Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Minister vojny potom oznámil revíziu amerických jednotiek v Európe, ktorú pripravuje veliteľ síl USA v Európe Alexus Grynkewich. Hegseth má dostať konečné odporúčanie do 6. novembra a následne má návrh predložiť Trumpovi. „Akékoľvek stiahnutie (amerických vojsk) by sa uskutočnilo až po tomto dátume,“ poznamenala televízia.

Roztrhnuté vrece s varovaniami

Stratégia odstrašenia, ktorú svojou prítomnosťou ponúkajú americkí vojaci, sa prípadným stiahnutím môže radikálne oslabiť. Rusko ako cieľ tohto odstrašovania už teraz plánuje „stupňovať svoje aktivity“ voči Severoatlantickej aliancii (NATO), poznamenal pre Guardian riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka.

Moskva by na pozadí vojny na Ukrajine mohla uskutočniť niekoľko krokov od provokácií pod falošnou vlajkou (false flag) cez hybridné informačné kampane až po obmedzený vpád na územie Aliancie, vymenoval Koudelka s tým, že niektorý zo scenárov očakáva v priebehu „mesiacov, nie rokov“.

Podobne varoval poslancov poľského Sejmu premiér Donald Tusk, ktorý v prejave 17. septembra hovoril o plánovaných „náhodných“ útokoch voči členským štátom NATO, či už s použitím dronov alebo rakiet. Cieľom Kremľa je podľa neho dokázať, že článok 5 Washingtonskej zmluvy o spoločnej obrane je „viac teoretický než praktický“.

Tusk navyše pracoval s horizontom mesiacov namiesto rokov, v ten istý deň pritom Rusi zaútočili na západné oblasti Ukrajiny a jeden z dronov havaroval alebo ho zostrelili približne štyri kilometre od poľskej hranice. Varšava preventívne vyslala stíhačky zo základní v Rzeszowe a Lubline, v dvoch vojvodstvách na východe krajiny vydala výstrahy obyvateľom.

K varovaniam sa pridal aj fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý 16. septembra vyzval svojich spoluobčanov, aby sa „mentálne pripravili na to, že sa stane niečo vážne“. V rozhovore s domovskou televíziou MTV pripomenul, že na fínske územie dopadli tento rok už štyri drony [z jeho slov nie je jasné, čie boli tieto drony, pozn. red.], zároveň však vyzval na pokoj a zdržanlivosť.

Ešte koncom augusta pritom odmietol úvahy, že by Rusi rozšírili vojnu o niektorú európsku krajinu do roku 2029, a dodal, že vzhľadom na západnú prevahu zbraní by útok ruských síl „nedával zmysel“. Pre MTV však vysvetlil, že Kremeľ vedie takpovediac dve vojny.

„Prvým typom je kinetická vojna, ktorú momentálne sledujeme medzi Ukrajinou a Ruskom. Druhým je hybridná vojna, ktorú Rusko vedie proti Európe,“ vysvetlil Stubb. Nasledujúci deň preto Helsinki vo Fínskom zálive organizovali námorné cvičenie, ktorého ťažiskom bol výcvik zadržiavania lodí takzvanej tieňovej flotily.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron 18. septembra zvolal schôdzku politických lídrov a riaditeľov tajných služieb, na ktorej diskutovali o scenároch Moskvy voči Európe. Pred takzvanými tieňovými útokmi sa Paríž musí brániť, povedal s tým, že nariadil pripraviť rozsiahly plán na ochranu kritickej infraštruktúry.

Pozadu neostal ani Koudelkov nominálny nadriadený, český premiér Andrej Babiš. Ten vo štvrtok vyhlásil, že Rusko vedie proti Česku hybridnú vojnu. „Preto naše spravodajské služby venujú všetkým rizikám spojeným s aktivitami ruských spravodajských služieb namierených proti našej vlasti najväčšiu možnú pozornosť,“ ubezpečil v televízii Nova.

Francúzske médiá začiatkom týždňa Macronovo varovanie o niečo posunuli správou, že civilné aj vojenské tajné služby aktualizovali časový rámec možnej rozsiahlejšej ruskej akcie z roku 2030 na jeseň 2027, teda už na budúci rok. Na prelome apríla a mája sa pritom majú vo Francúzsku konať prezidentské voľby.

Medzi potenciálne ciele by podľa anonymných zdrojov mohli patriť elektrárne, železnice, telekomunikačné siete či zariadenia na úpravu vody. Neďaleké Holandsko pritom tiež zaznamenalo zvýšený počet hybridných útokov na podobné ciele, priznal premiér Rob Jetten. Aj neutrálne Švajčiarsko v tom istom čase aktualizovalo národnobezpečnostnú stratégiu na rok 2026.

Paríž však už teraz reaguje na podobné provokácie utajenými konvenčnými útokmi, ako prezradil anonymný vojenský zdroj denníku Le Monde. Na otázku, či by bolo možné uskutočniť vojenskú odvetu bez toho, aby sa Elyzejský palác k takému kroku verejne priznal, predstaviteľ odpovedal: „To sa už deje.“

Pobaltie ako hlavné bojisko?

Najrozsiahlejšie prípravy spustili najmä Litva, Lotyšsko a Estónsko, a hoci sa spomínané vyhlásenia dostali do éteru v rámci jediného týždňa, konkrétne kroky sú oveľa výpovednejšie.

Všetky tri krajiny hraničia s Ruskom. Lotyši a Estónci zdieľajú hranicu so samotnou veľmocou, Litva spolu s Poľskom obklopujú Kaliningradskú oblasť patriacu Rusku, pričom sa ich spoločná hranica neoficiálne nazýva termínom Suwalský koridor.

Doktrína NATO vzťahujúca sa na východné krídlo vojenského spoločenstva dlhodobo hodnotila tento úzky pás zeme so slabou infraštruktúrou ako hlavný neuralgický bod celej východnej obrany. Jeho obsadenie Rusmi či Bielorusmi by totiž odrezalo Pobaltie od zvyšku Aliancie a sťažilo obranyschopnosť celého spolku.

To už po vstupe Švédska a Fínska aspoň mierne ustúpilo do úzadia, napriek tomu väčšina analytikov považuje Suwalki stále za „úzke hrdlo“ (choke point). Vilnius paradoxne pracuje s plánom „masovej evakuácie“ obyvateľstva do Poľska práve cez toto územie.

Verejnoprávny Poľský rozhlas ešte 16. septembra prezradil, že litovský evakuačný plán počíta aj s trasou smerom k Poľsku. Podleské vojvodstvo sa pripravuje na možnú úlohu tranzitného koridoru pre obyvateľov Pobaltia. Zvyšné dva smery sú na západ k mestám ako Kaunas a Klaipéda a na sever k Šiauliai.

Litovský minister zahraničia Kestutys Budrys pritom pre litovskú verejnoprávnu televíziu LRT doplnil, že Vilnius operuje s totožnými informáciami ako zvyšok východného krídla – aj susedné Lotyšsko priznalo, že má spravodajské informácie o chystaných ruských útokoch (zrejme v réžii jednotiek Specnaz).

Anonymní pozorovatelia na sociálnych sieťach v tom istom čase zaznamenali pohyb lotyšských vojenských konvojov k spoločnej hranici s Ruskom – je však možné, že išlo o súčasť cvičenia Namejs 2026, ktoré prebieha od 2. septembra a končí sa 8. októbra.

Prípravy na oboch stranách

Vojenské cvičenie však uskutočnili aj ozbrojené sily Bieloruska, a to práve v blízkosti spomínaného Suwalského koridoru. Od 15. do 18. septembra trénovali bieloruskí vojaci na „strategické operácie“ v západnom vojenskom okruhu, pričom sa na druhý deň cvičení presunuli ku koridoru.

Väčší partner Minska tiež podniká kroky, ktoré môžu súvisieť s prípravou na prípadný rozsiahlejší konflikt. Podľa portálu Militarnyi, ktorý sa odvoláva na ruský telegramový kanál Volja, majú úrady pripravovať v civilných nemocniciach ďalších 16- až 20-tisíc lôžok pre prípad veľkého počtu ranených vojakov.

Týkať sa to má najmä regiónov v Severozápadnom federálnom okruhu – Karélie, Petrohradu, Leningradskej a Novgorodskej oblasti –, pričom sa spomínajú aj Moskovská a Smolenská oblasť. Rusko zároveň v tomto roku plánuje dokončiť šesť nových vojenských nemocníc, z toho štyri v európskej časti krajiny a dve na Ďalekom východe.

Totožné prípravy spustilo aj nemecké ministerstvo obrany, ktoré podľa reportáže agentúry Bloomberg obnovuje podzemné kryty s lôžkovými časťami postavené počas studenej vojny. Minister Boris Pistorius nariadil kompletnú revíziu zdravotníckych zariadení s tým, že krajina v strede Európy bude hypoteticky hlavným tranzitným uzlom pre vojakov – aj ranených.

Plány Bundeswehru počítajú s tisíckou ranených vojakov denne, ktorí by v prípade vojny medzi NATO a Ruskom prúdili do nemeckých nemocníc. Tých vojenských je pritom podľa Bloombergu päť, rezort obrany sa preto podujal na obnovovanie starých duálnych (vojensko-civilných) kapacít.

Nemeckí vojaci sa v piatok zapojili aj do švédskeho cvičenia, ktorého cieľom bolo testovanie rýchleho nasadenia na ostrov Gotland. V rámci operácie Silver Wotan, ktorá je tento rok už treťou v réžii Štokholmu, sa zúčastnilo približne 1 500 vojakov, do cvičenia sa zapojili aj poľskí výsadkári.

Ruské úrady v okresoch Leningradskej oblasti zaviedli aj 10-dňový zákaz vstupu do pohraničnej zóny so susedným Estónskom, oblastné oddelenie Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) pre rajóny Slancy a Kingisepp vydalo aj zákaz lovu a nosenia strelných zbraní pri hraniciach.

V období od 16. do 26. septembra „je zakázaný vstup a pobyt ľudí na brehu rieky a na úseku rieky Narva medzi riekami Bolšaja Čeremucha a Kriuša je zakázané používanie malých plavidiel“, citoval vyhlásenie portál Militarnyi.

Napriek odťažitému prístupu, ktorý Trump a jeho administratíva prejavujú navonok, sa americké spravodajské služby venujú Rusku. Prezident Putin by sa podľa nich v najbližších rokoch mohol pokúsiť otestovať článok 5 obmedzeným útokom, potvrdili anonymní predstavitelia pre denník Wall Street Journal začiatkom augusta.

Budú Rusi mobilizovať?

Tieto obavy súvisia aj so špekuláciami o novej mobilizácii, ktorú by mohol Kremeľ vyhlásiť po definitívnom spočítaní hlasov z víkendových volieb. Strana Jednotné Rusko si pritom po hlasovaní medzi 18. a 20. septembrom udržala ústavnú väčšinu v Štátnej dume.

V obave z ďalšieho vojenského odvodu už pred voľbami začali z krajiny odchádzať tisíce mladých ľudí. Protivojnový projekt Ark uviedol, že počet žiadostí o pomoc pri emigrácii od júla vzrástol osemnásobne a vyhľadávania fráz ako „ako odísť“ či „mobilizácia“ dosiahli najvyššiu úroveň od začiatku roka 2023.

Putin podľa portálu Euronews označil špekulácie o mobilizácii za „úplný nezmysel“. Nezávislé ruské médiá zároveň zaznamenali od leta už 17 prípadov oficiálneho popretia blížiacej sa mobilizácie.

Agentúra Reuters upozornila, že domáci aj zahraniční kritici Kremľa sa obávajú, že ruský prezident by mohol výsledok volieb využiť ako politické ospravedlnenie ďalšieho povolávania mužov do armády na „podporu špeciálnej vojenskej operácie“. Potvrdené rozhodnutie o novej mobilizácii však zatiaľ neexistuje.

Začiatkom tohto mesiaca zadržali pohraničníci v Krasnodarskej oblasti 24-ročného muža zo susednej Rostovskej oblasti, ktorý v roku 2024 ukončil vojenskú službu. Po kontrole pasu mu doručili zákaz vycestovania, rekapituloval Euronews.

Bývalý kandidát na moskovského mestského poslanca Daniil Neonov tiež opísal, ako sa mu podarilo odísť „na poslednú chvíľu“. „Keby som počkal ešte deň alebo dva, s najväčšou pravdepodobnosťou by ma nepustili, pretože by mi zablokovali odchod,“ povedal. „Dostal som elektronické predvolanie. Napriek tomu sa mi podarilo dostať sa von,“ dodal.

Poslednú oficiálnu mobilizáciu vyhlásil Putin ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl 21. septembra 2022. Prípadné ďalšie povolávanie vojakov by zapadalo do snahy Ruska zvýšiť tlak na fronte. Je však otázne, či by odvedenie ďalších tisícov Rusov mohlo korešpondovať s plánom ukončiť vojnu do konca tohto roka, ako o tom v máji informoval Bloomberg.