Preskočiť na obsah
  |  

Trump nezákonne vyslal Národnú gardu do Portlandu, rozhodol súd

Federálna sudkyňa Karin Immergutová v piatok rozhodla, že americký prezident Donald Trump konal nezákonne, keď nariadil nasadenie jednotiek Národnej gardy do Portlandu.

Rozhodnutie je prvým, ktoré natrvalo blokuje Trumpovo použitie vojenskej sily na potlačenie protestov proti imigračným úradom. Trump sa o to pokúša aj v demokratmi vedených Los Angeles, Chicagu a Washingtone, D.C. Nahrádza jej predbežné nariadenie, ktoré bránilo nasadeniu vojenskej sily v Portlande.

Sudkyňa, ktorú do funkcie nominoval samotný Trump, skonštatovala, že federálna vláda nemala žiadny zákonný základ pre nasadenie síl – v meste nebolo povstanie ani žiadna významná prekážka výkonu federálnych zákonov.

Podľa nej boli protesty prevažne pokojné, izolované prípady násilia nezakladali právomoc prezidenta na použitie armády.

Trumpova administratíva argumentovala ochranou federálnych úradov. „Prezident Trump nebude privierať oči pred bezprávím, ktoré sužuje americké mestá, a očakávame, že nás ospravedlní vyšší súd,“ reagoval Biely dom.

(reuters, max)

  |  

Turecko vydalo na Netanjahua zatykač pre údajnú genocídu v Gaze

Turecko v piatok vydalo zatykače na 37 vysokopostavených izraelských predstaviteľov vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Jisraela Kaca, ministra verejnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira či náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira.

Zatykače vydal úrad istanbulského hlavného prokurátora, kompletný zoznam 37 predstaviteľov však nezverejnili. Dôvodom tohto kroku je „genocída v Pásme Gazy, zločiny proti ľudskosti a systematické násilie a porušovanie ľudských práv Palestínčanov“.

Vyhlásenie úradu prokurátora uvádza špecifické incidenty už krátko po začiatku vojny v Gaze vrátane incidentu zo 17. októbra 2023, keď v blízkosti nemocnice podľa izraelských a amerických zdrojov pri neúspešnom štarte vybuchla raketa militantnej skupiny Palestínsky islamský džihád.

Izrael popiera obvinenia, že jeho útoky cielili na palestínskych civilistov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je otvoreným podporovateľom militantného hnutia Hamas a často prirovnáva Netanjahua k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.

(tasr, mja)

  |  

Robert De Niro sa stretol s pápežom vo Vatikáne, dostal ruženec

Herec Robert De Niro sa v piatok stretol vo Vatikáne s pápežom Levom XIV., ktorý ho privítal slovami: „Rád vás spoznávam.“ Legendárny herec, držiteľ dvoch Oscarov, odpovedal jednoducho: „Aj ja.“

Na záver mu pápež daroval ruženec. De Niro sa v Ríme zúčastnil na špeciálnom premietaní klasického filmu Vtedy v Amerike od Sergia Leoneho, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu. Počas dvojdňovej návštevy si vo štvrtok prevzal aj Vyznamenanie Kapitolského vlka – najvyššie ocenenie mesta Rím, ktoré mu bolo udelené za jeho prínos k filmu.

De Niro má hlboké väzby na Taliansko – jeho prastarí rodičia pochádzali z Ferrazzana a sám získal talianske občianstvo v roku 2006.

Počas kariéry stvárnil množstvo postáv amerických Talianov, pričom jeho výkon vo filmoch Mafiáni či Krstný otec 2 sa zapísal do dejín kinematografie.

(tasr, mja)

  |  

Námorné sily EÚ zachránili posádku tankera prepadnutého pirátmi

Námorné sily Európskej únie (EÚ) v piatok dorazili k tankeru Hellas Aphrodite plaviacemu sa pod maltskou vlajkou po tom, čo naň v Indickom oceáne zaútočili piráti. Z plavidla zachránili všetkých 24 členov posádky.

Personál európskej námornej misie ATALANTA pri pobreží Somálska nastúpil na tanker s podporou vrtuľníka.

Loď prepravovala benzín z Indie do Južnej Afriky, keď ju vo štvrtok ráno asi 700 námorných míľ od pobrežia Somálska prepadla pirátska skupina.

Operácia ATALANTA do oblasti nasadila svoje zdroje po núdzovom volaní o pomoc. Na palube tankera sa v čase záchrannej misie nenachádzal nikto neoprávnený, po pirátoch zložky naďalej pátrajú.

(tasr, mja)

  |  

USA podporujú plán EÚ poskytnúť Ukrajine zmrazené ruské aktíva

Spojené štáty plne podporujú plán Európskej komisie, ktorá chce využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny.

Washington „jednoznačne podporuje (EÚ) a kroky, ktoré v súčasnosti podniká, aby mohla tieto aktíva využiť“, informuje agentúra.

Európska komisia navrhuje poskytnúť Ukrajine takzvanú reparačnú pôžičku 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív nachádzajúcich sa v Európe.

Európski lídri však zatiaľ tento plán neschválil. Skepticky sa k nemu stavia najmä Belgicko, keďže väčšina zmrazených ruských aktív (približne 170 miliárd eur) je uložená v bruselskom depozitári spoločnosti Euroclear.

 V snahe zatlačiť na Rusko americký prezident Donald Trump koncom minulého mesiaca uvalil sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil.

(reuters, mja)

  |  

Poľský Sejm odňal imunitu exministrovi spravodlivosti Ziobrovi

Dolná komora poľského parlamentu (Sejm) v piatok odobrala poslaneckú imunitu bývalému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi, ktorý pôsobil vo vládach pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS). Sejm tiež dal súhlas na zadržanie a dočasné zatknutie Ziobra v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním hospodárenia s prostriedkami z Fondu spravodlivosti.

Prokuratúra podľa svojej hovorkyne disponuje dôkazmi, ktoré umožňujú predpokladať, že Ziobro počas výkonu funkcie ministra spravodlivosti založil a riadil organizovanú zločineckú skupinu. Tá si mala prisvojiť viac než 150 miliónov zlotých (asi 35,4 milióna eur) z Fondu spravodlivosti. Skupinu podľa prokuratúry tvorili úradníci ministerstva a osoby napojené na subjekty, ktoré získavali dotácie z fondu.

Prokuratúra Ziobrovi pripisuje 26 trestných činov vrátane prekročenia právomocí, nedbanlivosti pri výkone verejnej funkcie, falšovania dokumentov a sprenevery verejných financií. Tieto skutky majú byť priamo spojené s jeho pôsobením na čele rezortu spravodlivosti, ktorý spravoval finančné prostriedky fondu.

Ziobro sa momentálne nachádza v zahraničí, keďže podľa vlastných slov mu v Poľsku hrozí nespravodlivý súdny proces.

Bývalý minister tvrdí, že vyšetrovanie je pomstou zo strany súčasnej vlády, keďže počas jeho pôsobenia na čele rezortu spravodlivosti sa vyšetrovali korupčné podozrenia ľudí blízkych súčasnému premiérovi Donaldovi Tuskovi.

(tasr, mja)