Preskočiť na obsah
  |  

MMF volá pri zhabaní zmrazených ruských aktív po opatrnosti

Medzinárodný menový fond (MMF) upozorňuje západné krajiny na potrebu opatrnosti pri rozhodovaní o využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny.

Fond aktuálne neprijíma konkrétny postoj k spôsobom financovania Kyjeva z týchto zdrojov, no odporúča dôkladne preveriť právny rámec a zvážiť možné dôsledky na globálny finančný systém.

Ako uviedol riaditeľ európskeho oddelenia Medzinárodného menového fondu Alfred Kammer, krajiny by mali hľadať pevné právne opodstatnenie svojich krokov. Komisár pripomenul, že toto je výlučne odporúčanie.

Európska komisia medzitým predstavila návrh na použitie približne 200 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Väčšina plánovanej sumy vo výške 140 miliárd eur by podľa Bruselu smerovala na nákup európskych zbraní pre Ukrajinu. Komisia vyzýva aj ostatné štáty skupiny G7, aby postupovali podobným spôsobom.

Malo by ísť o akúsi vynútenú "pôžičku" s nulovým úrokom, ktorú by nakoniec vlastne splácali Rusi. Kyjev by totiž pôžičku splatil až po skončení vojny a z peňazí Ruska prostredníctvom zaplatených reparácií.

Kľúčovú časť týchto aktív eviduje organizácia Euroclear v Belgicku. Belgická vláda žiada od partnerov v Európskej úniegarancie, že sa spoločne zapoja do zodpovednosti, ktorá z týchto rozhodnutí vyplynie.

(tasr, sie)

  |  

Hraničný priechod Rafah ostáva uzavretý, Egypt stále nevie Gaze pomôcť

V Pásme Gazy ostáva humanitárna pomoc nedostatočná a egyptská verejnosť žiada opätovné otvorenie hraničného priechodu Rafah. Informuje o tom portál Africanews.

Výzvy na sprístupnenie tejto dôležitej brány na doručenie pomoci prichádzajú v čase, keď izraelská armáda potvrdila letecké útoky v palestínskom meste na hranici s Egyptom.

Podľa plánu prvého kola prímeria medzi Izraelom a Hamasom mal Tel Aviv obnoviť prevádzku Rafahu už v stredu. Mnohí Egypťania, najmä v Káhire, vyjadrujú solidaritu s Palestínčanmi v Gaze a zdôrazňujú, že otvorenie tejto cesty môže zachrániť životy. „Toto je želanie všetkých Egypťanov už dva roky – aby sa hranice otvorili a pomoc prúdila do Gazy, aby sa skončila humanitárna kríza,“ uviedla jedna z obyvateliek Káhiry.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že otvorenie hraničného priechodu bude podmienené vydaním tiel zosnulých rukojemníkov zo strany Hamasu.

Izrael aj militantné hnutie sa už niekoľko dní navzájom obviňujú z porušovania prímeria. Humanitárna situácia v Gaze zostáva kritická. Podľa amerických zdrojov Reuters by sa mal hraničný priechod Rafah opäť otvoriť v pondelok ráno.

(sie)

  |  

Lúpež v parížskom Louvri: páchatelia vzali osem cenných predmetov

V nedeľu došlo v Paríži k lúpeži v známom múzeu Louvre, kde páchatelia vzali osem cenných predmetov. Deviaty exponát, ktorý sa pokúsili odcudziť, polícia našla priamo na mieste incidentu. Informovala o tom parížska prokurátorka Laure Beccuauová, ktorá o prípade hovorila aj v televízii BFM.

Polícia preverovala aj bezpečnosť známeho diamantu Regent, ktorý sa nachádza v tej istej galérii, kde zlodeji vyčíňali. Páchateľom sa však tento drahokam ukradnúť nepodarilo. Odhadovaná hodnota diamantu Regent podľa aukčného domu Sotheby’s dosahuje viac ako 51 miliónov eur.

Vyšetrovatelia zatiaľ zverejnili iba základné informácie o krádeži. Zatiaľ nešpecifikovali identitu páchateľov ani typy a hodnotu ukradnutých predmetov.

Louvre patrí medzi najznámejšie múzeá sveta a v minulosti už čelil viacerým bezpečnostným incidentom. Polícia pokračuje vo vyšetrovaní v snahe vypátrať páchateľov a objasniť okolnosti prípadu.

(reuters, sie)

  |  

Izrael zastavuje pomoc pre Gazu. Dôvodom je údajné porušenie prímeria

Izraelská vláda pozastaví dodávky humanitárnej pomoci do pásma Gazy, informovali v nedeľu viaceré izraelské médiá. Dôvodom tohto rozhodnutia je údajné porušenia prímeria, ku ktorému sa obe strany predtým zaviazali, zo strany Hamasu.

Podľa dostupných správ sa obmedzenie týka všetkých foriem pomoci, ktoré izraelské orgány doteraz umožňovali prepravovať na územie Gazy.

Zástupcovia izraelskej vlády neuviedli, dokedy bude opatrenie platiť, ani za akých podmienok by mohlo dôjsť k jeho zrušeniu. Situácia na Blízkom východe zostáva napätá, pričom medzinárodné organizácie upozorňujú na riziko zhoršenia humanitárnej krízy v pásme Gazy. Izraelské médiá očakávajú, že vláda v najbližších dňoch poskytne ďalšie informácie o plánovaných krokoch.

(reuters, sie)

  |  

Ukrajina predložila USA návrhy na energetické projekty

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina predložila Spojeným štátom konkrétne návrhy na projekty medzivládnej a verejno-súkromnej spolupráce v oblasti plynárenskej infraštruktúry a jadrovej energetiky. Informuje o tom denník Ukrainska pravda.

Spojené štáty potvrdili ochotu dodávať Európe plyn a ropu, ktoré majú nahradiť ruské energie. Zelenskyj poukázal na to, že Európa môže dosiahnuť energetickú nezávislosť najmä vďaka spolupráci s ukrajinským regiónom, ktorý disponuje vhodnými kapacitami a infraštruktúrou.

V súčasnosti predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov pracujú na detailoch spoločných energetických projektov.

Prezident informoval, že Ukrajina dosiahla významné výsledky aj v spolupráci so Slovenskom, USA a ďalšími partnermi.

(sie)

  |  

Húsíovia zajali 20 zamestnancov OSN v jemenkej metropole Saná

Iránom podporovaní húsíjskí povstalci v Jemene zadržali v nedeľu 20 zamestnancov Organizácie Spojených národov v meste Saná. Medzi zadržanými je päť Jemenčanov a 15 medzinárodných pracovníkov. Ďalších 11 osôb prepustili húsíovia po výsluchu.

Zadržanie potvrdil hovorca predstaviteľa OSN pre Jemen Jean Alam s tým, že incident sa odohral v zariadení v juhozápadnej časti hlavného mesta.

Podľa denníka Guardian ide o druhý útok na areál OSN v Saná za posledných 24 hodín. Organizácia OSN je v kontakte s húsíjskymi povstalcami a ďalšími zainteresovanými stranami, aby dosiahla čo najrýchlejšie prepustenie svojich zamestnancov a obnovila kontrolu nad zariadením.

Iný predstaviteľ OSN uviedol, že povstalci zhabali v zariadení všetky komunikačné prostriedky, vrátane telefónov, počítačov a serverov. Zadržaní zamestnanci pôsobia v rôznych agentúrach OSN — Svetovom potravinovom programe, Detskom fonde UNICEF a Úrade pre humanitárne záležitosti.

Podľa agentúry AP húsíovia vykonávajú razie proti OSN a iným medzinárodným inštitúciám opakovane. Doteraz zadržali viac než 50 pracovníkov OSN, pričom ich obviňujú zo špionáže, čo organizácia dôrazne odmieta.

(tasr, sie)