Štandard sa opýtal spoločnosti Bolt, ktorá prevádzkuje zdieľané e-kolobežky nielen na Slovensku, ale aj v Prahe, ako situáciu vníma.
Zákaz nie je riešenie
Spoločnosť Bolt reaguje, že situáciu rešpektuje. Toto rozhodnutie ju však mrzí. „Veríme, že zdieľané kolobežky majú v mestách svoje miesto – pomáhajú ľuďom rýchlo a efektívne sa pohybovať bez nutnosti vlastniť auto a prispievajú k čistejšiemu prostrediu,“ vraví pre Štandard Boris Husár, Senior Operations Manager pre mikromobilitu.
Napriek ochote hľadať systémové a dlhodobé riešenia mesto podľa nej uprednostnilo rýchle a plošné opatrenie. „Bez zdieľaných kolobežiek sa však potreba mobility nestratí – ľudia budú používať vlastné kolobežky, ktoré nemajú obmedzenú rýchlosť ani presne určené parkovacie zóny, čo môže viesť k zníženiu bezpečnosti,“ dopĺňa.
Podľa Husára však zostávajú konštruktívnemu dialógu otvorení a veria, že v budúcnosti bude možné v Prahe nadviazať spoluprácu na princípoch, ktoré dnes fungujú v mnohých iných európskych mestách.
Nečakajme na štyri úmrtia
Na situáciu v Bratislave poukazuje občiansky aktivista Miloš Beladič. „Na problém s e-kolobežkami upozorňujem už od parížskeho zákazu týchto kolobežiek v centre mesta (2023) a ďalších mestách a metropolách sveta, ku ktorým sa najnovšie pridala aj Praha,“ vraví pre Štandard.
Ako spresňuje, v Bratislave je mikromobilita značne zneužívaná, pričom nejde o alternatívne spôsoby dopravy, ale o zábavu. „Je nezmysel zábavné zariadenie používať v doprave a hlavne na chodníkoch,“ myslí si.
Má osobnú skúsenosť spred dvoch rokov, pri ktorej mu e-kolobežkár zranil dcéru. „Jazdil na pešej zóne neprimerane a dcéra sa mu v dave nevedela uhnúť,“ spomína.
Ako vraví, užívatelia často nedodržiavajú dopravné predpisy - na jednej kolobežke idú dvaja, jazdia na chodníkoch rýchlo a bezohľadne, pričom nedodržiavajú 1,5-metrový parkovací limit na chodníkoch pre chodcov. „Kolobežky sú často nájdené odložené a rozhádzané po trávnikoch,“ dodáva iniciátor petície.
Už dlhodobo apeluje na poslancov a Magistrát mesta Bratislavy, aby na zastupiteľstvách navrhli uznesenie o ich zákaze. „Myslíme si, že je načase skončiť s touto zábavnou technikou v doprave,“ vraví aktivista. „Nebudeme čakať ako Paríž na štyri úmrtia,“ avizuje, ale na jeho iniciatívu Stopka e-kolobežkám od predstaviteľov hlavného mesta zatiaľ odpoveď nedostal.
Zakázať ich používania totiž nie je v pláne. „Naďalej ich však budeme regulovať a vyžadovať dodržiavanie pravidiel,“ potvrdzuje pre Štandard hovorca magistrátu Peter Bubla.
Spresňuje, že práve po tlaku mesta a mestských častí vznikli zóny určené na parkovanie e-kolobežiek, pričom určovanie a vyznačovanie parkovacích plôch podlieha výraznému pripomienkovaniu a priebežnému schvaľovaniu. Mesto má zároveň posledné slovo pri vzniku a všetkých úpravách týchto parkovacích plôch.
Husár dopĺňa, že situáciu v slovenskom hlavnom meste vnímajú pozitívnejšie než v Prahe. Zástupcovia mesta sú podľa neho otvorení diskusii a namiesto plošných zákazov spoločne hľadajú konštruktívne riešenia, ktoré zlepšia poriadok a bezpečnosť na uliciach.
„Spoločne sa rozprávame o úpravách parkovacích zón, o riešení problémových miest či o vylepšení infraštruktúry,“ dopĺňa.
Kolobežkárov rieši aj mestská polícia
Terén prináša podľa hovorkyne Mestskej polície Bratislava Barbory Krajčovičovej viacero incidentov, ktoré si vyžadujú ich zásah. Prevažne ide o pády pre neopatrnú jazdu, pri ktorej si jazdci spôsobili zranenia a museli im následne poskytnúť prvú pomoc.
„V tomto roku sme sa v súvislosti e-kolobežkármi zaoberali zatiaľ 284 rôznymi udalosťami. Za porušenie môže byť priestupca riešený v blokovom konaní do výšky 50 eur,“ spresňuje hovorkyňa pre Štandard s dôvetkom, že medzi najčastejšie porušenia patrí jazda viacerých osôb na jednej kolobežke.
Problémom je aj rýchla jazda po chodníkoch, ktorou môžu nielen obmedzovať, ale najmä ohrozovať chodcov. Nesprávne odparkované e-kolobežky zároveň sporadicky blokujú zastávky verejnej dopravy či stoja na iných nevhodných úsekoch.
„O prípadoch nesprávne zaparkovaných e-kolobežiek, ktoré obmedzujú ostatných účastníkov cestnej premávky, informujeme vždy ich prevádzkovateľa so žiadosťou o bezodkladnú nápravu,“ dodáva Krajčovičová, premiestniť ich však výnimočne môžu aj ich hliadky.
Čo sa týka presnej štatistiky nehodovosti, podľa údajov za rok 2025 polícia v hlavnom meste eviduje 14 prípadov nehôd jazdcov na tomto dopravnom prostriedku, ku ktorým bola privolaná polícia, pričom jeden z nich mal dokonca ťažké zranenia.
Pre Štandard poskytla tieto dáta hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková. Ako hlavné príčiny nehôd, ktoré zavinil vodič kolobežky, uvádza nesprávnu jazdu cez križovatku či vchádzanie na cestu, porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky a nevhodný spôsob jazdy.
Bratislava naďalej rozvíja zdieľanú mobilitu
V júni 2025 mesto podpísalo s ďalšími mestskými časťami mesta Bratislavy a eseročkou TIER Mobility Slovakia Memorandum o spolupráci pri prevádzke prostriedkov zdieľanej mikromobility elektrických kolobežiek na území Hlavného mesta SR Bratislava.
Okrem zlepšenia kvality ovzdušia a zníženia emisií oxidu uhličitého materiál opisuje, že by tieto služby nemali obmedzovať obyvateľov či návštevníkov. „S poskytovateľmi služieb zdieľaných kolobežiek spolupracujeme aj na napĺňaní záväzkov z memoranda,“ potvrdzuje opäť pre Štandard hovorca mesta Bratislavy Peter Bubla.
Jedným z nových opatrení vyplývajúcich z memoranda bude aj nový spôsob nahlasovania zle odparkovaných kolobežiek. „Bude to spôsob, ktorý bude fungovať mimo našej aplikácie, takže ho bude môcť použiť každý,“ spresňuje Husár.
Nespokojní ľudia budú môcť nahlasovať prípady jednoducho, a to priamo cez nálepku na kolobežke, na ktorej nájdu odkaz na mestský formulár. „Rovnako tam bude aj telefonický kontakt na konkrétneho prevádzkovateľa,“ dopĺňa informáciu hovorca magistrátu.
Bubla dodáva, že po prijatí takéhoto podnetu budú mať poskytovatelia povinnosť sa ním zaoberať a podnet vyriešiť v stanovených časových limitoch a funkcia by mala byť dostupná už počas posledných dvoch mesiacov roka.
Počet nahlásení zlého parkovania cez systém je však podľa Husára veľmi nízky. „Bohužiaľ, pokiaľ je kolobežka zle odparkovaná, často ide práve o presunutie kolobežky až po ukončení jazdy, čiže je to jednoznačný zámer vytvoriť ostatným ľuďom prekážku,“ dodáva.
Podľa jeho slov má zdieľaná mikromobilita veľmi nízku mieru nehôd (na Slovensku počas sezóny 2025 neevidujú žiadne smrteľné nehody), keďže, ako sám uvádza, ich kolobežky sú konštrukčne bezpečné, s maximálnou rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu a automatickým obmedzením v peších zónach.
Medzi ďalšie opatrenia a riešenia, na ktorých spoločnosť spolupracuje s mestom, patria rýchlostné limity v peších zónach, povinné parkovacie zóny, fotografická kontrola ukončenia jazdy, test kognitívnych reakcií jazdca či detekcia tandemovej jazdy. To by malo prispieť k zaisteniu bezpečnosti a zodpovednému správaniu používateľov.
„Test reakcií má preventívny charakter – ak ho jazdec nezvládne, odporúčame mu zvoliť inú formu dopravy,“ spresňuje Husár s dôvetkom, že pri opakovanom porušovaní pravidiel, napríklad pri jazde vo dvojici, môže byť používateľ dočasne alebo trvalo vylúčený z platformy.
