Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Bratislave vysvätili Pavla Šajgalíka za ordinára ozbrojených zložiek

Pavla Šajgalíka v sobotu vysvätili za biskupa a stal sa novým ordinárom Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Slávnostnú liturgiu viedol jeho predchodca František Rábek, pričom spolusvätiteľmi boli arcibiskupi Bernard Bober a Stanislav Zvolenský.

Šajgalíka vymenoval do funkcie pápež Lev XIV. koncom mája tohto roka. Nový biskup pôsobí v pastorácii od roku 1993, keď bol vysvätený za kňaza.

Od toho roku do 2005 zastával viaceré úrady v Slovenskej provincii rádu menších bratov kapucínov. V roku 2004 pôsobil ako policajný kaplán v Bratislave v ozbrojených silách. V rokoch 2006 až 2019 bol členom kňazskej rady. Dosiahol aj doktorát z pastorálnej teológie na Viedenskej univerzite. Pôsobil aj ako nemocničný kaplán v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

V Ordinariáte Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky pôsobil aj ako zástupca vikára, policajný dekan v Bratislave a člen prípravnej komisie synody ordinariátu. Od roku 2019 bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie vo Švajčiarsku s bydliskom v Zürichu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Teherán oznámil koniec jadrovej dohody. Tvrdí, že ostáva otvorený diplomacii

Irán v sobotu vyhlásil, že už nie je viazaný obmedzeniami týkajúcimi sa jeho jadrového programu po vypršaní prelomovej 10-ročnej dohody medzi ním a svetovými mocnosťami. Teherán pritom zopakoval svoj „záväzok k diplomacii“.

Ako podotkol portál Alarabiya, iránske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení v deň skončenia platnosti dohody zhodnotilo, že „všetky ustanovenia dohody z roku 2015 vrátane obmedzení iránskeho jadrového programu a súvisiacich mechanizmov považujú za ukončené“.

Túto dohodu, ktorá obmedzovala iránske obohacovanie uránu výmenou za zrušenie sankcií, v minulých rokoch oslabilo najmä odstúpenie USA pod vedením Donalda Trumpa ešte v roku 2018. V reakcii Teherán postupne znižoval spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a rozširoval svoje jadrové aktivity.

Podľa Británie, Nemecka a Francúzska, ktoré sú rovnako ako Čína a Rusko stranami dohody, si Irán vytvoril zásoby uránu až zhruba 40-násobne vyššie ako bolo povolené.

Šéf Bieleho domu v júli tohto roka varoval, že ak Irán opäť začne s vývojom, USA zasiahnu „rýchlejšie, ako by ste mávli rukou“.

(max)

Minúta  |  

Slovenský pas silnie. Postačí už aj na cestu do Juhoafrickej republiky

Slovenskí občania už môžu cestovať do Juhoafrickej republiky bez potreby víz, a to na krátkodobé pobyty do 90 dní. Bezvízový režim sa vzťahuje na všetky druhy slovenských cestovných pasov.

„Ide o ďalší výsledok úspešnej slovenskej zahraničnej politiky na všetky svetové strany, v rámci ktorej posilňujeme diplomatické vzťahy a dialóg so všetkými krajinami, ktoré o to majú záujem. A prinášame tak konkrétne výhody pre občanov Slovenska, ktorí môžu aktuálne cestovať bez vízovej povinnosti až do 185 krajín sveta,“ zhodnotil šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer).

Slovenský pas aktuálne figuruje na ôsmom mieste v rebríčku Henley Passport Index – oficiálnom celosvetovom rebríčku sily pasov –, pričom od roku 2006 si polepšil o 14 miest. Slovenská diplomacia sa podľa Blanára naďalej snaží rozšíriť zoznam krajín, do ktorých možno cestovať bez víz.

Od minulého roka majú Slováci bezvízový vstup aj do Číny a Vietnamu. Minister deklaroval, že o zavedení bezvízového styku rokujú s ďalšími krajinami.

(tasr, max)

Minúta  |  

Argentínsky politik zomrel po kolapse v živom vysielaní

Hernán Damiani zomrel vo veku 64 rokov po infarkte, ktorý utrpel počas živého televízneho vysielania. Tragédia sa podľa ynetnews stala len niekoľko minút po začiatku politickej diskusie.

Argentínsky politik náhle skolaboval, pričom sa mu okamžite snažili pomôcť hostia relácie vrátane bývalého ministra zdravotníctva, ktorý začal s resuscitáciou. Po prevoze do nemocnice ho lekári vyhlásili za mŕtveho.

Incident zachytili kamery, no televízia vyzvala verejnosť, aby z úcty k rodine nezdieľala záznam. Damianiho telo vystavili v sídle strany Unión Cívica Radical, ktorej bol dlhoročným členom.

Do argentínskeho Národného kongresu nastúpil v roku 2001, kde zastával aj funkciu predsedu výboru pre trestné právo v Kongrese. Predtým pôsobil v zákonodarnom zbore provincie Misiones a neskôr sa stal provinčným prezidentom spomínanej strany.

Kandidoval aj v aktuálnych parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať o necelé dva týždne.

(max)

Minúta  |  

Finančný náskok vysokoškolákov. Vzdelanejší Slováci majú vyššie úspory aj platy

Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú nielen vyššie príjmy, ale aj lepšie finančné návyky. Podľa prieskumu IPSOS pre Finax majú i skúsenosti s investovaním.

Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že absolventi vysokej školy zarábajú v priemere 2 371 eur, čo je o 1 136 viac ako u ľudí so základným vzdelaním. Nezamestnanosť v tejto skupine predstavuje iba dve percentá, zatiaľ čo medzi ľuďmi so základným vzdelaním až 40 percent.

Zároveň si vysokoškolsky vzdelaní ľudia častejšie vytvárajú finančné rezervy – aspoň šesťnásobok mesačných výdavkov má štvornásobne viac vysokoškolákov ako ostatných. Úspory nemá celkovo 30 percent osôb a v prípade tých so základným vzdelaním je to 41 percent. Pri absolventoch vysokých škôl je bez úspor len 16 percent.

Napriek týmto rozdielom ostáva investovanie na Slovensku nízke. Len 20 percent majetku domácností je v akciách a fondoch, v Česku je to o pätnásť percent viac.

Slováci pritom držia až 45 miliárd eur na účtoch s nulovým, respektíve minimálnym výnosom. Finax upozorňuje, že inflácia môže znehodnotiť úspory až o polovicu za 30 rokov. Ideálne je investovať od desať do dvadsať percent mesačného príjmu, no pokojne aj v sume desať eur mesačne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Antibiotiká strácajú účinnosť, WHO varuje pred nárastom úmrtí

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje pred alarmujúcim nárastom rezistencie na antibiotiká. Podľa novej správy, o ktorej píše Guardian, bola v roku 2023 každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia odolná voči bežnej liečbe.

Niektoré antibiotiká stratili až 40 percent účinnosti od roku 2018 proti bežným infekciám krvi, čriev, močových ciest a pohlavne prenosným infekciám.

„Keďže rezistencia na antibiotiká neustále rastie, dochádzajú nám možnosti liečby a ohrozujeme životy najmä v krajinách, kde je prevencia a kontrola infekcií slabá a prístup k diagnostike a účinným liekom je už obmedzený,“ ozrejmil Yvan Hutin, riaditeľ oddelenia WHO pre antimikrobiálnu rezistenciu.

V roku 2021 zomrelo na bakteriálne infekcie na celom svete 7,7 milióna ľudí. Lieková rezistencia prispela k 4,71 miliónu úmrtí.

Správa zároveň zaznamenáva nárast rezistencie voči antibiotikám druhej línie, ako karbapenémy a fluorochinolóny. Odborníci varujú, že infekcie rezistentné voči liekom predbiehajú vývoj nových antibiotík.

WHO odhaduje, že úmrtnosť na antimikrobiálnu rezistenciu môže do roku 2050 vzrásť až o 70 percent. Výzva preto, že nestačí vyvíjať nové lieky. Tie musia byť správne a zamerané na infekcie s najväčším vplyvom na verejné zdravie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.