uviedol, že už nebude používať svoje tituly ani čestné funkcie. Zdôraznil, že všetky obvinenia odmieta, no pretrvávajúca verejná pozornosť podľa neho narúša činnosť panovníka a kráľovskej rodiny.

Kauza princa Andrewa sa začala po odhalení jeho priateľstva s Epsteinom a jeho spolupracovníčkou Ghislaine Maxwellovou, ktorí čelili obvineniam z obchodovania s neplnoletými na sexuálne účely. Američanka Virginia Giuffreová uviedla, že ju dvojica prinútila k pohlavnému styku s princom, keď mala 17 rokov.

V roku 2022 sa Andrew vyhol súdnemu procesu mimosúdnym vyrovnaním, ktorého suma podľa médií dosiahla približne 12 miliónov libier. Po vypuknutí škandálu prestal vykonávať verejné povinnosti a prišiel o vojenské hodnosti i patronáty.

(tasr, apf, sie)

  |  

Hamas v noci odovzdá telo ďalšieho rukojemníka

Palestínske militantné hnutie Hamas v piatok informovalo, že jeho ozbrojené krídlo – Brigády Izzadína al-Kassáma – plánuje neskoro večer odovzdať telo ďalšieho izraelského rukojemníka.

K odovzdaniu má dôjsť o 23:00 hodine miestneho času v súlade s dohodou o prímerí s Izraelom.

Vo vyhlásení hnutie uviedlo, že bojovníci našli telo zajatca v Pásme Gazy a pripravujú jeho odovzdanie prostredníctvom sprostredkovateľov. Hamas od pondelka prepustil 20 živých rukojemníkov zadržiavaných od októbra 2023 a odovzdal deväť tiel z celkového počtu 28.

Sprostredkovatelia rokovaní žiadajú Spojené štáty, aby podporili ďalší pokrok v rozhovoroch o ukončení bojov. Izrael však avizuje, že sa nezapojí do rokovaní o obnove Pásma Gazy, kým sa nevrátia všetci rukojemníci, živí aj mŕtvi.

(tasr, sie)

  |  

Svetová banka odhaduje obnovu Gazy na 70 miliárd dolárov

Finanční predstavitelia z celého sveta tento týždeň vyjadrili ochotu pomôcť s obnovou Pásma Gazy. Svetová banka a OSN zároveň dokončujú nový odhad nákladov, ktorý dosahuje 70 miliárd dolárov.

Generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iwealová potvrdila, že ministri a zástupcovia Medzinárodného menového fondu rokovali o výzvach spojených s obnovou Gazy. Uviedla, že medzinárodné spoločenstvo víta prímerie a dúfa v pokojný vývoj situácie.

Podľa údajov OSN denné dodávky potravín po prímerí dosahujú približne 560 ton, čo nestačí na pokrytie potrieb obyvateľstva. Zástupca Rozvojového programu OSN Haoliang Xu oznámil, že plánovanie rekonštrukčnej konferencie pokračuje, no termín zatiaľ nestanovili.

Predchádzajúci odhad obnovy územia bol 50 miliárd dolárov, no rozsah škôd a potreba odstrániť viac než 60 miliónov ton sutín zvyšujú celkové náklady na rekonštrukciu.

(reuters, sie)

  |  

EÚ zvažuje využiť ruské aktíva na nákup lokálnych zbraní pre Ukrajinu

Európska únia diskutuje o návrhu, podľa ktorého by pôžička pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, pochádzajúca zo zmrazených ruských aktív, mohla smerovať najmä na nákup zbraní vyrábaných v Európe. Vyplýva to z dokumentu, ktorý získala agentúra AFP.

Európska komisia predstavila plán, ako využiť približne 200 miliárd eur z aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú momentálne zaistené v rámci EÚ. Cieľom návrhu je poskytnúť Kyjevu ďalšie finančné prostriedky v jeho boji proti Rusku.

O návrhu budú lídri členských krajín rokovať na nadchádzajúcom samite. Väčšinu zmrazených aktív spravuje organizácia Euroclear v Belgicku, pričom belgická vláda požaduje spoločné záruky od partnerov v Únii.

Dokument uvádza, že hlavnú časť prostriedkov by mali získať európske obranné podniky, zatiaľ čo zvyšok by mohol smerovať na podporu ukrajinského rozpočtu. Časť peňazí by teoreticky mohla pokryť aj nákup zbraní zo Spojených štátov. Európska komisia zároveň vyzýva krajiny G7, aby prijali podobný postup pri zaobchádzaní so zmrazenými ruskými aktívami.

(tasr, sie)

  |  

Trump: Putin prejavil záujem o koniec vojny, o Tomahawkoch bude reč

Vo Washingtone sa v piatok konalo spoločné stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Na tlačovej konferencii pred spoločným rokovaním Trump naznačil, že Putin prejavuje záujem o ukončenie konfliktu. Ako miesto samitu s ním vybral Maďarsko, pretože obaja majú dobré vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Trump potvrdil, že na stretnutí so Zelenským bude riešiť možné dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine a ďalšiu vojenskú pomoc. Dúfa však, že vojnu sa podarí ukončiť bez použitia týchto zbraní, lebo ani USA ich nemajú v dostatočnom množstve. Zopakoval svoje presvedčenie, že obe strany chcú mierovú dohodu.

Zelenskyj vyzdvihol, že Ukrajina potrebuje prímerie, bezpečnostné záruky a výrazné zbrojné posilnenie vrátane rakiet dlhého doletu, lebo má najmä drony. Prezident Ukrajiny zdôraznil, že má dôveru v Trumpovu podporu a verí, že ich spoločné rokovania prinesú pokrok k mierovému riešeniu.

(reuters, sie)

  |  

Hamas chce v Gaze zostať ozbrojený, hovorí o prímerí na päť rokov

Hamas plánuje udržiavať kontrolu nad bezpečnosťou v Pásme Gazy počas prechodného obdobia a nemôže sa zatiaľ zaviazať k odzbrojeniu. Uviedol to člen politbyra Hamasu Mohammed Nazzal v rozhovore pre agentúru Reuters.

Dodal, že hnutie je pripravené na prímerie v rozsahu troch až piatich rokov, aby mohlo obnoviť zničenú krajinu.

Nazzal zdôraznil, že otázky odzbrojenia a správy Gazy si vyžadujú širší palestínsky konsenzus. Izrael trvá na tom, že Hamas musí uvoľniť všetkých rukojemníkov, vzdať sa zbraní a odovzdať správu územia technokratickej vláde pod medzinárodným dohľadom podľa plánu prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa izraelskej vlády Hamas zatiaľ neplní podmienky prímeria. Trump zdôraznil, že hnutie musí dodržať dohodu, inak bude čeliť dôsledkom.

Nazzal uviedol, že Hamas súhlasí s prechodnou správou Gazy, pričom jeho členovia budú prítomní na zemi, aby chránili dodávky humanitárnej pomoci. O odzbrojení sa má rokovať v druhej fáze rozhovorov.

Hnutie zároveň žiada dlhodobé záruky, ktoré by Palestínčanom priniesli nádej na vlastný štát.

(reuters, sie)