Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Veľká Británia rozšíri právomoci armády na zostrelenie dronov

Britské jednotky dostanú nové právomoci na zostreľovanie dronov, ktoré predstavujú hrozbu pre vojenské základne, uviedol denník Telegraph s odvolaním sa na pripravované oznámenie ministra obrany Johna Healeyho.

Ide o súčasť širšieho plánu na posilnenie obrany kľúčovej vojenskej infraštruktúry v čase rastúcej hrozby z Ruska.

Doteraz mohli britskí vojaci zostreliť dron len za výnimočných okolností. Nový návrh im však umožní využívať „kinetickú možnosť“, teda fyzické zneškodnenie dronu, a to priamo na mieste. Okrem sledovania a rušenia tak pribudne aj možnosť rázneho zásahu.

Právomoci sa zatiaľ budú vzťahovať len na vojenské objekty, vláda už ale zvažuje ich rozšírenie aj na ďalšie citlivé lokality, ako sú letiská.

Monitorovacia služba Enigma od 16. septembra spozorovala v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Nemecku najmenej 18 podozrivých dronov. Mnohé, avšak nie všetky, v blízkosti letísk. Aj keď Moskva účasť popiera, podozrenie z organizovaných vpádov bezpilotných lietadiel padá najmä na Rusko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Reuters: Trump tlačil na Zelenského, aby vydal časť územia Rusku

Počas piatkového stretnutia s Volodymyrom Zelenským Donald Trump navrhol, aby sa Ukrajina vzdala časti svojho územia Rusku výmenou za prímerie, čo podľa dvoch zdrojov oboznámených s diskusiou sklamalo ukrajinskú delegáciu.

Americký prezident nateraz nepotvrdil ani vyhovenie žiadosti Kyjeva o dodanie rakiet Tomahawk a naznačil, že by mohol ponúknuť bezpečnostné záruky aj Moskve, čo ukrajinská delegácia údajne považovala za mätúce.

Trump podľa zdrojov tlačil na prímerie „tam, kde sú“, teda na súčasných frontových líniách. Tvrdil, že Rusko už ovláda 78 percent sporných území. Na priamu otázku, či žiadal odovzdanie Donbasu, odpovedal záporne.

Navrhovaná výmena území - Donbas za časti Záporožia a Chersonu - údajne vychádza z telefonátu s Vladimirom Putinom deň predtým. S tým sa má šéf Bieleho domu osobne stretnúť čoskoro v Budapešti.

Ukrajinci považujú takýto návrh za strategicky neprijateľný a „samovražedný“ krok. Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff údajne návrh intenzívne presadzoval tiež.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nákladné lietadlo v Hongkongu zrazilo hliadku, dve osoby zomreli

Dvaja zamestnanci bezpečnostnej služby letiska v Hongkongu zomreli po tom, čo nákladné lietadlo Boeing 747, prichádzajúce z Dubaja, pri pristávaní zišlo z dráhy a zrazilo ich hliadkové vozidlo.

Lietadlo prevádzkované tureckou spoločnosťou ACT Airlines v mene spoločnosti Emirates po náraze skončilo čiastočne ponorené v mori. Všetci štyria členovia posádky prežili.

Podľa predstaviteľov letiska sa hliadkové vozidlo nachádzalo mimo samotnej dráhy a nepohybovalo sa v jej priestore. Lietadlo však po pristátí náhle odbočilo doľava, čo viedlo k zrážke.

Záznamy letovej prevádzky neuvádzajú žiadnu predbežnú žiadosť pilota o pomoc. Ide o najzávažnejší incident na hongkonskom letisku za vyše 25 rokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

India popiera rozhovor o rope s Trumpom, ten pripomína „masívne“ clá

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že indický premiér Naréndra Módí mu sľúbil zastavenie nákupov ruskej ropy. Zároveň varoval, že Nové Dillí bude naďalej platiť „masívne“ clá, ak tak neurobí. India neskôr poprela, že by sa takýto rozhovor medzi lídrami odohral.

Ruská ropa bola pre Trumpa jedným z hlavných dráždivých faktorov v dlhotrvajúcich obchodných rokovaniach s Indiou. Polovica jeho 50-percentných ciel na indický tovar je odvetou za tieto nákupy. Americká vláda uviedla, že príjmy z ropy financujú ruskú vojnu na Ukrajine.

India sa stala najväčším odberateľom ruskej ropy po tom, čo Západ po invázii na Ukrajinu uvalil sankcie na Moskvu.

Podľa úradníka Bieleho domu India údajne znížila dovoz ruskej ropy na polovicu, no tamojšie zdroje tvrdia, že takýto pokles zatiaľ nenastal. Objednávky na novembrové a decembrové dodávky už boli zadané.

Aktuálne odhady firmy Kpler ukazujú, že indický dovoz ruskej ropy má v októbri vzrásť o 20 percent na 1,9 milióna barelov denne.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael po útokoch obnovil prímerie v Pásme Gazy

Izraelská armáda v nedeľu obnovila prímerie v Pásme Gazy po sérii vzdušných útokov na pozície palestínskeho hnutia Hamas. Podľa oficiálneho vyjadrenia armády IDF (Izraelské obranné sily) sa tým riadia pokynmi politických predstaviteľov a reagujú na údajné porušenia prímeria zo strany Hamasu.

V nedeľu ráno došlo podľa izraelských zdrojov k narušeniu prímeria útokom v okolí Rafahu na juhu pásma. Izrael odpovedal leteckými údermi najmä na stredné a južné oblasti Gazy. Hamas tieto obvinenia odmietol.

Bojové akcie si podľa informácií izraelskej armády vyžiadali smrť dvoch izraelských vojakov. Naopak, civilná ochrana v Pásme Gazy pod kontrolou Hamasu hlásila najmenej 33 obetí na palestínskej strane v dôsledku izraelských útokov.

Izraelský bezpečnostný predstaviteľ informoval, že Izrael pozastavil dodávky humanitárnej pomoci pre Gazu až do odvolania v reakcii na údajné porušenie prímeria.

(tasr, sie)

Minúta  |  

MMF volá pri zhabaní zmrazených ruských aktív po opatrnosti

Medzinárodný menový fond (MMF) upozorňuje západné krajiny na potrebu opatrnosti pri rozhodovaní o využití zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny.

Fond aktuálne neprijíma konkrétny postoj k spôsobom financovania Kyjeva z týchto zdrojov, no odporúča dôkladne preveriť právny rámec a zvážiť možné dôsledky na globálny finančný systém.

Ako uviedol riaditeľ európskeho oddelenia Medzinárodného menového fondu Alfred Kammer, krajiny by mali hľadať pevné právne opodstatnenie svojich krokov. Komisár pripomenul, že toto je výlučne odporúčanie.

Európska komisia medzitým predstavila návrh na použitie približne 200 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Väčšina plánovanej sumy vo výške 140 miliárd eur by podľa Bruselu smerovala na nákup európskych zbraní pre Ukrajinu. Komisia vyzýva aj ostatné štáty skupiny G7, aby postupovali podobným spôsobom.

Malo by ísť o akúsi vynútenú "pôžičku" s nulovým úrokom, ktorú by nakoniec vlastne splácali Rusi. Kyjev by totiž pôžičku splatil až po skončení vojny a z peňazí Ruska prostredníctvom zaplatených reparácií.

Kľúčovú časť týchto aktív eviduje organizácia Euroclear v Belgicku. Belgická vláda žiada od partnerov v Európskej úniegarancie, že sa spoločne zapoja do zodpovednosti, ktorá z týchto rozhodnutí vyplynie.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.