Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko obhajuje kontrakt na ruský plyn, Saková varuje pred cenovým šokom

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) sa v pondelok zúčastnila na Rade ministrov pre energetiku v Luxemburgu. Hlavnou témou bola implementácia nariadenia RePowerEU, ktorého cieľom je zákaz dovozu ruského potrubného a LNG plynu do Únie od 1. januára 2028.

Slovensko, ako krajina závislá od dovozu plynu, návrh nepodporilo. Ministerka upozornila, že nariadenie predstavuje citlivú tému najmä pre jeho vplyv na ceny energií a bezpečnosť dodávok.

„Vďaka našej intenzívnej práci a konštruktívnej spolupráci s Európskou komisiou sa nám však podarilo dosiahnuť, že Slovensko bude môcť, s vysokou pravdepodobnosťou, až do 1. januára 2028 využívať svoj dlhodobý kontrakt na dovoz plynu z Ruska, pri ktorom tranzitné poplatky hradí dodávateľ,“ zhodnotila.

„Pevne verím, že Európsky parlament bude v nadchádzajúcich rokovaniach s Radou konštruktívny a nevynúti si ukončenie dovozu ruského plynu skôr ako v januári 2028,“ dodala.

Saková však skritizovala, že neprešiel slovenský návrh na takzvanú núdzovú brzdu, ktorá by umožnila dočasne zastaviť platnosť zákazu pri prudkom raste cien.

Pred rokovaním sa konalo aj stretnutie Jadrovej aliancie, kde Saková podporila jadro ako stabilný zdroj energie. Rokovala aj s predstaviteľmi viacerých krajín Európskej únie o diverzifikácii dodávok energií pre Slovensko a o strategických dodávkach pre Ukrajinu.

(max)

  |  

Maďarský parlament predĺžil stav núdze pre vojnu na Ukrajine

Maďarské Národné zhromaždenie v utorok schválilo predĺženie stavu núdze pre vojnu na Ukrajine až do 13. mája 2026, informuje Index.hu. Za návrh hlasovalo 127 poslancov vládneho bloku Fidesz–KDNP.

Núdzový stav tak bude platiť aj počas budúcoročných parlamentných volieb, ktoré by sa mohli konať v režime osobitného právneho poriadku.

Návrh predložil podpredseda vlády Zsolt Semjén, podľa ktorého ide o predĺženie už platného nariadenia vzhľadom na ozbrojený konflikt a humanitárnu krízu na Ukrajine. Podľa vlády je cieľom predchádzať dôsledkom vojny v Maďarsku a chrániť bezpečnosť krajiny.

Opozícia krok kritizovala ako rozširovanie vládnych právomocí, no štátny tajomník Róbert Répássy tvrdí, že vláda nežiada neobmedzené kompetencie.

Stav núdze dáva kabinetu premiéra Viktora Orbána možnosť vydávať dekréty, pozastaviť zákony či prijímať mimoriadne opatrenia. Kritici varujú, že to umožňuje vláde obmedzovať aj základné práva občanov.

(tasr, lud)

  |  

Ukrajinský parlament schválil zmenu rozpočtu, zvyšuje výdavky na obranu

Ukrajinský parlament v utorok hlasoval za zmenu štátneho rozpočtu na tento rok, čím zvýšil výdavky na obranu o ďalších 7,7 miliardy dolárov.

Návrh zákona schválilo 297 poslancov, čo predstavuje jasnú väčšinu.

Ukrajina, ktorá sa bráni proti ruskej invázii, vynakladá značnú časť svojho rozpočtu na vedenie vojny a vo veľkej miere sa spolieha na zahraničných veriteľov.

(reuters, lud)

  |  

Úsek R2 Kriváň - Mýtna otvoria v druhej polovici novembra, potvrdil minister dopravy

Nový úsek rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Mýtnou otvoria 20. novembra. V utorok to oznámil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). Tento úsek zahŕňa aj najdlhšiu estakádu na Slovensku a je dôležitým článkom dopravnej infraštruktúry Novohradu.

V októbri sa na trase uskutočnili skúšky únosnosti mostov vrátane dynamickej zaťažovacej skúšky, ktorá testovala správanie konštrukcie pri rôznych rýchlostiach prejazdu nákladných vozidiel.

Práce sa sústreďovali aj na napojenie nového úseku na existujúcu infraštruktúru v Kriváni a Mýtnej. V dôsledku týchto prác od augusta uzavreli úsek smerom na Tomášovce a doprava viedla po ceste I/16. Národná diaľničná spoločnosť uviedla, že tento úsek opäť sprejazdnia v rovnakom termíne ako nový úsek R2.

Výstavba sa začala v roku 2021 a pôvodne ju mali ukončiť na jar 2024. Celkové náklady vzrástli z pôvodných 232 miliónov eur bez DPH na približne 270 miliónov eur. Presnú výšku investície bude Národná diaľničná spoločnosť vedieť až po ukončení všetkých prác.

(tasr, max)

  |  

Lavrov: Ruské podmienky pre mier na Ukrajine sa od augusta nezmenili

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok oznámil, že Moskva nezmenila svoje podmienky pre mier na Ukrajine od augustového samitu prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Dodal, že miesto a termín ďalšieho samitu sú menej dôležité než realizácia dohôd dosiahnutých v Anchorage na Aljaške.

Lavrov reagoval na správu CNN, podľa ktorej plánované stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom dočasne pozastavili. „Oficiálne potvrdzujem: Rusko nezmenilo svoju pozíciu v porovnaní s dohodami, ktoré boli dosiahnuté počas aljašského samitu,“ ozrejmil Lavrov.

Podľa neho je trvalý mier možný len vtedy, ak odstránia príčiny konfliktu. Medzi ruské podmienky patria neutrálne postavenie Ukrajiny, záruky pre ruskojazyčných obyvateľov a záväzok Západu zastaviť rozširovanie NATO na východ.

Kremeľ potvrdil, že termín ďalšieho samitu zatiaľ nie je stanovený.

(reuters, lud)

  |  

Úrad vlády sa ohradil voči výzve holandského parlamentu žalovať Slovensko

Úrad vlády SR sa ohradil voči výzve holandského parlamentu smerujúcej voči holandskej vláde, aby žalovala Slovensko pre jeho ústavné zmeny na Európskom súdnom dvore. Zároveň pripomenul, že Európa nie sú Spojené štáty americké a nefunguje ako superštát.

„Nevedno, či už je v Európskej únii bežné a akceptované, aby sa krajiny zaoberali vnútornými záležitosťami iných partnerských štátov. Ak sa však zaoberajú hodnotením ústavných zmien, dosiahnutých demokratickým a ústavným spôsobom, je to jeden z najhorších signálov, aký nám mohli vyslať,“ konštatoval úrad.

Tvrdí, že ústavné zmeny podporilo 75 percent občanov a ide o vzácny moment zhody koaličných a opozičných voličov.

Úrad vlády zdôraznil, že rešpektuje pomery Holandského kráľovstva i výsledky parlamentných volieb, ktoré zabezpečili súčasné zloženie tamojšieho parlamentu. Slovensko podľa neho rovnako rešpektuje, že Holandsko ako prvá krajina na svete legalizovala homosexuálne manželstvá, eutanáziu a dekriminalizovala marihuanu.

„Aj keď naše hodnoty sú v tejto oblasti iné, nikdy by nám preto nenapadlo žalovať Holandsko pred medzinárodným súdom. Vážime si občanov Holandska, jeho demokraticky zvolené orgány a uznávame ich právo nastaviť základné hodnotové smerovanie krajiny,“ doplnil Úrad vlády SR s tým, že Európa bude silná len vtedy, ak jednotlivé členské štáty budú rešpektovať svoje rozdiely a tradície a zároveň sa zjednotia.

(tasr, lud)