Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny EÚ volajú po tvrdšom postupe voči nelegálnym migrantom

Skupina 19 krajín EÚ vrátane Slovenska a Nórska žiada Európsku komisiu, aby urýchlene riešila návrat Afgancov nelegálne žijúcich na území Únie.

Výzva, ktorú podpísal aj slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, poukazuje na to, že len dve percentá z viac než 22-tisíc vydaných rozhodnutí o návrate boli v praxi zrealizované.

Podľa signatárov je problémom nemožnosť deportovať aj osoby, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko. Belgická ministerka Anneleen Van Bossuytová zdôraznila potrebu kolektívneho riešenia a navrhla silnejšie zapojenie Frontexu a vytvorenie novej misie EÚ v Afganistane na identifikáciu utečencov.

Výzva žiada aj diplomatické a praktické riešenia vrátane možnosti nútených návratov pre osoby ohrozujúce verejný poriadok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

O rušení Špecializovaného trestného súdu sa diskutuje, potvrdil Michelko

Roman Michelko (SNS) v relácii Sobotné dialógy uviedol, že sa koná diskusia o možnom zrušení Špecializovaného trestného súdu. Bližšie informácie však nateraz povedať nevie. Ak by sa aj súd rušil, je podľa neho nutné mať istotu, že nebudú nasledovať žiadne sankcie.

Narážal tým na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré podľa neho problémom nebolo, no kritizovala ho aj Európska únia. Okrem toho však žiadne praktické kroky nepodnikla.

Progresívne Slovensko v súvislosti s výrokmi predstaviteľov Smeru o rušení Špecializovaného trestného súdu navrhuje predložiť do parlamentu aj návrh uznesenia, ktorým by sa poslanci postavili za nezávislosť tejto inštitúcie.

Podľa poslanca a predsedu poslaneckého klubu SNS Michelka zároveň nie je v súčasnosti reálne hovoriť o ústavnej väčšine, ktorá je potrebná na odsunutie komunálnych volieb z roku 2026 na rok 2027. Ako myšlienku to však podporil a záujem by podľa neho mohlo mať na predĺžení mandátu samosprávnych lídrov aj opozičné KDH.

(max)

Minúta  |  

Michelko: Slovensko nemalo podporiť odporúčanie o treťom pohlaví

Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko vyslovil názor, že Slovensko nemalo podpísať odporúčanie Rady Európy, ktoré sa týka takzvaných intersex osôb a zavedenia ich označenia ako tretieho pohlavia v dokladoch.

V Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase však zdôraznil, že odporúčanie nemá zákonnú záväznosť, a teda ak by aj poslanci Národnej rady SR chceli túto možnosť povoliť na našom území, bola by v rozpore so slovenskou ústavou.

Tú koncom septembra novelizoval zákonodarný zbor a najzvučnejšou zmenou bolo práve zakotvenie existencie dvoch pohlaví.

Michelkov oponent v relácii Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) namietal dvojtvárnosť politiky strany Smer, pod ktorú patrí aj rezort zahraničných vecí. „Buď ste ochranca konzervatívnych hodnôt, a to doma aj vo svete, alebo sa správate ako Smer,“ skonštatoval.

(max)

Minúta  |  

SNS chce meniť rokovací poriadok, prvé čítanie by už neprebiehalo v pléne

Koaličná SNS navrhuje reformu rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorá má priniesť efektívnejší, prehľadnejší a dôstojnejší spôsob prijímania zákonov. Prvé čítanie legislatívnych návrhov by sa mohlo odohrávať v parlamentných výboroch, a nie v pléne. Národná rada by sa tak zaoberala až tými návrhmi, ktoré by získali podporu aspoň jedného prideleného výboru. Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Andreja Danka Zuzana Škopcová.

Cieľom pripravovanej zmeny je urýchliť legislatívny proces, zabrániť zneužívaniu rokovacieho poriadku na politické obštrukcie a zefektívniť prácu parlamentu, uviedla SNS. Poslanci sa tak podľa strany budú viac venovať obsahu zákonov a menej „zbytočným rečiam“, ktoré brzdia rokovania.

Nový model má zároveň zaviesť možnosť skráteného legislatívneho konania priamo rozhodnutím ústavnoprávneho parlamentného výboru. To podľa SNS prinesie rýchlejšie prijímanie zákonov v naliehavých situáciách.

Strana tvrdí, že reforma má zabrániť chaosu, prekrikovaniu a obštrukciám, ktoré spomaľujú chod parlamentu. Zavedením jasného systému prerokúvania sa podľa SNS zvýši dôvera občanov v prácu parlamentu a posilní sa vážnosť zákonodarnej moci.

(tasr)

Minúta  |  

V Bratislave vysvätili Pavla Šajgalíka za ordinára ozbrojených zložiek

Pavla Šajgalíka v sobotu vysvätili za biskupa a stal sa novým ordinárom Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Slávnostnú liturgiu viedol jeho predchodca František Rábek, pričom spolusvätiteľmi boli arcibiskupi Bernard Bober a Stanislav Zvolenský.

Šajgalíka vymenoval do funkcie pápež Lev XIV. koncom mája tohto roka. Nový biskup pôsobí v pastorácii od roku 1993, keď bol vysvätený za kňaza.

Od toho roku do 2005 zastával viaceré úrady v Slovenskej provincii rádu menších bratov kapucínov. V roku 2004 pôsobil ako policajný kaplán v Bratislave v ozbrojených silách. V rokoch 2006 až 2019 bol členom kňazskej rady. Dosiahol aj doktorát z pastorálnej teológie na Viedenskej univerzite. Pôsobil aj ako nemocničný kaplán v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

V Ordinariáte Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky pôsobil aj ako zástupca vikára, policajný dekan v Bratislave a člen prípravnej komisie synody ordinariátu. Od roku 2019 bol duchovným správcom Slovenskej katolíckej misie vo Švajčiarsku s bydliskom v Zürichu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Teherán oznámil koniec jadrovej dohody. Tvrdí, že ostáva otvorený diplomacii

Irán v sobotu vyhlásil, že už nie je viazaný obmedzeniami týkajúcimi sa jeho jadrového programu po vypršaní prelomovej 10-ročnej dohody medzi ním a svetovými mocnosťami. Teherán pritom zopakoval svoj „záväzok k diplomacii“.

Ako podotkol portál Alarabiya, iránske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení v deň skončenia platnosti dohody zhodnotilo, že „všetky ustanovenia dohody z roku 2015 vrátane obmedzení iránskeho jadrového programu a súvisiacich mechanizmov považujú za ukončené“.

Túto dohodu, ktorá obmedzovala iránske obohacovanie uránu výmenou za zrušenie sankcií, v minulých rokoch oslabilo najmä odstúpenie USA pod vedením Donalda Trumpa ešte v roku 2018. V reakcii Teherán postupne znižoval spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a rozširoval svoje jadrové aktivity.

Podľa Británie, Nemecka a Francúzska, ktoré sú rovnako ako Čína a Rusko stranami dohody, si Irán vytvoril zásoby uránu až zhruba 40-násobne vyššie ako bolo povolené.

Šéf Bieleho domu v júli tohto roka varoval, že ak Irán opäť začne s vývojom, USA zasiahnu „rýchlejšie, ako by ste mávli rukou“.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.