Preskočiť na obsah
  |  

Nemec sa blysol hetrikom a rozhodol o víťazstve New Jersey

Slovenský hokejista Šimon Nemec strelil premiérový hetrik v zámorskej NHL, vďaka čomu zvíťazilo New Jersey Devils na ľade Chicaga 4:3 po predĺžení.

Nemec doteraz nikdy nestrelil viac ako jeden gól v zápase NHL. Po štvrtku má v prebiehajúcej sezóne bilanciu 17 duelov, v ktorých zaznamenal štyri presné zásahy a osem asistencií.

Proti Chicagu odohral 26:20 minút a okrem hetriku si do štatistík pripísal aj štyri plusové body, päť striel na bránku a jednu zablokovanú strelu. V stretnutí ho vyhlásili za najlepšieho hráča.

„Pravdepodobne to je môj prvý hetrik v kariére, nikdy som nebol nejaký strelec, takže som za to veľmi rád. Ale hlavne to bolo veľké tímové víťazstvo. Trikrát sme prehrávali a dokázali sme triumfovať, takže super,“ povedal Nemec v rozhovore pre klubovú televíziu.

Prvý gól strelil pätnásť sekúnd pred koncom druhej tretiny, keď odpovedal na zásah Connora Bedarda z úvodného dejstva a vyrovnal na 1:1. Pri druhom sa presadil po rýchlom brejku a krížnej prihrávke na ľavú stranu bránkoviska a v predĺžení do tretice zužitkoval presný pas od brankára Jacoba Markströma na modrú čiaru a z ľavého kruhu trafil ponad Knightovu lapačku.

(tasr, est)

  |  

Dvadsať kontajnerov antikoncepcie pre chudobné štáty musia zničiť

Väčšina antikoncepčných prostriedkov nakúpených americkou agentúrou USAID pre chudobné krajiny musí byť zlikvidovaná pre nevyhovujúce podmienky ich uskladnenia v Belgicku.

Až 20 z 24 kontajnerov s antikoncepčnými prostriedkami nedávno presunuli zo skladiska v meste Geel do skladu v meste Kallo pri Antverpách. Toto nové miesto však nie je vybavené na skladovanie liekov, preto ich už nemožno uviesť do obehu.

Antikoncepciu nakúpila americká humanitárna agentúra USAID ešte za vlády prezidenta Joea Bidena pre ženy v niektorých z najchudobnejších krajín sveta, najmä v subsaharskej Afrike.

Administratíva Donalda Trumpa požadovala zničenie týchto zásob, čo v diplomatických rokovaniach USA s Belgickom vyvolalo niekoľkomesačnú patovú situáciu.

V júli viaceré médiá informovali, že Spojené štáty plánujú spomínané antikoncepčné prostriedky zničiť a za ich likvidáciu boli pripravené zaplatiť približne 160-tisíc dolárov. Ponuky mimovládnych organizácií, ktoré chceli celý náklad odkúpiť, Trumpova administratíva odmietla.

(euractiv, afp, tasr, est)

  |  

Emisie z fosílnych palív dosiahnu tento rok nový rekord

Emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív budú v roku 2025 o 1,1 percenta vyššie než vlani a dosiahnu rekordných 38,1 miliardy ton. Vyplýva to zo správy Global Carbon Budget, ktorú vedci predstavili na klimatickej konferencii COP30 v brazílskej Amazónii. Podľa zistení tempo rozširovania obnoviteľných zdrojov zatiaľ nestačí pokryť rastúcu spotrebu energie.

Správa uvádza, že ľudstvo môže ešte vyprodukovať približne 170 miliárd ton oxidu uhličitého, ak chce udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia podľa Parížskej dohody. „Pri súčasnom tempe sa tento uhlíkový rozpočet vyčerpá za štyri roky,“ varoval Pierre Friedlingstein z Exeter University.

Rokovania COP30 sprevádzajú nezhody, pretože krajiny nedokážu znížiť emisie. Konferencia sa koná bez účasti Spojených štátov, druhého najväčšieho znečisťovateľa.

Podľa Glena Petersa z nadácie CICERO Center for International Climate Research „svet kolektívne nedosahuje ciele“. Emisie v USA a EÚ opäť rastú, zatiaľ čo v Číne sa stabilizovali a v Indii stúpli len mierne. Celkové emisie ľudstva tento rok dosiahnu 42,2 miliardy ton oxidu uhličitého.

(tasr, lud)

  |  

Kličko navrhol znížiť odvodový vek na Ukrajine pre nedostatok vojakov

Ukrajina čelí zhoršujúcemu sa nedostatku vojakov, keďže rekordné počty mužov odchádzajú do Európy, upozornil starosta Kyjeva Vitalij Kličko. „Máme obrovské problémy s vojakmi – s ľudskými zdrojmi,“ povedal pre sieť Axel Springer Global Reporters Network, ktorej súčasťou je aj Politico.

Kličko navrhol, aby vekovú hranicu pre mobilizáciu znížili z 25 na 23 alebo 22 rokov. „V minulosti slúžili v armáde aj 18-roční, ale to sú ešte deti,“ vyjadril sa.

Pripomenul, že po takmer štyroch rokoch vojny má Ukrajina problém dopĺňať svoje jednotky, zatiaľ čo ruské sily podľa neho „neúnavne postupujú a nezaujíma ich, koľko vojakov padne“.

Starosta upozornil aj na rastúci odliv mladých mužov. Vládny dekrét z augusta umožnil mužom vo veku 18 až 22 rokov opustiť krajinu, čo sa podľa údajov EÚ zhoduje s nárastom žiadostí o dočasnú ochranu. V septembri dostalo tento status viac než 79-tisíc Ukrajincov – najviac za uplynulé dva roky.

(lud)

  |  

Rubio obhajuje útoky v Karibiku: Európa nám nebude určovať, ako sa brániť

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí ministrov zahraničia krajín G7 v Kanade odmietol výhrady európskych spojencov k zákonnosti amerických útokov v Karibiku. Uviedol, že Európska únia nemá právo určovať, čo je medzinárodné právo ani ako Spojené štáty bránia svoju národnú bezpečnosť.

Washington uskutočnil najmenej 19 útokov proti lodiam podozrivým z pašovania drog, pri ktorých zahynulo 76 ľudí. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot ich označil za porušenie medzinárodného práva a upozornil, že ohrozujú aj francúzske zámorské územia v Karibiku.

Rubio operácie obhajoval s odvolaním sa na článok 51 Charty OSN o sebaobrane. Tvrdil, že cieľom boli „narkoteroristi“ a USA by mali za tieto kroky skôr oceniť. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová však pripomenula, že podobné akcie možno ospravedlniť len sebaobranou alebo rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN.

Nezávislí experti OSN označili útoky za mimosúdne popravy, keďže sa uskutočnili v medzinárodných vodách. Kolumbijský prezident Gustavo Petro už pozastavil spoluprácu svojich bezpečnostných zložiek s USA. Rubio zároveň odmietol tvrdenia, že Británia prerušila spravodajskú výmenu s Washingtonom.

(reuters, lud)

  |  

Francúzsko si pripomína desať rokov od teroristických útokov v Paríži

Francúzsko si vo štvrtok pripomína desiate výročie teroristických útokov z 13. novembra 2015, pri ktorých ozbrojenci a samovražední atentátnici z Islamského štátu zabili 130 ľudí a stovky ďalších zranili. Cieľmi útokov boli kaviarne, reštaurácie, koncertná sála Bataclan a štadión Stade de France.

Išlo o najkrvavejšie útoky na francúzskej pôde od druhej svetovej vojny. Vláda po nich prijala sériu mimoriadnych bezpečnostných opatrení, ktoré sa neskôr stali súčasťou legislatívy.

Útoky sa začali výbuchmi pred Stade de France, kde sa konal futbalový zápas, a pokračovali paľbou na viacerých miestach v centre Paríža vrátane Bataclanu, kde sa odohrával koncert americkej skupiny Eagles of Death Metal.

Prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok plánuje spolu s predstaviteľmi štátu, pozostalými a zranenými zúčastniť na spomienkových podujatiach, ktoré sa konajú na miestach útokov.

Bezpečnostné služby tvrdia, že hrozba podobných útokov sa za desať rokov zmenila – Islamský štát už nemá kapacity na koordinované akcie, no riziko radikalizácie na internete pretrváva.

(reuters, lud)