Preskočiť na obsah
  |  

Investori prejavili záujem o slovenské dlhopisy, dopyt bol trojnásobný

Slovensko si v októbrovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 499,3 milióna eur, pričom dopyt investorov takmer trojnásobne prevýšil ponuku. Informovala o tom v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

Najväčší objem, 191,3 milióna eur, predstavovali dlhopisy so splatnosťou v roku 2035 s priemerným výnosom 3,29 percenta.

Druhým najväčším segmentom boli dlhopisy splatné v roku 2031, ktorých štát predal za 115 miliónov eur pri výnose 2,84 percenta. Najvyšší úrok, až 4,12 percenta, dosiahli dlhopisy so splatnosťou v roku 2047, z ktorých sa predalo za 100 miliónov eur. Poslednou položkou boli dlhopisy so splatnosťou v roku 2036 v objeme 93 miliónov eur a výnosom 3,42 percenta.

V septembrovej aukcii si štát požičal 512 miliónov eur, pričom vtedy bol záujem investorov ešte vyšší, a to až štvornásobok ponuky. Vtedajšie úroky sa pohybovali od 3,18 do 4,04 percenta.

(tasr, max)

  |  

Szijjártó: Európske politické elity podporujú pokračovanie konfliktov

Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó zverejnil informácie o rokovaniach Rady EÚ pre energetiku a zahraničných vecí v Luxemburgu, informuje Magyar Nemzet. Podľa Szijjártóa sa stretnutia venovali otázkam vojny na Ukrajine, konfliktu na Blízkom východe a energetickej bezpečnosti Európy.

Szijjártó tvrdí, že európske štáty namiesto podpory mierových rokovaní uprednostňujú vojenské riešenia.

Minister konštatoval, že viaceré politické elity podporujú pokračovanie konfliktov, hoci Budapešť pripravuje mierový samit. Zároveň si myslí, že existuje šanca na to, že zástupcovia Európskej únie budú mať záujem prekaziť samit amerického prezidenta Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, ktorý sa má konať už čoskoro.

Rovnako upozornil na snahu presmerovať financie určené na obranu členských krajín na vyzbrojovanie Ukrajiny.

V oblasti energetiky minister priblížil návrh na zákaz dovozu ruských energetických zdrojov. Podľa neho takýto krok nemá odborné ani ekonomické opodstatnenie a ohrozí stabilitu dodávok do Maďarska. Poukázal tiež na riziko závislosti od jedinej trasy, čo môže zvýšiť náklady a znížiť bezpečnosť.

(sie)

  |  

Slovensko podporí vstup Ukrajiny do EÚ aj sankcie, potvrdil Blanár

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár oznámil, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie, ak bude krajina spĺňať všetky stanovené podmienky.

Po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu zdôraznil, že viaceré členské štáty majú výhrady, ktoré je potrebné zohľadniť. Slovensko zároveň podporuje pokračovanie ukrajinských reforiem.

Blanár potvrdil, že Slovensko podporí nový balík sankcií Európskej únie proti Rusku pod podmienkou, že neprinesie negatívny vplyv na domácu ekonomiku. Zmienil potrebu revízie zákazu áut so spaľovacím motorom po roku 2035 aj opatrenia na stabilizáciu cien energií. Väčšina slovenských návrhov bola podľa ministra akceptovaná.

Slovenská vláda minulý týždeň rokovala s Ukrajinou o dodávkach elektrickej energie, humanitárnych programoch či otvorení školy pre ukrajinské deti. Blanár informoval aj o ďalšej pripravovanej evakuácii pacientov z Pásma Gazy do Írska.

Rada EÚ diskutovala aj o situácii v Moldavsku, Sudáne a Gruzínsku. Slovensko ponúka expertnú pomoc pri rokovaniach o vstupe týchto krajín do Európskej únie.

(tasr, sie)

  |  

Jakab: Verejné financie na Slovensku dosiahli najhorší stav za 15 rokov

Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko – Za ľudí) upozornil, že verejné financie Slovenska sú v najhoršom stave za posledných 15 rokov. Na tlačovej konferencii v Národnej rade Slovenskej republiky reagoval na najnovšiu notifikáciu Štatistického úradu SR, ktorá potvrdila výrazný nárast dlhu a deficitu štátu.

Na konci roka 2024 dosiahol dlh verejnej správy 77,7 miliardy eur, čo zodpovedá 59,7 percentám HDP. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástol dlh o 8,8 miliardy eur. Deficit verejných financií predstavoval 7,2 miliardy eur, teda 5,5 percenta HDP – o 0,6 miliardy viac než v minulom roku.

Jakab poukázal na rekordné tempo zadlžovania Slovenska pod súčasnou vládou, ktoré podľa jeho prepočtov dosahuje až sedem miliárd eur ročne. V porovnaní s predošlými krízovými rokmi je toto tempo takmer dvojnásobné. Zároveň pripomenul, že predchádzajúce vlády počas pandémie, energetickej a utečeneckej krízy hospodárili zodpovednejšie.

V najbližších týždňoch sa očakáva zverejnenie hodnotení ratingových agentúr, ktoré by podľa Jakabových slov mohli priniesť nárast úrokových sadzieb a ďalšie zvýšenie dlhu Slovenska.

(tasr, sie)

  |  

Zelenskyj pocestuje na rokovanie koalície ochotných do Londýna

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi Londýn, kde sa v piatok uskutoční stretnutie štátov zoskupených v „koalícii ochotných“. Táto koalícia združuje krajiny, ktoré deklarovali poskytnutie bezpečnostných záruk a posilnenie podpory Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcim konfliktom.

Zelenského účasť potvrdil zdroj oboznámený s organizáciou podujatia pre agentúru Reuters. Podľa vyjadrenia Zelenského, ktoré zverejnil na platforme X čaká prezidenta v priebehu aktuálneho týždňa viacero rokovaní a diplomatických stretnutí na území Európy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že koordinácia podpory Ukrajiny prebehne v rámci piatkového zasadnutia v Londýne. Svoju informáciu poskytol novinárom počas pracovného rokovania lídrov štátov Stredomoria v Slovinsku.

Cieľom zasadnutia je podľa Macrona hľadanie ďalších možností koordinovanej pomoci a definovanie konkrétnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zo strany medzinárodných spojencov.

(reuters, sie)

  |  

Polícia v Hnúšti zasahuje pre neoprávnenú držbu chemických bojových látok

Enviropolícia v pondelok vykonala zaisťovacie úkony v bývalých chemických závodoch v Hnúšti pre neoprávnenú držbu vysokorizikových chemických látok a chemických bojových látok.

Akcia Dexter sa koná za účasti vojakov, kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany a ďalších bezpečnostných zložiek.

Polícia uviedla, že skladovanie týchto látok je v rozpore s právnymi predpismi a ich prítomnosť predstavuje vážnu hrozbu nielen pre bezpečnosť štátu, ale aj pre verejné zdravie. Varovala občanov, aby v prípade výskytu nebezpečných materiálov informovali políciu na čísle 158.

Nedovolená výroba a držanie uvedených látok sa považuje za zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na šesť rokov.

Chemické závody v Hnúšti fungovali od 20. rokov minulého storočia. Podnik začínal výrobou dreveného uhlia, neskôr sa rozšíril o produkciu lakov, farieb, formaldehydu či lekárskeho chloroformu. V 60. rokoch fabriku premenovali na Slovenské lučobné závody, kde vyrábali tiež výrobky z gumy a vojenské detekčné pomôcky. Svoju činnosť ukončila v roku 2005 konkurzom.

(tasr, sie)