Ministri životného prostredia Európskej únie sa v stredu nadránom po dlhých a napätých rokovaniach dohodli na predbežnom klimatickom cieli do roku 2040. Dohoda prišla po viac než osemnástich hodinách vyjednávania, počas ktorých sa pôvodne ambiciózny plán musel výrazne zjemniť.

Podľa návrhu kompromisu sa má EÚ zaviazať k zníženiu emisií o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, avšak s viacerými „úľavami“, ktoré umožnia štátom tento cieľ dosiahnuť flexibilnejšie.

Niekoľko krajín – vrátane štátov V4 – plán nepodporí, no podľa diplomatov ich odpor nestačí na zablokovanie dohody, ktorú musí podporiť aspoň 15 členských štátov.

„Veríme, že máme základ pre politickú dohodu,“ uviedol hovorca Dánska, ktoré má aktuálne rotujúce predsedníctvo EÚ a viedlo rokovania.

Päť percent cieľa kompenzujeme v zahraničí

Kompromisom je, že štáty budú môcť pokrývať päť percent svojho cieľa prostredníctvom nákupu zahraničných uhlíkových kreditov – teda platiť iným krajinám za znižovanie emisií namiesto toho, aby znižovali vlastné.

V praxi to znamená, že európske priemyselné odvetvia budú musieť znížiť svoje reálne emisie približne o 85 percent.

Návrh tiež uvádza, že EÚ by mohla v budúcnosti ďalších päť percent emisií kompenzovať investíciami do ekologických projektov mimo Európy, čím by sa domáci cieľ potenciálne znížil až o desať percent. Toľko pôvodne žiadali štáty ako Poľsko a Taliansko, ale proti ďalšiemu oslabeniu cieľa sa postavili štáty ako Španielsko a Holandsko.

Európska komisia pôvodne navrhovala 90-percentné zníženie emisií s maximálne trojpercentným podielom uhlíkových kreditov zo zahraničia. Zmiernenie cieľa o ďalšie dve percentá odráža odpor priemyslu aj niektorých vlád, ktoré pochybujú, či si Európa môže dovoliť takto ambiciózne opatrenia popri výdavkoch na obranu a podporu priemyslu.

„Nechceme zničiť ekonomiku. Nechceme zničiť klímu. Chceme zachrániť obe súčasne,“ vyhlásil v utorok poľský námestník ministra pre klímu Krzysztof Bolesta.

Taraba: patríme medzi najčistejších producentov energie

Slovensko, Poľsko, Taliansko, Česko a ďalšie krajiny odmietali pôvodný cieľ 90 percent ako príliš prísny pre svoje priemyselné odvetvia, ktoré zápasia s vysokými cenami energií, lacnými čínskymi dovozmi a americkými clami. Nesúhlasia však ani s päťpercentným kompromisom.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) na sociálnej sieti uviedol, že Slovensko klimatický zákon nepodporí.

„Požadoval som, aby EÚ uznala jadrovú energiu za absolútne bezemisný zdroj elektriny, aby nám nikto nemohol tlačiť veterné parky práve preto, že my patríme medzi najčistejších producentov elektrickej energie a zároveň sme aj exportérom tejto elektriny,“ povedal Taraba.

Blíži sa klimatický samit

EÚ sa snaží dohodnúť na novom klimatickom cieli, aby na samit COP30, ktorý sa začne 6. novembra v Brazílii, neprišla bez jasného stanoviska. Na ňom sa má predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen stretnúť s ďalšími svetovými lídrami.

„Ide o veľa. Riskujeme našu medzinárodnú vedúcu úlohu, ktorá je v tomto mimoriadne zložitom období zásadná,“ povedala v utorok španielska ministerka životného prostredia Sara Aagesenová.

(reuters, est)