Politika

Nie za všetkými pohromami je zmena podnebia. Ak to prehliadame, politika stojí na strachu

Politici radšej hádžu vinu na klimatické zmeny ako na svoje vlastné zlyhania. Za všetko však nemôže zmena klímy. Nemôžeme s ňou bojovať, ak sa opierame o chybné údaje a spoliehame sa na apokalyptickú paniku.

Zničený dom po júlovej povodni rieky Ahr v Nemecku. Foto: TASR/AP

Publikované: 18. augusta 2021 | 14:32

Autor: Juraj Orolín,

Sú prírodné katastrofy dôsledkom akútnej zmeny klímy? Nie tak celkom. Ignoruje sa fakt, že dnes sú v mnohých ohľadoch vplyvy prírodných katastrof omnoho nižšie. O zbytočnej panike píše pre Wall Street Journal prezident organizácie Copenhagen Consensus a známy racionálny skeptik v eko-témach Bjorn Lomborg.

Ako príklad uvádza nedávne povodne v Nemecku a Belgicku. Mnohé osobnosti vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej označili za vinníka klimatickú zmenu. Lomborg však upozorňuje, že podľa štúdií sa väčšina súčasných riek vylieva oveľa menej ako v minulosti.

„Niektoré rieky sa stále vylievajú a reportéri sa tam nahrnú, avšak viac strašidelných príbehov neznamená viac povodní vo svete. Rieka Ahr, na ktorej sa odohrala väčšina nemeckých úmrtí počas posledných povodní, mala skutočne riadny prietok, ale stále to bolo menej ako v rokoch 1804 alebo 1910,“ poznamenáva Lomborg.

Vyhýbanie sa zodpovednosti

V čom bol teda problém? Po povodniach v roku 2002 vystavalo Nemecko rozsiahly varovný systém. Ten však počas poslednej živelnej pohromy nefungoval dobre alebo dokonca vôbec. Ľudia teda neboli dostatočne skoro informovaní o blížiacej sa prívalovej vode. Hydrologička Hannah Clokeová, ktorá systém vytvorila, nazvala túto situáciu „monumentálnym zlyhaním“.

„Ale, samozrejme, zvaliť vinu za smrtiace záplavy na klimatické zmeny je pre politikov ako Merkelová jednoduchšie, ako si vziať na plecia zodpovednosť za chýbajúce varovania,“ upozorňuje vedec. Pripomína, že nemecká kancelárka počas návštevy dediny postihnutej záplavami zdôraznila, že treba rýchlejšie bojovať s klimatickou zmenou.

Podobne sa na zmenu klímu hádže vina za lesné požiare v Spojených štátoch amerických. Tie sú však podľa autora skôr dôsledkom slabého manažmentu a vedenia lesov, ako aj nekontrolovanej výstavby. V tomto roku sú americké lesné požiare menšie ako počas posledného desaťročia. V roku 2020 zhorela ledva desatina rozlohy, ktorá padla za obeť ohňu na začiatku 20. storočia.

Nespoliehajme sa na paniku

Okolo roku 1920 zomrelo v dôsledku prírodných katastrof po svete približne pol milióna ľudí. Za posledné roky bolo toto číslo približne na úrovni 20-tisíc osôb ročne – a to napriek tomu, že svetová populácia sa štvornásobila.

„A pozrime sa na rok 2021, ktorý niektorí nazývajú rokom klimatických katastrof,“ pokračuje Lomberg. V tomto roku zomrelo na následky živelných pohrôm po svete približne šesťtisíc ľudí. To je značne menej ako pol milióna obetí pred sto rokmi.

Rovnako sa podľa neho treba pozerať aj na teplejšie podnebie. To so sebou prináša nové obete na životoch, avšak zároveň znižuje počet úmrtí na chladné počasie. Podľa štúdie na Lancete spôsobuje teplejšie počasie približne 120-tisíc skorších úmrtí, avšak zachraňuje 300-tisíc potenciálnych obetí chladu.

A všetky tieto dáta sú pritom voľne dostupné. „Klimatická zmena je skutočná prekážka, ktorú musíme prekonať. Avšak, keď tvoríme našu politiku, nemôžeme sa spoliehať na apokalyptické príbehy. Musíme brať do úvahy všetky údaje,“ vyzýva spisovateľ.