Preskočiť na obsah
  |  

Letiská v USA kolabujú pre uzáveru vlády a nevyplácanie miezd

V sobotu v USA zrušili približne 1 500 letov a ďalších 6-tisíc meškalo v dôsledku vážneho nedostatku riadiacich pracovníkov letovej prevádzky. Tento problém súvisí s prebiehajúcou odstávkou federálnej vlády, ktorá trvá rekordných 39 dní.

Shutdown, historicky najdlhšie trvajúci, výrazne ovplyvňuje prevádzku na 42 letiskách a centrách riadenia letov vrátane veľkých miest ako Atlanta, Newark, Chicago, San Francisco a New York.

Federálny úrad pre letectvo od piatku nariadil leteckým spoločnostiam znížiť počet denných letov o štyri percentá, pričom od utorka sa má tento podiel zvýšiť na šesť percent a do 14. novembra až na desať percent. Úrad tiež zaviedol programy zdržania letov na zemi na deviatich letiskách.

Zástupcovia štyroch najväčších leteckých spoločností vyjadrili obavy z pokračujúcich výpadkov personálu, ktoré komplikujú plánovanie letov. Absencie kontrolórov narastajú, pričom niektorí neprišli do práce pre nevyplatené mzdy.

Minister dopravy Sean Duffy upozornil, že môže nariadiť ďalšie zníženie letov, ak sa situácia nezlepší. V Senáte medzitým pokračujú rokovania o ukončení odstávky vlády, zatiaľ však bez konkrétnej dohody.

(reuters, max)

  |  

Istrochem čaká sanácia, envirorezort chce využiť eurofondy

Ministerstvo životného prostredia by sa mohlo stať povinnou osobou pre sanáciu environmentálnej záťaže v areáli bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave, dnes známych ako Istrochem.

Sanácia by sa mala týkať častí podniku, kde sa vyrábali hnojivá, gumárenské chemikálie, trhaviny, a tiež závodu Mieru. Vyplýva to z návrhu envirorezortu na určenie príslušného ministerstva podľa zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.

Prijatie uznesenia vlády, ktoré oficiálne určí príslušný rezort, je podmienkou na čerpanie nenávratného finančného príspevku v rámci pripravovaných výziev Programu Slovensko. Financovanie sanácie má byť zabezpečené prednostne z európskych fondov a Environmentálneho fondu v súlade s vládnym uznesením.

Envirorezort zároveň upozornil, že ak nebude možné čerpať finančné prostriedky z eurofondov v rámci Programu Slovensko z dôvodu vyčerpania alokovanej čiastky vyše 239 miliónov eur na sanáciu environmentálnych záťaží, bude potrebné zabezpečiť ďalšie financie z vlastnej rozpočtovej kapitoly a z prostriedkov Envirofondu.

Program Slovensko pokrýva obdobie 2021 – 2027, pričom čerpanie zdrojov bude závisieť od dostupnosti financií.

(tasr, max)

  |  

Lavrov je pripravený rokovať s Rubiom, v otázke Ukrajiny trvá na ruských záujmoch

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že je pripravený na osobné stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Zdôraznil však, že ak má nastať mier na Ukrajine, bude potrebné zohľadniť aj záujmy Ruska.

„Minister zahraničných vecí Marco Rubio a ja chápeme potrebu pravidelnej komunikácie,“ povedal štátnej tlačovej agentúre RIA. „Je to dôležité pre diskusiu o ukrajinskej otázke a presadzovanie bilaterálnej agendy. Preto komunikujeme telefonicky a sme pripravení uskutočniť osobné stretnutia, keď to bude potrebné,“ dodal.

Rovnako spomenul, že územná celistvosť Ruska a výsledky referend z rokov 2014 a 2022 nie sú podľa dohôd s USA sporné. Spojené štáty podľa neho tiež Kremeľ diplomaticky informovali, že prehodnocujú návrh Vladimira Putina, aby obmedzenia z novej zmluvy o znížení strategických zbraní platili aj po skončení platnosti zmluvy vo februári budúceho roka.

Posledné dni sa na verejnosti objavili dohady, že Lavrov stratil priazeň ruského prezidenta. To však Moskva poprela. Špekulácie prišli po tom, ako snahy o zorganizovanie samitu medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom nateraz pozastavili.

Washington podľa medializovaných informácií ustúpil od plánov po tom, čo ruské ministerstvo zahraničných vecí údajne zaslalo správu, že Moskva neplánuje ustúpiť zo svojich požiadaviek ohľadom Ukrajiny.

Denník Financial Times s odvolaním sa na zdroj poznamenal, že práve Lavrovov rozhovor s Rubiom mohol Washington od tejto iniciatívy odradiť.

(reuters, max)

  |  

USA chcú zastaviť iránske financovanie Hizballáhu a presadiť jeho odzbrojenie

Spojené štáty chcú využiť súčasnú situáciu v Libanone a zastaviť finančné toky z Iránu do Hizballáhu. Podľa námestníka amerického ministra financií Johna Hurleyho dostala táto skupina v roku 2025 približne miliardu dolárov z Teheránu, napriek prísnym sankciám, ktoré iránsku ekonomiku výrazne zasiahli.

USA sa snažia znížiť vplyv Iránu v regióne, a to aj prostredníctvom kampane „maximálneho tlaku“. Hurley podotkol, že ak by sa podarilo Hizballáh odzbrojiť, Libanon by mohol získať späť kontrolu nad vlastným územím.

Irán, ktorého ekonomika zápasí s recesiou a infláciou, sa po neúspešných jadrových rokovaniach snaží o užšie vzťahy s Ruskom, Čínou a štátmi Perzského zálivu. USA nedávno uvalili sankcie na dve osoby podozrivé z financovania Hizballáhu cez peňažné zmenárne.

Izrael, ktorý považuje Hizballáh za hrozbu, podnikol vo štvrtok letecké útoky na juh Libanonu, aj napriek prímeriu uzavretému v roku 2024.

Hizballáh, ktorý vznikol s podporou iránskych Revolučných gárd, stále odmieta úplné odzbrojenie, aj keď libanonská vláda sa k tomu zaviazala.

(reuters, max)

  |  

Nemcom sa vzďaľuje kúpa auta, na nové treba pracovať 43 týždňov

V Nemecku si dnes priemerný zamestnanec musí na nové auto odkladať 43 týždňov mzdy, oproti 32 týždňom v roku 1995. Vysoké náklady na suroviny, zložité dodávky a prísne predpisy o bezpečnosti a emisiách nútia podľa Bloombergu výrobcov zdražovať.

Modely ako VW Up, Opel Adam či Citroën C1 už nefigurujú na trhu, čo zvýšilo dopyt po ojazdených vozidlách. Ich ceny za poslednú dekádu stúpli v Nemecku o 88 percent. Výrobcovia sa zameriavajú na drahšie modely s vyššou maržou, aby financovali vývoj elektromobilov.

Napríklad v meste Bochum poslednú automobilku, Opel, zatvorili v roku 2014. V lokalite tak klesla ponuka lacných a dostupných áut. Miestny rodinný autosalón to potvrdil s tým, že ceny vozidiel tu rástli rýchlejšie ako mzdy obyvateľov.

Vplyv na to majú mnohé nariadenia týkajúce sa bezpečnosti a emisií. V porovnaní s rokom 2015 musia dnešné autá obsahovať automatické brzdenie, asistenta udržiavania v jazdnom pruhu či detekciu únavy vodiča. V Taliansku obľúbený Fiat Panda preto napríklad zdražel za 15 rokov o 80 percent.

Neopomínajúc aj ciele klimatickej politiky Únie. Elektrické autá však ostávajú pre zákazníkov drahé – VW ID.3 stojí 33 330 eur, zatiaľ čo čínska alternatíva BYD Dolphin Surf len 22 990 eur. To presvedčilo i kancelára Friedricha Merza, aby tlačil na EÚ so zmiernením zákazu predaja nových vozidiel so spaľovacím motorom.

(max)

  |  

Po tajfúne, ktorý zabil viac ako 200 osôb, ohrozuje Filipíny ďalší

Filipíny evakuovali viac ako 100-tisíc ľudí v oblastiach ohrozených supertajfúnom Fung-wong, miestne známym ako Uwan. Tajfún dosiahol rýchlosť vetra v nárazoch až 230 kilometrov za hodinu a očakáva sa, že zasiahne centrálny Luzon, najmä provinciu Aurora, najskôr v nedeľu večer.

Úrady vyhlásili najvyšší stupeň varovania v juhovýchodnom Luzone a vydali nižšie stupne varovaní pre Metro Manilu a okolité oblasti. Elektrina už vypadla vo východných Visayas a museli zrušiť viac ako 300 letov.

Videozábery z Catanduanes ukazujú silný vietor a hustý dážď. Pobrežná stráž hlási evakuácie v Camarines Sur, kde obyvateľov prevážali loďami a nákladnými vozidlami.

Tajfún prichádza len niekoľko dní po ničivom Kalmaegim, ktorý na Filipínach zabil 204 ľudí a zasiahol aj Vietnam, kde si vyžiadal ďalších päť obetí. Vo vietnamskej dedine Vung Cheo tajfún zničil množstvo fariem na chov homárov a spôsobil rozsiahle škody.

(reuters, max)