Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predaj amerického vojenského materiálu Taiwanu dráždi Peking, hovorí o červenej čiare

USA schválili predaj leteckých súčiastok a technickej podpory Taiwanu za 330 miliónov dolárov. Ide o prvý takýto obchod od nástupu Donalda Trumpa a jeho cieľom je posilniť obrannú kapacitu Taiwanu, najmä údržbu lietadiel F-16 a C-130.

Washington potvrdil, že dodávky zlepšia operačnú pripravenosť a schopnosť čeliť hrozbám, predovšetkým čínskym aktivitám v takzvanej „šedej zóne“. Tchaj-pej ocenil rozhodnutie ako pokračovanie politiky podpory a uviedol, že predaj prispeje k posilneniu protivzdušnej obrany.

Čína zareagovala podráždene a pripomenula, že Taiwan je „prvou červenou čiarou“ v americko-čínskych vzťahoch. Peking považuje ostrov za svoje územie a pravidelne organizuje vojenské lety v jeho blízkosti.

Vyjadrenia taiwanských predstaviteľov zdôrazňujú, že o budúcnosti ostrova môže rozhodnúť iba jeho obyvateľstvo.

Oznámenie o predaji zbraní prichádza po tom, čo sa Trump a Si Ťin-pching koncom minulého mesiaca stretli v Južnej Kórei v snahe zabezpečiť obchodnú dohodu. Prezident Spojených štátov tvrdí, že čínsky prezident mu sľúbil neútočiť na Taiwan počas jeho funkčného obdobia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico bude v piatok údajne diskutovať na okresnom úrade v Poprade

Premiér Robert Fico (Smer) sa v piatok 14. novembra zúčastní podľa spravodajského portálu televízie Joj na verejnej prednáške v Poprade na tému medzinárodných vzťahov. Udalosť by sa mala uskutočniť na okresnom úrade v čase od 10:30 do 11:30.

Termín nasleduje po takzvanej „kauze kried“, ktorú odštartoval študent Michal z Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Ten protestoval nápismi kriedou na zemi pred budovou školy proti politike vlády. Všetko si nakrúcala riaditeľka školy, ktorá avizovala podanie trestného oznámenia. Napokon tak údajne nespravila. Žiaka však po incidente vypočúvali na polícii.

Fico tvrdí, že zmenu termínu riešil nezávisle od tejto udalosti a poprel, že by vedel o nápisoch. Tvrdí, že riaditeľke školy navrhli nový dátum pre iné povinnosti.

(max)

Minúta  |  

Štáty V4 vyjadrili odpor voči paktu EÚ o migračných kvótach

Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko vyhlásili, že sa nebudú riadiť plánom Európskej únie o prerozdelení migrantov. Poľský premiér Donald Tusk a maďarský líder Viktor Orbán podľa Euronews odmietli nielen prijímanie migrantov, ale aj finančné kompenzácie.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) sa stotožňuje s „nulovou migráciou“ a Česko avizovalo, že migrantov odmietne z bezpečnostných dôvodov.

Výnimky sa dohodnúť dajú, avšak len pre krajiny pod reálnym migračným tlakom. Do tejto kategórie spadajú aktuálne Poľsko a Česko. Pre citovaný portál predstavitelia Únie potvrdili, že očakávajú uplatnenie výnimiek od oboch štátov. Maďarsko a Slovensko môžu akt napadnúť právne.

Komisia navyše pôvodne zmeškala termín na návrh fondu solidarity, čo situáciu ešte viac skomplikovalo. O pálčivej téme sa bude pravdepodobne diskutovať na decembrovom samite lídrov Únie.

Členovia bloku majú pomôcť zmierniť záťaž štátov „pod migračným tlakom“. Môžu tak urobiť tromi spôsobmi: premiestnením určitého počtu žiadateľov o azyl na svoje vlastné územie, zaplatením 20-tisíc eur za osobu, s premiestnením ktorej nesúhlasia, alebo financovaním operačnej podpory v členských štátoch, ktorým prislúcha status „pod tlakom“.

(max)

Minúta  |  

Rubio priznal, že Rusko ničí obranné vybavenia pre Ukrajinu do týždňa

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio varoval, že Ukrajina čelí čoraz vážnejšiemu kolapsu energetickej infraštruktúry, ktorú systematicky oslabujú ruské útoky.

V odpovediach na otázky novinárov podotkol, že ukrajinská sieť sa každoročne zmenšuje a Kyjev má v súčasnosti elektrinu len zhruba polovicu dňa. Vodu tiež len pár hodín.

„Preto sme s nimi viedli diskusie o obranných zbraniach, aby sme mohli chrániť ich sieť. A viem, že sme viedli technické rozhovory o konkrétnom vybavení, ktoré potrebujú. Ale v konečnom dôsledku, ak je toto vybavenie zničené týždeň po jeho inštalácii, zostáva to problémom. A to je história posledných dvoch alebo troch rokov,“ konkretizoval.

Útoky zo strany Rusko vníma minister ako pokus zlomiť morálku obyvateľstva a podlomiť vôľu brániť sa. Na otázku, či Rusko chce mier, odpovedal, že Moskva otvorene požaduje ovládnutie zvyšku Donecka, čo je pre Ukrajinu neprijateľné.

V Donecku dosahuje Rusko isté zisky, ale podľa Rubia platí za to vysokú cenu. Stráca vraj sedemtisíc vojakov týždenne.

(max)

Minúta  |  

USA spúšťajú operáciu Southern Spear proti narkoteroristom

Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok oznámil vojenskú operáciu, ktorá bude podľa neho zameraná na „narkoteroristov“ na západnej pologuli. Pomenoval ju Southern Spear.

„Pod vedením spoločnej pracovnej skupiny Southern Spear a Južného veliteľstva Spojených štátov táto misia eliminuje narkoteroristov z našej pologule a chráni našu vlasť pred drogami, ktoré zabíjajú našich ľudí,“ napísal na sociálnej sieti X.

USA od septembra vykonali viac ako tucet útokov na plavidlá pri venezuelskom pobreží a nedávno aj vo východnej časti Tichého oceánu, pričom zabili viac ako 70 ľudí.

Niektorí členovia Kongresu, právni experti, zahraniční lídri aj rodiny zabitých žiadajú dôkazy o tom, že lode, na ktoré USA cielili, prepravovali drogy. Komisár OSN pre ľudské práva označil útoky za porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro obvinil Donalda Trumpa zo snahy o zvrhnutie jeho vlády. Po tom, ako Spojené štáty posilnili vojenskú prítomnosť v Karibiku, vrátane jadrovej ponorky a skupiny vojnových lodí sprevádzajúcich najväčšiu lietadlovú loď na svete, Maduro posilnil bezpečnostné sily a nasadil desaťtisíce vojakov po celej krajine.

Americký prezident obviňuje venezuelského z toho, že je šéfom drogového kartelu a vypísal i odmenu 50 miliónov dolárov za informácie vedúce k jeho zatknutiu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Biskupi varujú pred atmosférou strachu a kritizujú Trumpovu migračnú politiku

Konferencia katolíckych biskupov USA vydala výnimočné posolstvo, v ktorom ostro kritizuje imigračnú politiku prezidenta Donalda Trumpa. Uviedli, že sú znepokojení atmosférou strachu a úzkosti, ktorú vytvára tvrdé presadzovanie imigračného práva, najmä zásahy v blízkosti kostolov, nemocníc a škôl.

Podľa biskupov ide o bezohľadný prístup, ktorý vedie k masovým deportáciám, narúša dôstojnosť migrantov a podrýva hodnoty, ktoré majú byť chránené aj v rámci cirkevného učenia.

Vyjadrili aj obavy zo svojvoľného rušenia právneho statusu niektorým migrantom a zo zlých podmienok v detenčných centrách. Napriek tomu zdôraznili, že uznávajú právo štátov kontrolovať svoje hranice, no apelujú na spravodlivý a humánny systém.

Ich výzva prichádza ako prvé podobné posolstvo od biskupov za posledných dvanásť rokov a nadväzuje aj na dávnejšie výzvy pápeža Leva XIV. na hlbšie zamyslenie sa nad prístupom k migrantom.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti na posolstvo bezprostredne nereagovalo.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.