Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brazília chce štvornásobne zvýšiť svetové využívanie biopalív do roku 2035

Brazília, ako hostiteľ klimatickej konferencie COP30, vyzýva národy, aby sa zaviazali k štvornásobnému zvýšeniu globálneho využívania obnoviteľných palív do roku 2035. Patria sem biopalivá, vodík a bioplyny. Environmentálni aktivisti však varujú, že výroba palív z plodín ohrozuje potravinovú bezpečnosť a prírodu.

Biopalivá v Brazílii poháňajú približne štvrtinu dopravného sektora. Tento sektor vytvára pre ekonomiku Brazílie asi 762-tisíc pracovných miest. Spoločnosti ako Toyota sa v Brazílii venujú biopalivám už 16 rokov. Pestujú kukuricu a cukrovú trstinu na výrobu etanolu.

Kritici však upozorňujú na súvisiace hrozby. Rozšírenie výroby biopalív môže viesť k ďalšiemu nadmernému využívaniu pôdy.

Podľa listu, ktorý na protest vydalo viac ako sto vedcov, by dopyt po biopalivách do roku 2030 mohol vyžadovať približne 52 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy, teda plochu približne vo veľkosti Španielska.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Riziko od Antifa Ost v Nemecku kleslo, tvrdia bezpečnostné služby

Nemecké úrady v piatok uviedli, že bezpečnostné riziko spojené so skupinou Antifa Ost, ktorú Washington klasifikoval ako globálnu teroristickú organizáciu, sa v uplynulom období výrazne znížilo. Zdôvodňujú to sériou zatknutí a odsúdení členov tejto skupiny.

Hovorkyňa nemeckého ministerstva vnútra Sarah Frühaufová vyhlásila, že posudok nemeckých bezpečnostných orgánov konštatuje značný pokles potenciálnej hrozby zo strany tejto skupiny.

Spojené štáty americké zaradili Antifa Ost a tri ďalšie európske skupiny medzi „špeciálne určené globálne teroristické organizácie“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio to zdôvodnil rozhodnutím potlačiť „kampaň politického násilia.“

Antifa Ost, tiež známa ako „Hammer Gang“, pôsobí ako extrémistická sieť a jej členovia majú na konte viaceré násilné útoky proti osobám, ktoré skupina považuje za „fašistov na nemeckej pravicovej scéne“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Babiš zverejnil majetky. Priznal milióny z Agrofertu, šesť áut a neznámu nehnuteľnosť

Pravdepodobne opäť budúci český premiér a siedmy najbohatší Čech podľa Forbesu Andrej Babiš zverejnil nové majetkové priznanie. V dokumente podľa Seznam Zprávy priznal, že mu firmy z holdingu Agrofert a jeho dva zverenecké fondy vyplatili celkovo vyše 477 miliónov korún.

Z toho najväčšiu časť, viac než 380 miliónov, predstavovali platby priamo od Agrofertu. Babiš priznal aj nákup nehnuteľnosti za 389,8 milióna, no odmietol uviesť podrobnosti. V registri nehnuteľností pritom prevod na jeho meno nenašli.

Ďalej uviedol v priznaní jednu pohľadávku v hodnote 1,658 miliardy a druhú vo výške 22,5 milióna korún, čo predstavuje pokles oproti minulému roku. Je majiteľom šiestich vozidiel vrátane troch luxusných modelov značky Mercedes, Aston Martinu a obytného Fiatu, ktorý využíval počas kampane.

Vlastní tiež akcie známych spoločností ako Nestlé, Roche či Swatch, no bez uvedenia rozsahu. Okrem toho dostal 1 300 korún od hnutia ANO a penziu z Česka vo výške 245-tisíc korún a zo Slovenska celkovo 153-tisíc korún.

(max)

Minúta  |  

Rusko zostáva otvorené samitu s USA v Budapešti, tvrdí Zacharovová

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok potvrdilo svoju otvorenosť k myšlienke samitu s USA v Budapešti. Podmienkou je podľa ministerstva dôkladná príprava a zohľadnenie dohôd z minulého stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške.

Ruská hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová spresnila, že diplomatické kontakty medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom pokračujú.

Obe krajiny sa na samite v Budapešti dohodli minulý mesiac. Krátko nato ho však Trump zrušil a odôvodnil to tým, že nechce mať stretnutie bez konkrétneho prínosu. Moskva hovorí, že je primárnym záujmom zachovať dialóg medzi oboma krajinami.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Fico debatoval so študentmi v Poprade na úrade. Niektorí prišli v čiernom, časť z nich odišla

Premiér Robert Fico (Smer) v piatok diskutoval so študentmi troch popradských škôl na Okresnom úrade v Poprade. Mnohí študenti prišli v čiernom oblečení na znak nesúhlasu so smerovaním krajiny.

Časť z nich odišla predčasne. Podľa niektorých bolo stretnutie nepríjemné a skôr pripomínalo politickú tlačovku než otvorený dialóg.

„Ja som nemal dôvod odísť, zaujímal ma prejav takého kontroverzného človeka. Cítil som sa ako na politickej tlačovke,“ povedal ďalší zo študentov. Väčšina tém podľa neho bola kontroverzná a atmosféru označil ako napätú.

Fico na sociálnej sieti reagoval videom, ako sa časť študentov postavila a odišla preč s vyjadrením, že „keď mali možnosť diskutovať, odišli. No prišli ďalší, pripravení diskutovať a rešpektovať iný názor, lebo bez neho nie je slobodná diskusia a bez slobodnej diskusie nie je demokracia“.

Portál tvnoviny.sk informoval, že odchodu študentov predchádzali slová predsedu vlády, že ak sú „takí hrdinovia v čiernych tričkách a sú za vojnu, tak nech idú bojovať na Ukrajinu“. Debata súvisela so správou, že „Európska únia poskytne na pokračovanie vojny ďalších 140 miliónov eur“.

Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra (Smer) zdôraznil, že cieľom bolo priblížiť študentom premiérove skúsenosti v oblasti medzinárodnej politiky, najmä v kontexte blížiaceho sa 17. novembra.

Pred okresným úradom sa objavili aj nesúhlasné kriedové nápisy nadväzujúce na minulotýždňový protest študenta pred gymnáziom Dominika Tatarku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Saková: Pre súčasnú vykurovaciu sezónu máme zabezpečený dostatok plynu

Slovenský plynárenský priemysel má podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) dostatok plynu na pokrytie potrieb domácností aj firiem.

V zásobníkoch má pripravených 17,8 terawatthodiny, čo predstavuje zhruba tretinu ročnej spotreby, a popri tom má uzavreté kontrakty s alternatívnymi dodávateľmi.

Saková pripomenula, že Slovensko prišlo začiatkom roka o dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, čo spôsobilo januárový výpadok. Tento rok podľa nej tvoril ruský plyn 33 percent dodávok SPP, zvyšok pochádza od spoločností ako Shell, BP či Exxon.

Generálny riaditeľ SPP Martin Húska tvrdí, že podnik už nie je závislý od ruského plynu a využíva diverzifikované trasy. Ceny sú však vyššie ako na západe Európy o päť až šesť eur za megawatthodinu. Riaditeľ obchodu Michal Ľalík to pripisuje zastaveniu tranzitu cez Ukrajinu a rastúcemu dopytu v regióne, najmä na Ukrajine.

Saková zároveň upozornila, že Slovensko môže najviac zasiahnuť rozhodnutie EÚ o ukončení ruských dodávok a bude potrebné posilniť kapacity prepravných trás. O výške energopomoci zatiaľ hovoriť nechcela.

Ľalík dodal, že regulované ceny pre rok 2026 zostávajú konkurencieschopné a Slovensko má naďalej zastropované ceny na nižšej úrovni ako trhové.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.