Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Dohodli sme sa zatiaľ verejne nehovoriť o raketách dlhého doletu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril so svojím americkými náprotivkom Donaldom Trumpom aj o dodaní rakiet dlhého doletu. „Spojené štáty nechcú eskaláciu, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol Zelenskyj.

O raketách Tomahawk sa bude podľa neho ďalej rokovať, ohľadom ich dodávky je „realistický“. Rusko sa bojí, že by Ukrajina mohla tieto rakety získať, preto podniká kroky, ktoré by tomu zabránili.

Stretnutie s Trumpom označil za „produktívne“ a poďakoval sa jemu i jeho tímu. Hovorili aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, protivzdušnej obrane a dronoch.

Najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump to chápe. Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akomkoľvek formáte“.

Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných.

(tasr, reuters, est)

  |  

Princ Andrew sa pre kauzu s Epsteinom vzdal titulu vojvodu z Yorku

Britský princ Andrew v piatok oznámil, že sa vzdáva svojho titulu vojvodu z Yorku aj všetkých poct, ktoré mu udelili. Urobil tak v súvislosti s kauzou prepojenou na zosnulého amerického finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Andrew vo vyhlásení uviedol, že už nebude používať svoje tituly ani čestné funkcie. Zdôraznil, že všetky obvinenia odmieta, no pretrvávajúca verejná pozornosť podľa neho narúša činnosť panovníka a kráľovskej rodiny.

Kauza princa Andrewa sa začala po odhalení jeho priateľstva s Epsteinom a jeho spolupracovníčkou Ghislaine Maxwellovou, ktorí čelili obvineniam z obchodovania s neplnoletými na sexuálne účely. Američanka Virginia Giuffreová uviedla, že ju dvojica prinútila k pohlavnému styku s princom, keď mala 17 rokov.

V roku 2022 sa Andrew vyhol súdnemu procesu mimosúdnym vyrovnaním, ktorého suma podľa médií dosiahla približne 12 miliónov libier. Po vypuknutí škandálu prestal vykonávať verejné povinnosti a prišiel o vojenské hodnosti i patronáty.

(tasr, apf, sie)

  |  

Hamas v noci odovzdá telo ďalšieho rukojemníka

Palestínske militantné hnutie Hamas v piatok informovalo, že jeho ozbrojené krídlo – Brigády Izzadína al-Kassáma – plánuje neskoro večer odovzdať telo ďalšieho izraelského rukojemníka.

K odovzdaniu má dôjsť o 23:00 hodine miestneho času v súlade s dohodou o prímerí s Izraelom.

Vo vyhlásení hnutie uviedlo, že bojovníci našli telo zajatca v Pásme Gazy a pripravujú jeho odovzdanie prostredníctvom sprostredkovateľov. Hamas od pondelka prepustil 20 živých rukojemníkov zadržiavaných od októbra 2023 a odovzdal deväť tiel z celkového počtu 28.

Sprostredkovatelia rokovaní žiadajú Spojené štáty, aby podporili ďalší pokrok v rozhovoroch o ukončení bojov. Izrael však avizuje, že sa nezapojí do rokovaní o obnove Pásma Gazy, kým sa nevrátia všetci rukojemníci, živí aj mŕtvi.

(tasr, sie)

  |  

Svetová banka odhaduje obnovu Gazy na 70 miliárd dolárov

Finanční predstavitelia z celého sveta tento týždeň vyjadrili ochotu pomôcť s obnovou Pásma Gazy. Svetová banka a OSN zároveň dokončujú nový odhad nákladov, ktorý dosahuje 70 miliárd dolárov.

Generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iwealová potvrdila, že ministri a zástupcovia Medzinárodného menového fondu rokovali o výzvach spojených s obnovou Gazy. Uviedla, že medzinárodné spoločenstvo víta prímerie a dúfa v pokojný vývoj situácie.

Podľa údajov OSN denné dodávky potravín po prímerí dosahujú približne 560 ton, čo nestačí na pokrytie potrieb obyvateľstva. Zástupca Rozvojového programu OSN Haoliang Xu oznámil, že plánovanie rekonštrukčnej konferencie pokračuje, no termín zatiaľ nestanovili.

Predchádzajúci odhad obnovy územia bol 50 miliárd dolárov, no rozsah škôd a potreba odstrániť viac než 60 miliónov ton sutín zvyšujú celkové náklady na rekonštrukciu.

(reuters, sie)

  |  

EÚ zvažuje využiť ruské aktíva na nákup lokálnych zbraní pre Ukrajinu

Európska únia diskutuje o návrhu, podľa ktorého by pôžička pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur, pochádzajúca zo zmrazených ruských aktív, mohla smerovať najmä na nákup zbraní vyrábaných v Európe. Vyplýva to z dokumentu, ktorý získala agentúra AFP.

Európska komisia predstavila plán, ako využiť približne 200 miliárd eur z aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú momentálne zaistené v rámci EÚ. Cieľom návrhu je poskytnúť Kyjevu ďalšie finančné prostriedky v jeho boji proti Rusku.

O návrhu budú lídri členských krajín rokovať na nadchádzajúcom samite. Väčšinu zmrazených aktív spravuje organizácia Euroclear v Belgicku, pričom belgická vláda požaduje spoločné záruky od partnerov v Únii.

Dokument uvádza, že hlavnú časť prostriedkov by mali získať európske obranné podniky, zatiaľ čo zvyšok by mohol smerovať na podporu ukrajinského rozpočtu. Časť peňazí by teoreticky mohla pokryť aj nákup zbraní zo Spojených štátov. Európska komisia zároveň vyzýva krajiny G7, aby prijali podobný postup pri zaobchádzaní so zmrazenými ruskými aktívami.

(tasr, sie)

  |  

Trump: Putin prejavil záujem o koniec vojny, o Tomahawkoch bude reč

Vo Washingtone sa v piatok konalo spoločné stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Na tlačovej konferencii pred spoločným rokovaním Trump naznačil, že Putin prejavuje záujem o ukončenie konfliktu. Ako miesto samitu s ním vybral Maďarsko, pretože obaja majú dobré vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Trump potvrdil, že na stretnutí so Zelenským bude riešiť možné dodanie rakiet Tomahawk Ukrajine a ďalšiu vojenskú pomoc. Dúfa však, že vojnu sa podarí ukončiť bez použitia týchto zbraní, lebo ani USA ich nemajú v dostatočnom množstve. Zopakoval svoje presvedčenie, že obe strany chcú mierovú dohodu.

Zelenskyj vyzdvihol, že Ukrajina potrebuje prímerie, bezpečnostné záruky a výrazné zbrojné posilnenie vrátane rakiet dlhého doletu, lebo má najmä drony. Prezident Ukrajiny zdôraznil, že má dôveru v Trumpovu podporu a verí, že ich spoločné rokovania prinesú pokrok k mierovému riešeniu.

(reuters, sie)