Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová: Devätnásty balík sankcií voči Rusku nebude posledný

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová na rokovaniach Európskej únie uviedla, že 19. balík sankcií voči Rusku nebude posledný. Zároveň vyzvala Európsku komisiu, aby pripravila nové opatrenia na posilnenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny.

Kallasová poukázala na to, že v ďalšom balíčku sankcií je potrebné prijať účinnejší spoločný a robustnejší postup v boji proti takzvanej „tieňovej flotile“, ktorá umožňuje obchádzanie sankcií Európskej únie na trhu s energetickými surovinami.

K téme plánovaného stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom povedala, že nie je správne takýmto spôsobom vyvíjať tlak na Ukrajinu, pretože v tomto konflikte vystupuje ako obeť.

Podľa jej slov sa diskusia o Ukrajine v Bruseli momentálne zameriava na vylepšenie sankčných opatrení a na cielenú podporu Ukrajiny najmä v oblasti zabezpečenia energetických dodávok a odolnosti voči obchádzaniu sankcií.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Kočner odmieta vinu v prípade daňového podvodu v kauze Donovaly a Báč

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici v pondelok pokračoval proces v kauze Donovaly a Báč, kde za zločin daňového podvodu čelia obžalobe Marian Kočner, Peter Papanek a Jana Šlachtová. Pôvodne v prípade obžalovali štyri osoby, avšak trestné stíhanie voči Jánovi Fottovi zastavili.

Obžaloba sa týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH presahujúcich osem miliónov eur pri predaji nehnuteľností v obci Donovaly medzi viacerými spoločnosťami. Prokurátor Pavel Bella uviedol, že prišlo k prevodom majetku, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie, a nehnuteľnosti naďalej používali tie isté osoby.

Mariana Kočnera zároveň obžaloba viní aj z poškodzovania veriteľa pri verejnej dražbe golfového areálu v Báči, kde škoda dosiahla takmer tri milióny eur. Kočner aj Papanek vyhlásili pred súdom nevinu, Jana Šlachtová sa priznala. V jej prípade je predmetom dokazovania už iba výška trestu.

Obhajca Kočnera Michal Mandzák označil obžalobu za nejasnú a spornú. Všetkým obžalovaným hrozí trest od troch do desiatich rokov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Citlivé dokumenty britskej armády sa údajne objavili na darkwebe

Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva (MoD) preveruje podozrenia, že ruskí hekeri odcudzili stovky citlivých vojenských dokumentov.

Podľa denníka Mail on Sunday a BBC sa tieto súbory objavili na darkwebe a obsahujú informácie o ôsmich základniach Kráľovského letectva a námorníctva, ako aj mená a e-maily zamestnancov rezortu.

Spoločnosť Dodd Group, ktorá zabezpečuje údržbu a stavebné práce, potvrdila incident s ransomvérom, počas ktorého sa tretia strana krátkodobo dostala k časti jej interných systémov. Firma informovala, že okamžite podnikla kroky na obmedzenie útoku a zabezpečenie systémov.

Britské ministerstvo obrany oznámilo, že pre ochranu citlivých informácií nebude poskytovať ďalšie podrobnosti. Vyšetrovanie považuje za aktívne a pokračuje v zlepšovaní bezpečnostných opatrení.

Podľa britskej tlače sú údajne medzi ukradnutými spismi aj informácie o základni RAF Lakenheath, kde pôsobia americké stíhačky F-35. Incident sa stal po sérii ďalších narušení v rezorte obrany, medzi ktorými boli aj úniky osobných údajov afganských občanov presídlených do Spojeného kráľovstva či údaje o britských vojakoch.

(sie)

Minúta  |  

Zomrel slovenský básnik a prekladateľ Jozef Mihalkovič

Vo veku 90 rokov zomrel v pondelok v Modre pri Bratislave slovenský básnik a prekladateľ Jozef Mihalkovič. Úmrtie potvrdila pre TASR autorova nevesta Veronika Šikulová. „Dnes zomrel veľký slovenský básnik, člen Trnavskej skupiny Jozef Mihalkovič,“ oznámila spisovateľka na sociálnej sieti.

Jozef Mihalkovič koncom 50. rokov 20. storočia spolu s Ľubomírom Feldekom, Jánom Stachom a Jánom Ondrušom vytvorili základ takzvanej Trnavskej skupiny básnikov, alebo tiež konkretistov. Išlo o reakciu na vtedajšiu ideologizáciu umenia - konkretizmus mal, ako sa vyjadril Mihalkovič, odmietnuť „ideologické táranie“.

Prvé diela začal publikovať v časopisoch Mladá tvorba a Kultúrny život, knižne debutoval v roku 1962 zbierkou básní Ľútosť. Vo svojich dielach sa zameriaval na vecnosť a konkrétnosť vecí, ktoré vytvárajú jeho životný pocit, názor a skúsenosti.

Do básní vkladal mnoho autobiografických prvkov, venoval sa opisom rodného kraja, rodiny, svojho pracovného prostredia. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z francúzskej a anglickej literatúry, najmä poézie.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Začínajú sa Hanusove dni v Košiciach. Témou je Rok zmierenia

Košice sú od 20. do 23. októbra dejiskom festivalu Košické Hanusove dni, ktorý spája vieru, kultúru a verejný diskurz. Témou tohto ročníka je Rok zmierenia, a teda osobná i spoločenská obnova.

Festival otvorí pondelkové podujatie Spiritualita púštnych otcov v techno-civilizácii dneška o 19:00 na Teologickej fakulte v Košiciach. Diskutovať budú Kyle Washut, rektor Katolíckej vysokej školy z USA, a arcibiskup Cyril Vasiľ.

V utorok budú rozprávať o reforme volebného systému László Gubík a Lucia Gurbáľová. Kyle Washut vystúpi v rámci Katolíckej univerzity v divočine a nasledovať bude Verbum talkshow s témou liturgickej hudby. Vystúpia muzikológ Rastislav Adamko a liturgista Viliam Gurbaľ.

Hlavným hosťom, okrem vyššie menovaného Washuta, je aj vladyka Teodor Macapula, eparchiálny biskup gréckokatolíckej eparchie v Užhorode, ktorý príde v stredu. V rovnaký deň sa v rámci témy Hlinka v Československu predstavia Róbert Letz a Lukáš Frankovič.

Záverečný deň bude patriť Diskusii NM.sk: Ukotvení v búrke - Cesta k vnútornej zrelosti, kde vystúpia Andrej Kačmár a Ivana Mocáková. Na otázku, kto bol naozaj Charlie Kirk, budú hľadať odpoveď Samuel Trizuljak, Michal Lukáč a Dana Sumbalová.

Festival sa koná pod záštitou arcibiskupa Bernarda Bobera a organizuje ho Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ktoré sa zameriava na intelektuálnu formáciu a kresťanskú angažovanosť.

Aktuálne informácie a program nájdu záujemcovia na sociálnych sieťach Hanusových dní.

(max)

Minúta  |  

Šéf Gazpromu očakáva, že globálna spotreba plynu dosiahne nový rekord

Ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že svetová spotreba plynu v tomto roku prekročí vlaňajšiu rekordnú úroveň a do roku 2030 vzrastie na 4,7 bilióna kubických metrov.

Pre televíznu stanicu Rossija 24 to uviedol v pondelok generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Alexej Miller.        

Šéf Gazpromu dodal, že architektúra svetového trhu s plynom sa v najbližšej budúcnosti bude formovať pod vplyvom Ruska a Číny.

„Ak hovoríme o regionálnom aspekte, architektúru trhu so zemným plynom bude v najbližšej budúcnosti bezpochyby určovať najväčší producent zemného plynu, ktorým je Rusko, a najväčší spotrebiteľ zemného plynu, ktorým je Čína,“ vysvetlil Miller.

(tasr, tass, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.