Preskočiť na obsah
  |  

Klub slovenských turistov schválil nové zmluvy pre vysokohorské chaty

Valné zhromaždenie Klubu slovenských turistov v nedeľu 19. októbra schválilo nové nájomné zmluvy pre prevádzkovateľov vysokohorských chát. Chatu pri Zelenom plese povedie Tomáš Petrík, Téryho chatu Tomáš Hvizdák, Zbojnícku chatu Miki Knižka a Chatu pod Rysmi Ján Ševčík. Zmluvy platia do 31. októbra 2030.

Zhromaždenie zdôraznilo, že Klub slovenských turistov má právne aj historické právo určovať nájomcov, keďže klub chaty vybudoval a dlhodobo sa stará o ich údržbu. Členovia zhromaždenia zároveň odmietli tvrdenia Viktora Beránka, bývalého chatára na najvyššie položenej tatranskej chate, a Igora Fabriciusa z Chaty M. R. Štefánika. Podľa klubu tieto vyjadrenia znižujú dôveryhodnosť organizácie.

Klub slovenských turistov vyjadril poľutovanie nad porušovaním súčasnej nájomnej zmluvy zo strany Beránka a upozornil na využívanie popularity pri verejných vyhláseniach o klube. Augustové výberové konanie na nové nájomné zmluvy sprevádzala kritika. Napriek tomu klub poprel, že by boli kandidáti vopred určení alebo že by rozhodovanie ovplyvnil niekto z politikov.

Počas zhromaždenia chceli členovia odovzdať petíciu za odvolanie predsedu Petra Šveca, no organizátori im to neumožnili.

(tasr, sie)

  |  

V dobe rastu napätia vzniklo nové spojenie Pobaltia s Poľskom

V pondelok otvorili novú cestu Via Baltica, ktorá prepája baltské štáty s Poľskom v čase zvýšeného napätia medzi Európou a Ruskom, informáciu priniesol web Delfi.

Trasa prechádza cez úzky koridor medzi Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad, známou ako Suvalský prielom. Tento strategický úsek dlhodobo označujú experti za možný cieľ v prípade útoku Ruska na územie NATO.

Poľský prezident Karol Nawrocki a litovský prezident Gitanas Nausėda počas slávnostného otvorenia označili novú cestu za najdôležitejší koridor v regióne. Vyzdvihli jej význam pre obranu a ekonomiku, pretože umožní prípadné rýchle presuny jednotiek NATO a podporí cezhraničný obchod.

Via Baltica je dlhá približne 970 kilometrov a začína vo Varšave. Pokračuje cez Litvu, Lotyšsko a Estónsko až do Tallinnu. Ide o súčasť európskej trasy E67, ktorá spája Fínsko s Českom. Litovské ministerstvo dopravy plánuje rozšíriť ďalšie úseky smerom na sever.

(sie)

  |  

Fico rokoval v Abú Zabí o spolupráci so Spojenými arabskými emirátmi

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico rokoval v pondelok v Abú Zabí so šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom, prezidentom Spojených arabských emirátov, o posilnení bilaterálnej spolupráce.

Obaja lídri diskutovali o rozšírení spolupráce v oblastiach obchodu, obnoviteľnej energie, inovácií, technológií budúcnosti a kultúry. Venovali sa aj regionálnym a medzinárodným otázkam s dôrazom na podporu dialógu a diplomacie v období kríz.

Počas stretnutia sa zástupcovia oboch krajín zhodli, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie a významné nádeje vkladajú do pripravovaného samitu Trump – Putin v Budapešti.

Delegácie podpísali dohodu o posilnení hospodárskych vzťahov a memorandum o investičných väzbách. Za Slovensko dokumenty podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák, za Spojené arabské emiráty minister pre zahraničný obchod.

Robert Fico vyjadril presvedčenie o spoločnej vôli spolupracovať v oblasti dopravnej infraštruktúry, vrátane projektu prístavu na Dunaji, a tiež v zbrojárskom priemysle. Šejk Ál Nahján prejavil záujem o návštevu Slovenska.

Návšteva slovenskej delegácie v Spojených arabských emirátoch trvala necelých dvadsaťštyri hodín, súčasťou delegácie boli aj ministri obrany, dopravy, pôdohospodárstva a štátni tajomníci ministerstiev zahraničia a hospodárstva.

(tasr, sie)

  |  

Trump: Ukrajina zrejme vojnu proti Rusku nevyhrá, ale možnosť stále existuje

Prezident Spojených štátov Donald Trump vyhlásil v pondelok, že neočakáva víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti Rusku, no pripustil, že táto možnosť stále existuje.

Počas brífingu v Bielom dome skonštatoval, že vojna je nevyspytateľná a v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom sa môže udiať čokoľvek. Zároveň uviedol, že osobne vyzval Rusko, aby ukončilo útoky na civilistov na Ukrajine. Napriek skepticizmu voči šanciam Ukrajiny Trump zdôraznil, že ich víťazstvo nie je úplne vylúčené.

V ten istý deň prezident Trump informoval, že očakáva spravodlivú obchodnú dohodu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Okrem toho oznámil plán na urýchlené dodanie jadrových ponoriek do Austrálie, čím deklaroval snahu zmierniť napätie s Čínou a súčasne posilniť obrannú spoluprácu so spojencom v indo-pacifickom regióne.

Pred rokovaním s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem vo Washingtone Trump uviedol, že Spojené štáty disponujú silnou armádou a očakáva, že obe strany budú s obchodnou dohodou spokojné. Prezident odmietol komentovať správy o tlakoch Pekingu, týkajúcich sa podpory nezávislosti Taiwanu zo strany USA.

(reuters, sie)

  |  

Investori prejavili záujem o slovenské dlhopisy, dopyt bol trojnásobný

Slovensko si v októbrovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 499,3 milióna eur, pričom dopyt investorov takmer trojnásobne prevýšil ponuku. Informovala o tom v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

Najväčší objem, 191,3 milióna eur, predstavovali dlhopisy so splatnosťou v roku 2035 s priemerným výnosom 3,29 percenta.

Druhým najväčším segmentom boli dlhopisy splatné v roku 2031, ktorých štát predal za 115 miliónov eur pri výnose 2,84 percenta. Najvyšší úrok, až 4,12 percenta, dosiahli dlhopisy so splatnosťou v roku 2047, z ktorých sa predalo za 100 miliónov eur. Poslednou položkou boli dlhopisy so splatnosťou v roku 2036 v objeme 93 miliónov eur a výnosom 3,42 percenta.

V septembrovej aukcii si štát požičal 512 miliónov eur, pričom vtedy bol záujem investorov ešte vyšší, a to až štvornásobok ponuky. Vtedajšie úroky sa pohybovali od 3,18 do 4,04 percenta.

(tasr, max)

  |  

Szijjártó: Európske politické elity podporujú pokračovanie konfliktov

Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó zverejnil informácie o rokovaniach Rady EÚ pre energetiku a zahraničných vecí v Luxemburgu, informuje Magyar Nemzet. Podľa Szijjártóa sa stretnutia venovali otázkam vojny na Ukrajine, konfliktu na Blízkom východe a energetickej bezpečnosti Európy.

Szijjártó tvrdí, že európske štáty namiesto podpory mierových rokovaní uprednostňujú vojenské riešenia.

Minister konštatoval, že viaceré politické elity podporujú pokračovanie konfliktov, hoci Budapešť pripravuje mierový samit. Zároveň si myslí, že existuje šanca na to, že zástupcovia Európskej únie budú mať záujem prekaziť samit amerického prezidenta Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom, ktorý sa má konať už čoskoro.

Rovnako upozornil na snahu presmerovať financie určené na obranu členských krajín na vyzbrojovanie Ukrajiny.

V oblasti energetiky minister priblížil návrh na zákaz dovozu ruských energetických zdrojov. Podľa neho takýto krok nemá odborné ani ekonomické opodstatnenie a ohrozí stabilitu dodávok do Maďarska. Poukázal tiež na riziko závislosti od jedinej trasy, čo môže zvýšiť náklady a znížiť bezpečnosť.

(sie)