Ďalším dôležitým prvkom udeľovania licencií je, samozrejme, skutočnosť, že licencie sú spojené s podmienkami. Od osoby so zhoršeným zrakom sa môže vyžadovať, aby pri šoférovaní nosila okuliare, a podobne. Aj v tomto prípade návrh lady Benjaminovej nekompromisne jasne vyjadruje jej zámer.
Ako sa uvádza v návrhu zákona, jednou z podmienok na získanie licencie na prevádzkovanie sociálnych médií by bolo, aby obsah sprístupňovaný na danej platforme „bol v súlade s právnymi predpismi Spojeného kráľovstva“, „nebol podstatne škodlivý pre používateľov ani verejný záujem“ a „nepodnecoval k trestnej činnosti, násiliu, nenávisti alebo narúšaniu verejného poriadku“.
Držitelia licencií by boli tiež povinní zaviesť systémy na „minimalizáciu šírenia podstatne nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií“ a zabezpečiť, aby „škodlivý obsah“ – identifikovaný ako taký britským regulačným orgánom pre komunikáciu Ofcom – „bol odstránený, obmedzený alebo inak riešený v lehote, ktorú môže stanoviť Ofcom“.
Hrozba pre súkromie
Inými slovami, podmienkou na získanie licencie na prevádzkovanie sociálnych médií by podľa návrhu barónky bolo, že spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá by museli britskému regulátorovi udeliť otvorenú a trvalú právomoc cenzurovať obsah, ktorý sa objavuje na ich platformách. Treba si tiež všimnúť, že pojmy ako „podnecovanie k nenávisti“ sú neurčité a otvorené rôznym interpretáciám.
A potom je tu koniec súkromia na internete, stanovený v ustanovení, ktoré vyžaduje, aby spoločnosti poskytovali informácie o „totožnosti a pravosti osôb zverejňujúcich obsah na ich platforme sociálnych médií“.
Inými slovami, štát by si udelil právomoc identifikovať všetkých, ktorí zverejňujú materiály online. Vrátane pravdepodobne aj kritikov samotného štátu. Alebo, čo je z praktického hľadiska ešte znepokojujúcejšie, tých vo vlastnej sfére, ktorí anonymne odhaľujú alebo kritizujú politiku.
Zvážme prípad úradníka, ktorý anonymne poukazuje na problémy so štátnou správou: podľa návrhov lady Benjaminovej by štát disponoval mechanizmom na identifikáciu tohto kritika.
Celkovo: takmer úplné prevzatie moci štátom
Nakoniec, udeľovanie licencií má ešte jeden prvok: poplatok. Hoci to nie je v návrhu zákona lady Benjaminovej špecifikované, vydieračské licenčné poplatky sú ďalším mechanizmom, ktorý by britská vláda mohla použiť na donútenie alebo presvedčenie nepoddajných spoločností prevádzkujúcich sociálne médiá.
V súhrne to, čo Benjaminová navrhuje vo svojom zákone o udeľovaní licencií, ktorý na prvý pohľad znie neškodne, predstavuje takmer úplné prevzatie kontroly štátom nad spoločnosťami prevádzkujúcimi sociálne médiá a v praxi aj nad politickým prejavom na internete v rámci hraníc Spojeného kráľovstva.
Je našťastie pravdepodobné, že jej návrh zákona neuvidí svetlo sveta a nedostane sa – aspoň v súčasnej podobe – do zbierky zákonov.
Návrh zákona, ktorý pravdepodobne neprejde – aspoň zatiaľ
Takáto legislatíva je však napriek tomu užitočná, pretože poskytuje pohľad na to, čo by politik mohol urobiť, keby jedného dňa mal moc presadiť svoje želania v plnom rozsahu. Návrh zákona lady Benjaminovej je navyše diabolsky dômyselný, pretože funguje v rámci systému – udeľovania licencií –, s ktorým je britská verejnosť už oboznámená a ktorý vo väčšine prípadov považuje za neškodný.
Briti už vedia, že na celú škálu činností, od vlastníctva televízie alebo chov psa až po prevádzkovanie krčmy, je potrebná licencia.
Doteraz sa o tomto návrhu zákona nehlasovalo, prešiel len prvým čítaním. Prvý náznak toho, do akej miery je labouristická vláda presvedčená o tomto návrhu zákona, alebo si želá byť o ňom presvedčená, príde o niekoľko týždňov pri druhom čítaní. Je však pravdepodobné, že návrhy Benjaminovej získajú v Snemovni lordov významnú podporu, čo následne podnieti diskusiu a mediálny záujem.
Keď táto diskusia a mediálna pozornosť prídu, tí v Spojenom kráľovstve, ktorí si cenia slobodu prejavu a nezávislosť verejnej diskusie od štátneho dohľadu, by mali byť pripravení na boj.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
