Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Stretávali sa totiž dva odlišné pohľady na vývoj úrokových sadzieb. Hlavný rozdiel v názoroch bol však politický. Biely dom otvorene dáva najavo, že úrokové sadzby by sa mali znižovať, a to aj napriek makroekonomickým ukazovateľom. Amerika by mala využiť svoju silu, aby mohla profitovať z lacných peňazí.

Druhý prúd sa opiera o nezávislosť Fedu a orientáciu na údaje. Prekvapením teda bolo, že aj bankárka Michelle Bowmanová, ktorá má blízko k Bielemu domu, hlasovala za zvýšenie.

Investori netrpezlivo čakali predovšetkým na reakciu Donalda Trumpa. Na Polymarkete sa začali stávky na to, kedy Donald Trump začne Warsha kritizovať, podobne ako to bolo v prípade Jeroma Powella, ktorého, mimochodom, do funkcie vymenoval práve Trump.

Zatiaľ sa Trump držal na uzde a Warsha neobvinil. Prišiel s originálnou obhajobou. Prezident novinárom vysvetlil, že sa na Warsha stále spolieha, ale že čelí „veľmi tvrdému a nepriateľskému výboru“.

Priznal, že s ním pred hlasovaním hovoril a priamo mu povedal: „Môžeš pokojne hlasovať s výborom, lebo to aj tak nič nezmení.“ Trump zámerne prehliadol jednomyseľné rozhodnutie, čo určite považuje za nepodstatný detail. Uvidí sa, či mu trpezlivosť vydrží aj pri ďalšom zvýšení sadzieb, s ktorým trhy už počítajú.

„Jastrab“ čaká na ropu

Pokiaľ ide o reakciu trhov, tá bola spočiatku pokojná, pretože Fed konal tak, ako mal. Počas tlačovej konferencie trhy na chvíľu znepokojilo, že Warsh si myslí, že súčasná menová politika nie je dostatočne reštriktívna.

Nový guvernér Fedu však zároveň odmietol vydať akýkoľvek jasný záväzok, pokiaľ ide o budúci vývoj. A to následne trhy upokojilo. Prečo?

Dôvodom súčasného sprísňovania menovej politiky je inflácia spôsobená rastom cien energií. S týmto rastom centrálna banka veľa nenarobí. Ak sa však kríza vyrieši a ceny energií klesnú, ustúpi aj inflačný tlak. Kevin Warsh tak bude môcť reagovať rýchlejšie než Powell a začať znižovať sadzby. Na to však potrebuje práve nižšie ceny ropy.

Cena ropy síce v posledných dňoch mierne klesla. Obavy z dlhodobého prerušenia prevádzky saudskoarabského ropovodu Východ – Západ poľavili. Spoločnosť Saudi Aramco by mohla ropovod čiastočne sprevádzkovať v priebehu niekoľkých dní, napísal denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prevádzkou firmy.

To síce upokojilo trhy, ale nikto nemôže vylúčiť, že dôjde k novému útoku, len čo budú opravy vykonané. Pokiaľ sa nenájde trvalejšie riešenie krízy na Blízkom východe, riziko vysokých cien energií visí nad svetovou ekonomikou ako Damoklov meč.

K americkému Fedu sa nakoniec pridala aj japonská centrálna banka, ktorá takisto zvýšila svoje úrokové sadzby. V súčasnosti sú sadzby na podobnej úrovni ako v roku 1995. Japonská centrálna banka zvyšuje sadzby hlavne preto, aby zabránila ďalšiemu oslabovaniu jenu.

V prípade Japonska totiž inflácia aj napriek cenovému energetickému šoku zostáva pod dvojpercentným cieľom. K posilneniu jenu však nedošlo. Investorov sklamal nedostatočný výhľad na ďalšie zvyšovanie sadzieb a tiež nejednotnosť hlasovania japonských centrálnych bankárov.

Pre Trumpovu administratívu to tak po neúspešnom pokuse presadiť zákon CLARITY Act na začiatku minulého týždňa a zvýšení úrokových sadzieb Fedom znamenalo už tretí neúspech za jeden týždeň.

Straty do splatnosti

Dôležité je pozrieť sa, na koho bude mať zvýšenie úrokových sadzieb najväčší vplyv. Hovorí sa predovšetkým o tom, že zhoršuje situáciu na trhu s dlhopismi pre štáty po celom svete. To je síce pravda, ale nesmieme zabúdať, že aktuálne sadzby sa vzťahujú predovšetkým na peniaze, ktoré si štát práve požičiava, a nie na celý existujúci dlh.

Náklady na jeho obsluhu teda porastú, ale nie takým drastickým tempom, ako rastú aktuálne výnosy 10-ročných dlhopisov.

Médiá často zabúdajú na to, že oveľa dôležitejším údajom je priemerná úroková sadzba z celého štátneho dlhu. Tú stále znižujú dlhopisy vydané v období lacných peňazí. Z tohto pohľadu zatiaľ nie je dôvod na paniku. Dlhová kríza prichádza pomaly. Štáty majú ešte rok, dva alebo viac na to, aby začali tento problém riešiť.

A hoci si mnohé európske krajiny požičiavajú lacnejšie ako USA, neznamená to automaticky, že ich situácia je lepšia. USA majú aspoň nádej na vyšší hospodársky rast spojený s investíciami do umelej inteligencie. V Európe je tento technologický sektor zastúpený v podstatne menšej miere.

Kde teda očakávať najväčší bezprostredný dosah vyšších úrokových sadzieb?

Sú to tri oblasti: trh s nehnuteľnosťami, klasické priemyselné a spracovateľské firmy, ktoré sa musia refinancovať, a držitelia obrovských portfólií dlhopisov. Práve o tejto poslednej skupine sa hovorí menej. Pritom vyššie výnosy dokážu veľmi rýchlo vytvoriť účtovné straty, ktoré začnú vyzerať naozaj nepríjemne.

Stačí sa pozrieť na Bank of America. Na konci druhého štvrťroka mala v portfóliu cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti v hodnote 505,8 miliardy dolárov. Ich trhová hodnota však dosahovala iba 423,7 miliardy. Rozdiel predstavoval nerealizovanú stratu vo výške viac ako 82 miliárd dolárov.

Z toho viac ako 68 miliárd pripadalo na hypotekárne cenné papiere amerických agentúr a ďalších 13 miliárd na americké štátne a vládne dlhopisy.

A môže to byť ešte horšie. Barron’s upozornil, že ďalší rast výnosov počas tretieho štvrťroka mohol túto stratu posunúť nad 90 miliárd dolárov. Vyššie úrokové sadzby totiž znižujú cenu starších dlhopisov s nízkym kupónom. A Bank of America ich počas éry lacných peňazí nakúpila naozaj veľa.

To neznamená, že by banka zajtra skrachovala. Väčšinu dlhopisov chce držať až do ich splatnosti. Staré dlhopisy s nízkym úrokom postupne dospejú do splatnosti a banka ich časom nahradí novými, výnosnejšími.

Ak by však bola nútená predávať ich predčasne, vysoké účtovné straty sa prejavia v skutočnosti. A vzhľadom na dlhú splatnosť značnej časti tohto portfólia existuje určitá pravdepodobnosť, že banka nebude môcť jednoducho čakať až do splatnosti všetkých týchto cenných papierov.

Slabá reakcia trhov na zvýšenie sadzieb ešte neznamená, že tento krok nebude mať v nasledujúcich mesiacoch vážne dôsledky. Vyššie sadzby totiž pôsobia s oneskorením a skutočný účet za ne sa často objaví až v okamihu, keď naň už všetci zabudli.