Preskočiť na obsah
  |  

Prečo chce Trump rokovať s Putinom? Vance hovorí o agresívnej diplomacii

Viceprezident USA JD Vance v rozhovore pre Fox News tvrdo kritizoval podľa neho rastúci vplyv progresívneho krídla Demokratickej strany. Tvrdil, že „extrémna ľavica úplne prevzala kontrolu nad stranou“, pričom spomínal jednotlivé mená, ktoré podľa neho zosobňujú tento trend. Osobitne reagoval aj na verejnú diskusiu po vražde konzervatívneho komentátora Charlieho Kirka.

Niektorí demokrati podľa Vancea síce vraždu neobhajovali, no svojimi vyjadreniami ju „relativizovali“ poukazovaním na Kirkove kontroverzné postoje. Podľa neho politickému násiliu možno predísť iba vtedy, ak ho bez výnimky odsúdia lídri oboch strán. Dodal však, že práve progresívne krídlo demokratov odmieta takéto jednoznačné odsúdenie.

Viceprezident sa opakovane vracal k téme mladých Američanov, ktorí podľa neho inklinujú k radikálnym ideológiám. Tvrdil, že dôvodom sú hospodárske podmienky počas predchádzajúcej administratívy. Podľa Vancea mladí čelia čoraz väčším ťažkostiam pri budovaní stabilného života – od dostupnosti bývania až po zakladanie rodiny.

Administratíva Donalda Trumpa podľa neho pracuje na „opätovnom vybudovaní amerického sna“ znižovaním cien bývania a zlepšovaním ekonomických príležitostí. To má podľa viceprezidenta predstavovať cestu k „deradikalizácii“ mladšej generácie.

Vance sa neskôr presunul k zahraničnej politike, ktorú označil za kľúčovú tému prvého roku vlády. Moderátor predstavil koncept, ktorý nazval „Trumpova doktrína“, kombinujúci odmietanie nekonečných vojen, schopnosť identifikovať hrozby a zároveň budovanie najsilnejšej armády sveta.

Vance na to nadviazal doplnením, že ide o spojenie „sily a múdrosti“ a že tento prístup zabezpečuje stabilitu doma aj v zahraničí. „Mier sa dosahuje silou – ak vedia, že môžete prísť, práve to je odstrašujúci efekt,“ uviedol Vance.

Zároveň zdôraznil, že prezident Trump sa nebál rokovať ani s lídrami, ktorí sú v USA vnímaní ako nepriateľskí, vrátane severokórejského vodcu Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa Vancea je dialóg nevyhnutný pre dosiahnutie mieru, aj keď si lídri zásadne protirečia. Kritizoval pritom „tlak washingtonských médií“, ktoré podľa neho určujú, s kým môže americký prezident hovoriť.

„Nemusíte súhlasiť s rozhodnutím Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu, ale ak chcete dosiahnuť mier, musíte byť silní. Musíte tiež hovoriť s ľuďmi. Musíte sa zapojiť do agresívnej, aktívnej diplomacie,“ povedal.

Viceprezident dokonca uviedol, že Trumpova doktrína by mohla formovať americkú zahraničnú politiku na nasledujúcich „40 až 50 rokov“, podobne, ako to bolo pri Monroeovej doktríne v 19. storočí.

(mja)

  |  

Washington zaradil nemeckú Antifu na zoznam teroristických organizácií

Spojené štáty zaradili nemeckú krajne ľavicovú skupinu Antifa Ost medzi zahraničné teroristické organizácie. Podľa amerického ministerstva zahraničia má skupina na svedomí sériu útokov na ľudí, ktorých považovala za „fašistov“ alebo priaznivcov pravice, a to v rokoch 2018 až 2023, informuje portál Politico.

Najzávažnejšie incidenty sa odohrali v Budapešti vo februári 2023, keď útočníci – známi aj ako „Hammerbande“ – napádali obete kovovými tyčami a kladivami.

Prípad stále riešia súdy v Nemecku aj Maďarsku. Oznámenie USA prichádza iba niekoľko dní po návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Washingtone, kde sa stretol s prezidentom Donaldom Trumpom.

Ten ešte v septembri podpísal nariadenie, ktorým označil Antifu za teroristickú organizáciu v USA. Orbán následne informoval, že Maďarsko by sa mohlo „inšpirovať americkým príkladom“.

(mja)

  |  

Trump chystá miliardovú žalobu na BBC, tvrdí, že ho zámerne poškodili

Americký prezident Donald Trump plánuje zažalovať BBC za údajné skreslenie jeho prejavu zo 6. januára 2021, pričom požaduje odškodné až 5 miliárd dolárov.

BBC priznala chybu v zostrihu dokumentu, ktorý vytvoril dojem, že Trump vyzýval na násilie, no odmieta obvinenia z ohovárania. Napriek osobnému ospravedlneniu BBC sa Trump neuspokojil a tvrdí, že zostrih bol úmyselný a poškodil jeho povesť.

Prípad vyvolal vážnu krízu v BBC – dvaja vrcholní predstavitelia rezignovali pre obvinenia z politickej zaujatosti. Britský premiér Starmer vyzval na reformy, zároveň však obhajuje nezávislosť BBC.

Spor sa prehlbuje aj pre otázku, či môže byť na vyrovnanie použité verejné financovanie cez koncesionárske poplatky.

(reuters, mja)

  |  

OSN rozhodne o mierovom pláne pre Gazu, Rusko má vlastný návrh

Bezpečnostná rada OSN bude v pondelok hlasovať o rezolúcii podporujúcej mierový plán prezidenta USA Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy.

Návrh, ktorý predložili USA, okrem iného víta vytvorenie takzvanej mierovej rady s dočasným mandátom do roku 2027 a navrhuje vznik medzinárodných stabilizačných síl, ktoré by spolupracovali s Izraelom, Egyptom a palestínskou políciou na zabezpečení hraníc a demilitarizácii Gazy.

Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov zmieňuje aj možnosť budúceho palestínskeho štátu. K rezolúcii sa pridali aj viaceré arabské a moslimské štáty, no Rusko predložilo konkurenčný návrh, ktorý odmieta mierovú radu aj okamžité nasadenie síl.

Ruský návrh sa sústreďuje na výzvu, aby OSN analyzovala možnosti budúcich stabilizačných misií. Napriek všeobecnej podpore princípov amerického plánu pretrvávajú výhrady k jeho nejasnostiam.

(tasr, mja)

  |  

Merz: Dobre integrovaní utečenci môžu v Nemecku zostať natrvalo

Nemecký kancelár Friedrich Merz ubezpečil, že ľudia prenasledovaní z politických alebo náboženských dôvodov budú mať v Nemecku naďalej ochranu.

V prípade utečencov, ktorí utiekli pred občianskou vojnou, však podľa neho platí, že po skončení konfliktov by sa mali vrátiť domov. Konkrétne spomenul Sýriu, pričom plánuje rokovať s jej prezidentom o možnostiach, ako by sýrski utečenci mohli prispieť k obnove krajiny.

Zároveň zdôraznil, že dobre integrovaným utečencom, ktorí v Nemecku pracujú a zabezpečujú si obživu, chce štát ponúknuť dlhodobú perspektívu.

Merz týmto vyjadrením naznačil snahu o vyvážený prístup medzi humanitárnou pomocou a tlakom na návrat tam, kde to podmienky umožnia.

(tasr, mja)

  |  

Agentúra Fitch potvrdila Slovensku rating. Kamenický: Nie sme čiernou dierou

Slovensko si udržalo rating agentúry Fitch krátko potom, ako pred tromi týždňami ďalšia z významných agentúr Standard & Poor´s rovnako potvrdila rating na úrovni A+ s negatívnym výhľadom, avizovalo Ministerstvo financií SR.

Tieto výsledky podľa neho signalizujú stabilitu verejných financií Slovenskej republiky a dôveru medzinárodného investičného prostredia.

„Potvrdenie ratingu od agentúry Fitch je opäť priaznivý impulz, ktorý prichádza v čase, keď európska ekonomika čelí viacerým vážnym výzvam - od stagnácie našich najväčších obchodných partnerov, cez obchodné vojny, negatívny vplyv ciel zo strany USA až po celkové geopolitické napätie,“ zhodnotil rezort financií.

Pripomenul, že SR má jednu z najotvorenejších ekonomík, ktorá je veľmi senzitívna na vývoj v Európe, zvlášť u našich najväčších obchodných partnerov ako Nemecko alebo Rakúsko. Tieto krajiny sú na hrane recesie, čo je podľa MF jedna z hlavných príčin tohtoročného spomalenia rastu slovenskej ekonomiky.

Podľa agentúry Fitch by mal hospodársky rast SR tento rok dosiahnuť 0,7 percenta, čo je podobné odhadu ministerstva na úrovni 0,8 percenta. Budúci rok by malo prísť k miernemu oživeniu s rastom slovenskej ekonomiky o 1,1 percenta.

„Rast bude naďalej podporený spotrebou domácností, robustnými investíciami spojenými s Plánom obnovy a odolnosti a postupne sa zlepšujúcim externým dopytom. Očakávame, že rast ekonomiky sa v roku 2027 zrýchli na 1,5 percenta a bude podporený novými investíciami do automobilového priemyslu,“ predpokladá Fitch.

Agentúra vo svojom hodnotení reflektuje aj snahu vlády na postupné ozdravenie verejných financií. Jej analytici predpokladajú, že deficit verejných financií v roku 2025 dosiahne 5,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalšia konsolidácia ho bude v nasledujúcich rokoch znižovať.

„Na Slovensku sa snažia opoziční politici šíriť iba účelové negatívne informácie a klamstvá, ktorými chcú vyvolať vo verejnosti dojem, že SR je čierna diera. Nie je to pravda a hodnotenia ratingových agentúr tieto ich klamstvá jednoznačne vyvracajú,“ reagoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Do konca roka má svoje aktuálne hodnotenie SR zverejniť aj tretia z najznámejších ratingových agentúr Moody´s.

(tasr, mja)