Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý francúzsky prezident nastúpil do výkonu päťročného trestu

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy si začína v utorok odpykávať päťročný trest odňatia slobody. Súd ho uznal za vinného zo sprisahania s cieľom získať finančné prostriedky na kampaň od líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho. Sarkozy sa stal prvým exprezidentom Francúzska, ktorý nastupuje do väzby od obdobia po druhej svetovej vojne.

Sarkozy odslúži trest vo väznici La Santé v Paríži, kde ho pravdepodobne umiestnia do izolovanej jednotky s vlastnou celou. Vo väzení má povolený prístup k televízii za mesačný poplatok a k telefónu. Sarkozy si vezme tri knihy, medzi nimi Gróf Monte Cristo od Alexandra Dumasa.

Podľa prieskumu z októbra väčšina Francúzov považuje verdikt za nestranný a podporuje okamžité nastúpenie do väzenia, aj napriek odvolaniu. Súdne rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany politických spojencov, no reflektuje posun v prístupe k trestaniu bielych golierov. Prezident Emmanuel Macron sa so Sarkozym stretol pred jeho uväznením.

(reuters, sie)

  |  

NASA otvorila kontrakt na pristávací modul pre meškanie SpaceX

Americká vesmírna agentúra NASA otvorila kontrakt na pristávací modul pre misiu Artemis 3 aj ďalším záujemcom. Dôvodom sú opakované meškania spoločnosti SpaceX pri vývoji lunárneho landera Starship. Aktuálne sa do súťaže môžu zapojiť spoločnosti Blue Origin, Lockheed Martin a ďalší priemyselní hráči.

Novú fázu programu potvrdil dočasný riaditeľ NASA Sean Duffy, ktorý uviedol, že agentúra očakáva zrýchlenie vývoja a predloženie plánov do konca októbra.

SpaceX získala kontrakt v roku 2021, pričom termín pristátia na Mesiaci je naplánovaný na rok 2027. Rovnaký cieľ sleduje aj program spoločnosti Blue Origin, ktorá vyvíja modul Blue Moon. Lockheed Martin zostavuje tím, ktorý by mal reagovať na požiadavku NASA.

Artemis 3 by mal byť prvým ľudským pristátím na Mesiaci od roku 1972. NASA plánuje aj ďalšie misie, pričom zvyšuje počet a tempo svojich lunárnych expedícií. SpaceX, Blue Origin a Lockheed Martin majú poskytnúť urýchlené plány na realizáciu cieľov vesmírnej agentúry.

(reuters, sie)

  |  

Orbán privítal Alice Weidelovou z nemeckej AfD v Budapešti

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v pondelok večer v Budapešti stretol so spolupredsedníčkou nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou. Stretnutie sa konalo v priestoroch Národného zhromaždenia.

Viktor Orbán na sociálnych sieťach zdôraznil, že debatu viedol v priateľskej atmosfére. Konkrétne témy diskusie však nespomenul. Alice Weidelová mala po schôdzke prezentáciu na podujatí Inštitútu 21. storočia.

V ten istý večer plánoval Viktor Orbán prijať aj srbského prezidenta Aleksandara Vučića. Posledné stretnutie Orbána s Weidelovou sa uskutočnilo koncom júla, keď diskutovali o politických a ekonomických otázkach.

(tasr, sie)

  |  

Zelenskyj: Z rokovania s Trumpom vzišiel pokrok v získaní kľúčovej výzbroje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil poslednú návštevu vo Washingtone za prelomovú. Po rokovaniach s prezidentom Donaldom Trumpom aj predstaviteľmi amerického zbrojárskeho priemyslu Ukrajina pripravuje zmluvu, vďaka ktorej získa 25 protivzdušných systémov Patriot.

Tieto zariadenia budú dôležitou posilou pre obranu krajiny pred ruskými raketovými útokmi. Náklady na dodávku by mala pokryť suma zo zmrazených ruských aktív na Západe.​

Zelenskyj potvrdil, že pri rokovaní požiadal Spojené štáty aj o dodanie rakiet Tomahawk na útoky do hĺbky územia Ruska, no prezident Trump zásielku odmietol schváliť.

Podľa ukrajinského lídra bola dôvodom obava z eskalácie napätia s Moskvou pred plánovaným stretnutím Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Budapešti. Zároveň zdôraznil, že v prípade pozvania je pripravený zúčastniť sa na rokovaniach o mieri v maďarskej metropole.​

Samotné rokovanie s Trumpom sprevádzali napäté momenty, hoci Zelenskyj nakoniec považuje výsledok za posun v získavaní kľúčovej výzbroje pre Ukrajinu. Americká podpora je aj naďalej zásadná pre schopnosť krajiny brániť sa pred intenzívnymi ruskými útokmi na infraštruktúru a obyvateľstvo.

(reuters, sie)

  |  

Červený kríž prevzal ďalšie telo v rámci prímeria od Hamasu

Hnutie Hamas v pondelok odovzdalo Medzinárodnému výboru Červeného kríža ďalšie telo izraelského rukojemníka v rámci prímeria, ktoré sprostredkoval americký prezident Donald Trump. Ide už o trinástu obeť v poradí od začiatku platnosti mierovej dohody v Pásme Gazy.​

Podľa izraelskej armády Červený kríž prevzal telo, ktoré následne smerovalo k izraelským silám. Hamas upozornil, že vyhľadávanie tiel je komplikované pre rozsiahle škody v Pásme Gazy, preto odovzdáva ostatky postupne.​

Dohoda zaväzuje Hamas vydať všetky telá – spolu ide o 28 mŕtvych rukojemníkov. Izrael podmieňuje pokračovanie rokovaní o obnove a správe Pásma Gazy vrátením všetkých tiel, živých aj mŕtvych. Sprostredkovatelia žiadajú, aby Izrael umožnil ďalší priebeh mierového procesu aj bez okamžitého navrátenia všetkých pozostatkov.

(tasr, sie)

  |  

Sudkyňa zablokovala Trumpovu politiku o „gender ideológii“

Federálna sudkyňa Beryl Howellová podľa informácií Fox News zablokovala kľúčové časti exekutívneho nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktoré požadovalo, aby štáty odstránili z programov sexuálnej výchovy obsah súvisiaci s „gender ideológiou“ (inak stratia federálne financovanie).

Podľa sudkyne bolo opatrenie motivované len politikou, bez odbornej analýzy, a odporovalo zákonu, ktorý zdôrazňuje potrebu programov postavených na dôkazoch.​

Trumpov exekutívny príkaz, vydaný hneď po inaugurácii v januári 2025, stanovil, že federálna vláda bude uznávať iba dve biologické pohlavia – muž a žena – s tým, že tieto kategórie sú nemeniteľné a určujú sa už pri počatí.

Z praxe mali zmiznúť výrazy ako rodová identita alebo možnosť uvádzať na dokladoch vlastné pohlavie podľa rodového vnímania, čím by federálna vláda prestala uznávať transgender osoby.

Nariadenie zároveň prikazovalo zastaviť financovanie všetkých programov, ktoré podporujú „gender ideológiu“, a rušiť obsah v dokumentoch, ktorý k nej odkazuje.​

Sudkyňa Howellová označila požiadavky novej politiky za nejasné a nerealizovateľné pre organizácie, ktoré čerpajú federálne granty na prevenciu tehotenstva tínedžeriek či ďalšie vzdelávacie aktivity. Organizácie ako Planned Parenthood argumentovali, že by nedokázali splniť nové podmienky. Súd preto platnosť týchto častí nariadenia pozastavil naprieč celými Spojenými štátmi.

​(sie)​