Preskočiť na obsah
  |  

Turecké vojenské lietadlo havarovalo, zahynulo 20 osôb

Turecké ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že pri havárii vojenského lietadla C-130 Hercules v Gruzínsku zahynulo 20 vojakov. Lietadlo letelo z Azerbajdžanu do Turecka a zrútilo sa v utorok v regióne Kacheti na východe Gruzínska.

Príčina nehody zatiaľ nie je známa. Turecké a gruzínske úrady začali vyšetrovanie na mieste nešťastia.

Zábery z oblasti ukazujú trosky lietadla roztrúsené po poli, zatiaľ čo videá na sociálnych sieťach zachytávajú, ako sa stroj rozpadol vo vzduchu a následne zrútil.

Výrobca lietadla, spoločnosť Lockheed Martin, prisľúbil pomoc pri vyšetrovaní. C-130 Hercules je štvormotorové turbovrtuľové transportné lietadlo určené na prepravu vojakov, nákladu a vybavenia a patrí medzi hlavné takticko-dopravné stroje ozbrojených síl sveta.

(reuters, est)

  |  

Izraelskí osadníci opäť zaútočili na Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu

Izraelskí osadníci na Západnom brehu Jordánu zapálili niekoľko vozidiel patriacich Palestínčanom. Pri týchto incidentoch utrpelo zranenia niekoľko ľudí. Civilisti údajne zaútočili aj na izraelských vojakov.

„Bezpečnostné zložky zasiahli, aby ukončili konfrontáciu, použili prostriedky na rozptyľovanie davu a zadržali niekoľko izraelských civilistov,“ uviedla izraelská armáda na platforme Telegram.

Palestínska tlačová agentúra WAFA informovala, že osadníci podpálili vozidlá vrátane kamiónov v priemyselnej zóne na severovýchode okupovaného územia. Škody zaznamenali aj na miestnej továrni. Osadníci napadli aj poľnohospodársku pôdu či stany patriace beduínskej komunite a údajne hádzali kamene na miestnych obyvateľov. Najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia hlavy.

Armáda tvrdí, že maskovaní osadníci utiekli z miesta incidentu, ale vojaci neskôr štyroch z nich zadržali. „Izraelskí civilisti napadli vojakov, ktorí operovali v oblasti, a poškodili vojenské vozidlo,“ uviedla armáda.

Izraelský prezident Jicchak Herzog na sociálnej sieti X odsúdil „šokujúce a závažné incidenty“. Násilie voči civilistom a vojakom podľa jeho slov „prekračuje červenú čiaru“.

(tasr, est)

  |  

Trump hovorí, že je „povinný“ súdiť sa s BBC pre upravený prejav

Donald Trump, prezident USA, oznámil, že je „povinný podať žalobu na britskú televíziu BBC“ za spôsob, akým upravila jeho prejav v dokumente Panorama.

Trump pre Fox News uviedol, že jeho vystúpenie zo 6. januára 2021 bolo „znetvorené“ a považuje to za podvod voči divákom. Ide o jeho prvé verejné vyjadrenie po tom, čo jeho právnici doručili BBC list s požiadavkou na stiahnutie dokumentu, ospravedlnenie a odškodnenie vo výške jednej miliardy dolárov.

Predseda BBC Samir Shah už priznal „chybu v úsudku“ pri zostrihu prejavu. V relácii The Ingraham Angle Trump poznamenal, že ak BBC nezakročí, má podľa vlastných slov „povinnosť“ podať žalobu.

Tvrdí, že jeho originálny prejav bol pokojný, ale úprava v dokumente ho zobrazila ako radikálny. „Musím to urobiť, lebo nemožno dovoliť, aby takéto veci zostali bez odozvy,“ vyhlásil Trump.

BBC potvrdila, že list od Trumpových právnikov prijala v nedeľu a v súčasnosti požiadavky preveruje. V tejto súvislosti už odstúpili zo svojich pozícií generálny riaditeľ Tim Davie a riaditeľka spravodajstva Deborah Turnessová.

(bbc, sie)

  |  

Protest pôvodných obyvateľov narušil klimatický samit v Beléme

Desiatky pôvodných obyvateľov v utorok prenikli do areálu klimatického samitu COP30 v brazílskom meste Belém. Protestujúci hlasno žiadali prístup na podujatie OSN, na ktorom tisícky delegátov z celého sveta diskutujú o klimatických riešeniach v amazonskom regióne.

Viacerí niesli vlajky a transparenty s výzvami na ochranu pôdy a presadzovanie práv domorodých komunít. Predstaviteľ komunity Tupinamba zdôraznil, že pôda má pre pôvodných obyvateľov nenahraditeľný význam a odmietajú jej predaj a ničenie.

Ochranka reagovala vytvorením barikád zo stolov a snažila sa dav vytlačiť späť. Počas stretu dvaja pracovníci utrpeli vážne zranenia.

Protestujúci sa krátko po konflikte rozišli a hlavný vstup do areálu uzavreli z dôvodu opráv. Bezpečnosť vnútri zabezpečovali pracovníci OSN v spolupráci s brazílskymi úradmi. Vyšetrovanie incidentu pokračuje.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo svojom prejave zdôraznil význam domorodých komunít pri ochrane Amazonského pralesa a vyzval ich, aby mali väčší vplyv v priamych rokovaniach.

(reuters, sie)

  |  

Kolumbia pozastavila spravodajskú výmenu s USA pre útoky v Karibiku

Kolumbijský prezident Gustavo Petro tak urobil v reakcii na americké útoky na údajné lode pašerákov v Karibiku a Tichom oceáne, ktoré si vyžiadali najmenej 76 obetí.

Petro na sociálnej sieti X objasnil, že toto opatrenie bude platiť dovtedy, kým budú útoky na lode pokračovať. „Boj proti drogám musí byť podriadený ľudským právam obyvateľov Karibiku,“ uviedol prezident Kolumbie.

Predtým, ako americká armáda začala útočiť na údajné lode pašerákov, sa boju proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami venovali najmä americké policajné zložky a pobrežná stráž. Členovia drogových kartelov a pašeráci drog boli považovaní za zločincov s právom na riadny proces.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa však v memorande zaslanom Kongresu uviedla, že americká armáda môže legálne likvidovať predpokladaných pašerákov, pretože predstavujú bezprostrednú hrozbu pre Američanov a sú „nepriateľskými bojovníkmi“, ktorí sú v „ozbrojenom konflikte“ s USA. Biely dom opakovane uviedol, že koná „v plnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom“.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk tieto útoky označil za „mimosúdne popravy“. Stanica CNN s odvolaním na svoje zdroje v utorok informovala, že Británia prestala poskytovať USA spravodajské informácie o lodiach podozrivých z prepravy drog v Karibiku, keďže sa nechce podieľať na amerických útokoch, ktoré považuje za nelegálne.

(tasr, afp, reuters, est)

  |  

Austrália už podniká kroky na zákaz sociálnych sietí pre mladistvých

Online platformy pripravujú rozsiahlu zmenu pre Austráliu pri používaní sociálnych sietí mladistvými do 16 rokov. Od 10. decembra, v zmysle nového zákona, budú musieť platformy ako Facebook, TikTok, Instagram, Snapchat a Threads deaktivovať účty detí na základe analýzy správania.

Pri identifikácii veku by údajne mali využiť už zavedený softvér, ktorý rozhoduje podľa interakcií, napríklad cez používanie tlačidla „páči sa mi“. Mladším používateľom by systém údajne mal potom ponúknuť možnosť stiahnuť svoj online obsah, zmraziť profil alebo účet zrušiť.

Pre tých, ktorých systém omylom zaradí medzi mladých, by mala byť pripravená možnosť využitia externej aplikácie na overenie veku pomocou fotografie alebo dokladu totožnosti. Opatrenie zasiahne približne jeden milión účtov, no pre väčšinu z 20 miliónov používateľov sociálnych sietí v Austrálii zostane fungovanie bez obmedzení.

Prípad Austrálie môže podľa Reuters ovplyvniť svetovú snahu obmedziť vystavenie mládeže technológiám spojeným s rizikami, ako je kyberšikana. Podobné opatrenia zaviedli v lete Veľká Británia a Francúzsko, kde došlo k povinným kontrolám veku na pornografických stránkach. Dánsko sa rozhodlo zakázať prístup na sociálne siete deťom mladším ako 15 rokov.

Vo Francúzsku alebo na Floride však narazili tieto snahy na problémy v praktickej realizácii, ale aj na rozpor s ochranou slobody prejavu.

(reuters, sie)