Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvadsať kontajnerov antikoncepcie pre chudobné štáty musia zničiť

Väčšina antikoncepčných prostriedkov nakúpených americkou agentúrou USAID pre chudobné krajiny musí byť zlikvidovaná pre nevyhovujúce podmienky ich uskladnenia v Belgicku.

Až 20 z 24 kontajnerov s antikoncepčnými prostriedkami nedávno presunuli zo skladiska v meste Geel do skladu v meste Kallo pri Antverpách. Toto nové miesto však nie je vybavené na skladovanie liekov, preto ich už nemožno uviesť do obehu.

Antikoncepciu nakúpila americká humanitárna agentúra USAID ešte za vlády prezidenta Joea Bidena pre ženy v niektorých z najchudobnejších krajín sveta, najmä v subsaharskej Afrike.

Administratíva Donalda Trumpa požadovala zničenie týchto zásob, čo v diplomatických rokovaniach USA s Belgickom vyvolalo niekoľkomesačnú patovú situáciu.

V júli viaceré médiá informovali, že Spojené štáty plánujú spomínané antikoncepčné prostriedky zničiť a za ich likvidáciu boli pripravené zaplatiť približne 160-tisíc dolárov. Ponuky mimovládnych organizácií, ktoré chceli celý náklad odkúpiť, Trumpova administratíva odmietla.

(euractiv, afp, tasr, est)

Minúta  |  

Emisie z fosílnych palív dosiahnu tento rok nový rekord

Emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív budú v roku 2025 o 1,1 percenta vyššie než vlani a dosiahnu rekordných 38,1 miliardy ton. Vyplýva to zo správy Global Carbon Budget, ktorú vedci predstavili na klimatickej konferencii COP30 v brazílskej Amazónii. Podľa zistení tempo rozširovania obnoviteľných zdrojov zatiaľ nestačí pokryť rastúcu spotrebu energie.

Správa uvádza, že ľudstvo môže ešte vyprodukovať približne 170 miliárd ton oxidu uhličitého, ak chce udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia podľa Parížskej dohody. „Pri súčasnom tempe sa tento uhlíkový rozpočet vyčerpá za štyri roky,“ varoval Pierre Friedlingstein z Exeter University.

Rokovania COP30 sprevádzajú nezhody, pretože krajiny nedokážu znížiť emisie. Konferencia sa koná bez účasti Spojených štátov, druhého najväčšieho znečisťovateľa.

Podľa Glena Petersa z nadácie CICERO Center for International Climate Research „svet kolektívne nedosahuje ciele“. Emisie v USA a EÚ opäť rastú, zatiaľ čo v Číne sa stabilizovali a v Indii stúpli len mierne. Celkové emisie ľudstva tento rok dosiahnu 42,2 miliardy ton oxidu uhličitého.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kličko navrhol znížiť odvodový vek na Ukrajine pre nedostatok vojakov

Ukrajina čelí zhoršujúcemu sa nedostatku vojakov, keďže rekordné počty mužov odchádzajú do Európy, upozornil starosta Kyjeva Vitalij Kličko. „Máme obrovské problémy s vojakmi – s ľudskými zdrojmi,“ povedal pre sieť Axel Springer Global Reporters Network, ktorej súčasťou je aj Politico.

Kličko navrhol, aby vekovú hranicu pre mobilizáciu znížili z 25 na 23 alebo 22 rokov. „V minulosti slúžili v armáde aj 18-roční, ale to sú ešte deti,“ vyjadril sa.

Pripomenul, že po takmer štyroch rokoch vojny má Ukrajina problém dopĺňať svoje jednotky, zatiaľ čo ruské sily podľa neho „neúnavne postupujú a nezaujíma ich, koľko vojakov padne“.

Starosta upozornil aj na rastúci odliv mladých mužov. Vládny dekrét z augusta umožnil mužom vo veku 18 až 22 rokov opustiť krajinu, čo sa podľa údajov EÚ zhoduje s nárastom žiadostí o dočasnú ochranu. V septembri dostalo tento status viac než 79-tisíc Ukrajincov – najviac za uplynulé dva roky.

(lud)

Minúta  |  

Rubio obhajuje útoky v Karibiku: Európa nám nebude určovať, ako sa brániť

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí ministrov zahraničia krajín G7 v Kanade odmietol výhrady európskych spojencov k zákonnosti amerických útokov v Karibiku. Uviedol, že Európska únia nemá právo určovať, čo je medzinárodné právo ani ako Spojené štáty bránia svoju národnú bezpečnosť.

Washington uskutočnil najmenej 19 útokov proti lodiam podozrivým z pašovania drog, pri ktorých zahynulo 76 ľudí. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ich označil za porušenie medzinárodného práva a upozornil, že ohrozujú aj francúzske zámorské územia v Karibiku.

Rubio operácie obhajoval s odvolaním sa na článok 51 Charty OSN o sebaobrane. Tvrdil, že cieľom boli „narkoteroristi“ a USA by mali za tieto kroky skôr oceniť. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová však pripomenula, že podobné akcie možno ospravedlniť len sebaobranou alebo rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN.

Nezávislí experti OSN označili útoky za mimosúdne popravy, keďže sa uskutočnili v medzinárodných vodách. Kolumbijský prezident Gustavo Petro už pozastavil spoluprácu svojich bezpečnostných zložiek s USA. Rubio zároveň odmietol tvrdenia, že Británia prerušila spravodajskú výmenu s Washingtonom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Francúzsko si pripomína desať rokov od teroristických útokov v Paríži

Francúzsko si vo štvrtok pripomína desiate výročie teroristických útokov z 13. novembra 2015, pri ktorých ozbrojenci a samovražední atentátnici z Islamského štátu zabili 130 ľudí a stovky ďalších zranili. Cieľmi útokov boli kaviarne, reštaurácie, koncertná sála Bataclan a štadión Stade de France.

Išlo o najkrvavejšie útoky na francúzskej pôde od druhej svetovej vojny. Vláda po nich prijala sériu mimoriadnych bezpečnostných opatrení, ktoré sa neskôr stali súčasťou legislatívy.

Útoky sa začali výbuchmi pred Stade de France, kde sa konal futbalový zápas, a pokračovali paľbou na viacerých miestach v centre Paríža vrátane Bataclanu, kde sa odohrával koncert americkej skupiny Eagles of Death Metal.

Prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok plánuje spolu s predstaviteľmi štátu, pozostalými a zranenými zúčastniť na spomienkových podujatiach, ktoré sa konajú na miestach útokov.

Bezpečnostné služby tvrdia, že hrozba podobných útokov sa za desať rokov zmenila – Islamský štát už nemá kapacity na koordinované akcie, no riziko radikalizácie na internete pretrváva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Štart rakety New Glenn spoločnosti Blue Origin odložili pre slnečné búrky

Štart ťažkej rakety New Glenn americkej spoločnosti Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa odložili v stredu pre intenzívne slnečné búrky, ktoré spôsobili polárnu žiaru nad Spojenými štátmi, ale napríklad aj nad Európou vrátane Slovenska.

Raketa New Glenn, ktorej štart bol už v nedeľu odložený pre nepriaznivé počasie, mala v stredu popoludní vyniesť do vesmíru pre americkú vesmírnu agentúru NASA dve družice, ktoré by mali obiehať okolo Marsu. Päť hodín pred plánovaným termínom však štart opäť odložili pre zvýšenú slnečnú aktivitu.

Vzhľadom na možné riziko vplyvu častíc zo slnečnej erupcie na sondy smerujúce k Marsu sa NASA rozhodla štart zrušiť, pričom nový termín zatiaľ nestanovila.

Ide len o druhý let dvojstupňovej nosnej rakety New Glenn. Svoj prvý let absolvovala už v januári, keď dosiahla obežnú dráhu. Pre technické problémy a nepriaznivé počasie bol aj vtedy let niekoľkokrát odložený.

Takmer 100 metrov vysoká raketa je pomenovaná po Johnovi Glennovi (1921 - 2016), prvom americkom astronautovi, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme. Oba jej stupne majú byť opakovane použiteľné, čo výrazne zníži prevádzkové náklady. Prvý stupeň by mal vydržať najmenej 25 letov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.