Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf Gazpromu očakáva, že globálna spotreba plynu dosiahne nový rekord

Ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že svetová spotreba plynu v tomto roku prekročí vlaňajšiu rekordnú úroveň a do roku 2030 vzrastie na 4,7 bilióna kubických metrov.

Pre televíznu stanicu Rossija 24 to uviedol v pondelok generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Alexej Miller.        

Šéf Gazpromu dodal, že architektúra svetového trhu s plynom sa v najbližšej budúcnosti bude formovať pod vplyvom Ruska a Číny.

„Ak hovoríme o regionálnom aspekte, architektúru trhu so zemným plynom bude v najbližšej budúcnosti bezpochyby určovať najväčší producent zemného plynu, ktorým je Rusko, a najväčší spotrebiteľ zemného plynu, ktorým je Čína,“ vysvetlil Miller.

(tasr, tass, est)

Minúta  |  

Žiga bude v dovolaní korupčnej kauzy namietať proti nemožnosti konfrontácie so Slobodníkom

Podnikateľ Štefan Žiga a jeho obhajca Marek Para oznámili, že v dovolacom konaní budú žiadať zrušenie právoplatného rozsudku v kauze podplácania bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka.

Tvrdia, že Žigovi nebol umožnený prístup ku všetkým dôkazom a jeho právo na obhajobu bolo porušené.

Žiga podľa svojich slov očakával možnosť konfrontácie so Slobodníkom, ktorého výpovede označil za rozporné a meniacie sa. Pripomenul, že už ho v skoršej výpovedi v kauze Valčeky priamo zbavil podozrenia z korupcie, no súd tento dôkaz nepripustil.

Advokát Para dodal, že cieľom dovolania nie je výška trestu, ale spôsob, akým bol proces vedený.

Najvyšší súd SR pred dvoma týždňami potvrdil Žigovi peňažný trest 100-tisíc eur za podplácanie. V prípade nezaplatenia mu hrozí ročné väzenie. Obžaloba hovorí o úplatkoch v hodnote najmenej 85-tisíc eur v rokoch 2016 až 2020, výmenou za informácie a beztrestnosť. Žiga vinu odmieta.

(tasr, max)

Minúta  |  

ZMOS volá po prísnejších trestoch za drobné krádeže

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) chce sprísniť Trestný zákon a umožniť prísnejšie postihy za drobné krádeže, ktoré dnes riešia len ako priestupky. Podľa zväzu sa bezpečnostná situácia v mestách a obciach zhoršuje, policajtov je málo a páchatelia sú čoraz drzejší.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik chce so šéfom rezortu spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) diskutovať o znížení hranice škody zo 700 eur a o zavedení princípu „Trikrát a dosť“. Ten by z priestupku urobil trestný čin, ak by sa páchateľ dopustil drobnej krádeže trikrát.

Starostovia upozorňujú, že počet policajtov je v mnohých regiónoch nižší o tretinu či polovicu oproti plánovaným stavom. Ľudia preto často ani nenahlasujú drobné krádeže, keďže polícia prichádza neskoro a sankcie sú len symbolické.

ZMOS tiež varuje, že rozpočtové škrty môžu obmedziť činnosť mestských polícií a ohroziť projekty ako Miestna občianska poriadková služba, ktorá zlepšila situáciu v problémových komunitách.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Zacharová: Hlas ľudí z regiónov má hodnotu ako hlas veľkých mimovládok

Občianska spoločnosť je viac ako „zopár samozvaných strážcov demokracie“, uviedla splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová v pondelok na medzinárodnej konferencii Building Bridges - Enhancing Public Engagement/Budovanie mostov - posilňovanie zapájania verejnosti.

„Občianska spoločnosť, to sú ľudia v regiónoch, to sú učitelia, živnostníčky, mamy na materskej dovolenke, tí, ktorí pomáhajú bez hluku a bez nároku na odmenu, učia naše deti, starajú sa o dôchodcov, chránia prírodu, obnovujú pamiatky, pomáhajú v integrácii zraniteľných skupín. Ale robia to v tichosti, často na úkor vlastného času a takmer vždy bez zahraničných peňazí a bez potlesku. Ich hlas má však rovnakú hodnotu ako hlas tých najväčších organizácií,“ zdôraznila Zacharová.

Podľa jej slov „ľudia, ktorí majú neustále najviac priestoru v médiách“, nedokážu pomenovať problémy Slovenska. „V občianskej spoločnosti nie je miesto pre tých, ktorí stavajú svoju existenciu na útokoch a rozbrojoch. Niektoré organizácie dnes fungujú len preto, aby útočili na vládu, vytvárali napätie, živili nedôveru a chaos, a to je politický aktivizmus maskovaný ako služba verejnosti,“ povedala Zacharová.

Konštatovala, že ciele krajiny by nemali byť krátkozraké, ale zamerané na dlhodobý prospech všetkých ľudí bez ohľadu na to, kde na Slovensku žijú. Opätovne obhajovala novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorá podľa nej priniesla „poriadok, transparentnosť a férové pravidlá“.

(tasr, est)

Minúta  |  

Peskov: Moskva chce rozšíriť strategické vzťahy s Teheránom

Rusko je pripravené prehĺbiť spoluprácu s Iránom vo všetkých oblastiach, oznámil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyhlásenie prichádza v čase rastúceho napätia okolo iránskeho jadrového programu a po nie tak dávnych americko-izraelských útokoch na iránske jadrové zariadenia, ktoré Moskva odsúdila.

Peskov označil tlak zo strany európskych krajín na Teherán za „nadmerný“ a zdôraznil, že situácia je „veľmi komplikovaná“. Rusko považuje Irán za strategického partnera, pričom ich vzťahy podľa Kremľa napredujú „dynamicky“.

Vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina sa má v pondelok stretnúť s tajomníkom Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Alím Laridžáním, necelý týždeň po tom, čo sa Laridžání stretol s kremeľským lídrom a odovzdal mu odkaz od iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Putin a jeho iránsky kolega Masúd Pezeškian podpísali v januári dohodu o strategickom partnerstve, aj keď zmluva neobsahuje doložku o vzájomnej obrane. Moskva tvrdí, že legálne dodáva Teheránu vojenské vybavenie, zatiaľ čo Irán poskytol Rusku drony na použitie vo vojne na Ukrajine.

Moskva zároveň podpísala zmluvu na výstavbu štyroch jadrových elektrární v Iráne za 25 miliárd dolárov prostredníctvom štátnej spoločnosti Rosatom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Orbán: Ak sa skončí vojna na Ukrajine, bude aj chlieb lacnejší

Záujmom Maďarska je, aby budapeštiansky samit amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v otázke ukončenia vojny na Ukrajine bol úspešný. Uviedol to v pondelok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v príspevku na Facebooku.

„Je pekné, že sa Trump a Putin stretnú v Budapešti, ale ako potom zlacnie chlieb?“ položil Orbán otázku a dodal, že v prvých troch rokoch rusko-ukrajinskej vojny stratilo Maďarsko miliardy forintov.

Premiér spresnil, že v uplynulých troch rokoch narástli ceny energií, prudko stúpla aj inflácia, Maďarsko tratilo peniaze aj vplyvom sankcií, pretože tie obmedzili obchodovanie, vzrástli úrokové sadzby štátnych dlhopisov a predražilo sa aj celkové financovanie krajiny.

„Ak sa podarí ukončiť vojnu, toto všetko sa skončí. Maďarská ekonomika si konečne môže vydýchnuť a my sa môžeme vrátiť k predvojnovému rastu. Každý bude zarábať viac a dokonca aj chlieb bude lacnejší,“ dodal Orbán, podľa ktorého Maďarsko má preto zásadný existenčný záujem na úspechu mierového samitu v Budapešti. „Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sa tak stalo!“ uzavrel svoj príspevok ministerský predseda.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.