Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Azda najznámejším obrazom migračnej krízy z roku 2015 bol obrázok Alana Kurdiho, sýrskeho detského utečenca, ktorého ležiace telo bolo odfotografované na tureckej pláži po tom, ako sa utopil pri pokuse o preplavenie Stredozemného mora. Táto fotografia dojala milióny ľudí po celej Európe vrátane Nemecka. Kurdova rodina však vyrazila z Turecka, bezpečnej krajiny, v snahe dostať sa do Európy. Štedré azylové zákony ich nalákali do nebezpečenstva.

Súcit už nefunguje

Podľa portálu Politico charitatívne organizácie zapojené do lukratívneho biznisu pomoci migrantom prichádzajúcim do Európy menia svoju taktiku pri dosahovaní svojich cieľov. Uvedomili si totiž, že apelovanie na súcit verejnosti už nie je také účinné ako kedysi.

Verejná mienka sa posunula, keďže Európania zažili migráciu v bezprecedentnom rozsahu, pričom väčšina žiadateľov o azyl sú mladí muži, z ktorých mnohí nemajú doklady potrebné na ich preverenie. Obavy týkajúce sa ekonomického prínosu a integrácie niektorých skupín migrantov, ako aj zapojenia migrantov do násilnej trestnej činnosti a terorizmu ešte viac prehĺbili postoje voči imigrácii.

To viedlo mimovládne organizácie k prehodnoteniu svojej taktiky a k čoraz častejšiemu využívaniu právnych prostriedkov. Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou poskytujú právnu pomoc žiadateľom o azyl, podávajú odvolania a napádajú vládnu migračnú politiku pred vnútroštátnymi a medzinárodnými súdmi. Expertná rada Rady Európy pre právo mimovládnych organizácií výslovne opisuje právnu pomoc, argumenty v oblasti ľudských práv a využívanie odvolacích konaní vrátane konaní pred medzinárodnými orgánmi ako súčasť činnosti organizácií občianskej spoločnosti.

Ide o strategické súdne spory: využitie individuálnych prípadov nielen na dosiahnutie výsledku pre jedného migranta, ale potenciálne aj na vytvorenie precedensov, ktoré obmedzia to, čo môžu vlády v budúcnosti robiť. Vlády, ktoré sa snažia obmedziť migráciu, preto čelia protivníkovi nielen na politickej scéne, ale aj na tej právnej. Akýkoľvek seriózny pokus o zmenu európskej migračnej politiky sa preto musí pripraviť aj na obhajobu týchto politík pred súdmi.

Migračný biznis

Práve to robí európsky komplex mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa migráciou takým ťažkým orieškom pre politikov, ktorí sa snažia obmedziť ich činnosť. To, čo sa prezentuje ako humanitárne úsilie, sa rozrástlo na rozsiahly ekosystém charitatívnych organizácií, právnikov, humanitárnych organizácií, verejných orgánov a súkromných spoločností, z ktorých časť je financovaná priamo z daní daňovníkov.

Napríklad migračný fond EÚ uvádza mimovládne organizácie a humanitárne organizácie medzi subjektmi oprávnenými na financovanie, pričom projekty v oblasti migrácie a integrácie môžu získať spolufinancovanie EÚ až do výšky 90 percent. Finančná záťaž sa nekončí v okamihu, keď migranti dorazia na európsku pôdu. Pravidlá EÚ vyžadujú, aby členské štáty poskytovali žiadateľom o azyl ubytovanie, stravu, ošatenie, denný príspevok, hygienické potreby a nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Len čo niekto vstúpi na územie EÚ, jeho vyhostenie sa môže ukázať ako mimoriadne náročné.

V roku 2024 vydali krajiny EÚ 453 380 príkazov na odchod občanom mimo EÚ, avšak do tretej krajiny bolo vrátených len 110 385 osôb. Vstup do Európy môže preto viesť k dlhodobému pobytu aj v prípadoch, keď v konečnom dôsledku neexistuje žiadne zákonné právo na zotrvanie.

To, že bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes pred novinármi priznala, že nedokázala predvídať, aké ťažké bude skutočne vyhostiť migrantov povinných opustiť krajinu, nie je len dosť nepravdepodobné. Opisuje to aj právnu realitu, ktorú si krajina sama spôsobila a ktorú ešte viac podnecuje štátne financovanie mimovládnych organizácií.

https://twitter.com/welt/status/1960791715750564162

Mimovládne organizácie prešli od pomoci migrantom pri ceste do Európy k pomoci pri vyhýbaní sa povinnosti odísť, a to aj v prípadoch, keď nespĺňajú podmienky na udelenie azylu.

Európania teraz čelia nielen vysokým daňovým nákladom na podporu migračného systému a mimovládnych organizácií, ktoré v ňom pôsobia, ale aj rizikám, ktoré predstavujú žiadatelia o azyl, ktorí mohli pricestovať bez dokladov a ktorých vlády majú ťažkosti s ich vyhostením.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.